Banskoštiavnický geopark

Banskoštiavnický geopark
geopark
okolie Banskej Štiavnice
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Poloha	Banská Štiavnica a okolie
Súradnice	48°25′01″S 18°52′55″V
Poloha v rámci kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Banskoštiavnický geopark je geopark, ktorý pokrýva časti územia okresov Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

V priebehu sopečnej aktivity počas mladších treťohôr vzniklo na území stredného Slovenska a severného Maďarska množstvo vulkánov a stratovulkánov, pričom najväčší z nich bol Štiavnický stratovulkán. Tento stratovulkán mal úpätie s priemerom 50 km a jeho výška pravdepodobne dosahovala približne 4 000 m n. m. Rozsahom a veľkosťou predstavuje najväčšiu sopku v celom Karpatskom oblúku a celej strednej Európe.

Geologická história a banská činnosť v regióne Banskej Štiavnice vytvárajú jedinečný charakter tejto oblasti nielen na Slovensku, ale aj v globálnom kontexte. Vzhľadom na mimoriadny význam tohto územia bolo mesto Banská Štiavnica spolu s technickými pamiatkami v jeho okolí zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1993 ako kultúrne dedičstvo, v súlade s „Dohovorom o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva“.

Tieto hodnoty poskytli základ pre vznik Banskoštiavnického geoparku, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť harmonický a trvalo udržateľný rozvoj regiónu Banská Štiavnica. Využitím ekonomického, demografického a prírodného potenciálu regiónu sa má dosiahnuť nielen hospodársky rast a zvýšenie zamestnanosti, ale aj zlepšenie stavu krajiny. Geopark bol zriadený v roku 2005.

Lokalizácia geoparku

Informácie o geoparku

Rozloha geoparku	jadrové územie 206,32 km², ochranné územie 601,28 km²
Ochrana geoparku	CHKO Štiavnické vrchy
Počet geotopov	63
Prezentované tematiky	geológia, montanistika, ekológia
Geologická charakteristika	neovulkanity

Zriadenie Banskoštiavnického geoparku, ktorý sa rozprestiera na ploche 374 km² a má zaujímavú a pestrú geologickú stavbu, siaha až do roku 2000. Tento geopark pokrýva územie okresu Banská Štiavnica (vrátane mesta Banská Štiavnica a obcí Banská Belá, Banský Studenec, Baďan, Beluj, Dekýš, Ilija, Kozelník, Močiar, Počúvadlo, Podhorie, Prenčov, Svätý Anton, Štiavnické Bane a Vysoká), okresu Žarnovica (obce Hodruša-Hámre a Voznica) a okresu Žiar nad Hronom (obec Vyhne).

Geopark je rozdelený na niekoľko turistických oblastí, medzi ktoré patrí Štiavnické Bane a Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Vyhne, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Projekt Banskoštiavnického geoparku zapája desiatky miest a obcí, ktoré sú rozdelené do troch zón: jadrová, ochranná a prechodná.

Geopark je od roku 2016 národným geoparkom Slovenskej republiky a je zaradený do Siete geoparkov SR. Na jeho území sa nachádza 156 lokalít a zasahuje sem Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy. V rámci geoparku sú v prevádzke tri informačné centrá, dve dedičné štôlne, štyri náučné chodníky a náučná geologická expozícia. Geopark zahŕňa aj objekty zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pod názvom „Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia“.

Lokality geoparku

Geologické lokality – Geotopy

Vulkanická stavba Štiavnického stratovulkánu, ktorý je základom pre zriadenie Geoparku Banská Štiavnica, sa vyznačuje vysokou variabilitou vulkanických hornín a foriem, ako aj rozsiahlym plošným pokrytím a zložitou vnútornou štruktúrou stratovulkánu.

Geologické lokality, ktoré sú spracované ako geologické objekty – geotopy v katastrálnom území obce Štiavnické Bane, sú prezentované na zastávkach náučno-turistických trás. Tieto lokality reprezentujú stavbu centrálnejších častí Štiavnického stratovulkánu a pokrývajú len časť širšieho spektra litologických typov hornín a vulkanických foriem. Tieto geotopy sú zároveň zahrnuté do Manažment plánu lokality UNESCO „Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia“.

Montanistické lokality

Montanistika v Geoparku Banská Štiavnica sa zameriava na viac ako tisícročnú históriu baníctva, pričom kladie dôraz na jeho vysokú technickú úroveň, intenzitu a ekonomickú výnosnosť. Baníctvo v oblasti Štiavnických Baní bolo kľúčové pre rozvoj celého banskoštiavnického regiónu a dosiahlo viaceré svetové prvenstvá. Významným svetovým unikátom je výstavba vodohospodárskeho systému, ktorý zachránil štiavnické baníctvo pred úpadkom a poskytoval dôležitý energetický zdroj na čerpanie spodnej banskej vody.

Montanistika v rámci Geoparku Banská Štiavnica využíva bohaté textové a grafické archívne materiály zo Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici, ktoré obsahujú dôležité informácie o baníctve z minulých storočí. Okrem toho sa využili aj novšie údaje o banskej činnosti v jednotlivých ložiskách regiónu z obdobia posledných 20 až 50 rokov. V geoparku sa prezentujú rôzne aspekty baníctva, vrátane odvodňovacích dedičných štôlní, výstupov žíl a banských vodohospodárskych systémov.

V rámci katastrálneho územia Štiavnických Baní sú prezentované nasledujúce lokalitách, ktoré sú zaradené do Manažment plánu lokality UNESCO „Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia“:

Štôlne

• Felix štôlňa
• Kuchajda štôlňa
• Hlavná Richňavská štôlňa
• Hodrušská vodná štôlňa
• Vodné štôlne Bakomi
• Vodné štôlne Pinkenberg a Stankay
• Vodná štôlňa Krížna
• Klinger krátka štôlňa
• Fuchs štôlňa
• Göllner štôlňa
• Durchschlag štôlňa

Šachty

• Weiden šachta
• Amália šachta
• Terézia šachta
• Ferdinand šachta
• Leopold šachta
• Piarg (Siglisberg) šachta

Dedičná štôlňa Bieber, nachádzajúca sa v Sitnianskej (Štefultove) na konci miestnej časti Banskej Štiavnice, má pôvodný kamenný portál zrekonštruovaný s pomocou Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku. V roku 2003 bola pri štôlni osadená pamätná tabuľa. V 18. storočí bola známa ako „matka všetkých baní“ vďaka množstvu vyťaženého striebra a zlata, pričom sa spájajú s ňou aj viaceré svetové prvenstvá.

Dedičná štôlňa Glanzenberg sa nachádza blízko centra Banskej Štiavnice a zohrala dôležitú úlohu v počiatkoch ťažby zlato-strieborných rúd na žile Špitaler. V období od polovice 18. do polovice 19. storočia ju navštívili mnohé významné osobnosti. Po rekonštrukcii v roku 2001 bola štôlňa sprístupnená verejnosti, čím sa obnovila tradícia fárania významných osobností.

Geológia geoparku

Geologické lokality (geotopy) v Geoparku Banská Štiavnica prezentujú zložitú geologickú štruktúru Štiavnického stratovulkánu a jeho podložia. Tieto geotopy poukazujú na jeho vznik, vývoj, petrografickú rozmanitosť zastúpených hornín a jeho metalogenetickú dôležitosť.

Geológia je prezentovaná prostredníctvom dvoch hlavných tém:

• Tercierne vulkanity
• Vulkanické horniny v podloží Štiavnického stratovulkánu

Podrobné časti geologickej stavby Štiavnického stratovulkánu zahŕňajú:

Vulkanické horniny

• Vulkanické horniny pri okrajoch stratovulkánu
• Spodná stavba stratovulkánu:
  • A) Stratovulkanický plášť a periférna vulkanická zóna
  • B) Centrálna vulkanická zóna
• Stredná stavba stratovulkánu
• Vrchná stavba stratovulkánu
• Ryolitový vulkanizmus
• Bazaltový vulkanizmus

Sedimenty a horniny

• Významnejšie tercierne sedimenty
• Kvartérne sedimenty
• Predtercierne horniny podložia vulkanitov
• Kryštalinikum veporika
• Mezozoikum a mladšie paleozoikum (obal veporika)
• Mladšie paleozoikum a mezozoikum hronika
• Paleogén

Pri sopečnej činnosti, kde sa striedali lávové výlevy s explozívnymi erupciami, vznikol zložitý sopečný kužeľ so strmými svahmi a pestrým horninovým zložením. Odhaduje sa, že výška Štiavnického stratovulkánu mohla dosahovať až 3500 – 4000 metrov, pričom jeho vrchol bol pokrytý snehom a ľadom.

Geologické procesy spôsobili prepadnutie centrálnej časti kužeľa, čím sa vytvorila kaldera s rozmermi 18 x 22 km. V záverečnej fáze vývoja sa centrálna časť kaldery pretvorila na hrasťovú štruktúru. Počas 11 miliónov rokov denudácia odkryla horniny, ktoré tvorili podložie sopky. Pri vzniku hraste sa vytvorili zlomy, kde sa neskôr vytvorili bohaté rudné žily zlata, striebra a farebných kovov. Tieto geologické podmienky položili základy pre slávne banské aktivity v tomto regióne.

História geoparku

Počiatky zriaďovania Geoparku Banská Štiavnica siahajú do rokov 1998 – 2000, keď v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) v Bratislave vznikali prvé projektové zámery na prezentáciu významných montanistických a geologických fenoménov nachádzajúcich sa nielen v Štiavnických vrchoch, ale aj na ostatnom území Slovenska. Oficiálne sa však geopark začal zriaďovať až na podnet vtedajšieho ministra životného prostredia SR prof. Lászlóa Miklósa, ktorého myšlienka z roku 1999 o vzniku prvého geoparku na Slovensku našla odozvu.

V rokoch 2000 – 2005 sa začala realizovať geologická úloha s názvom Zriadenie banskoštiavnického geoparku, na ktorej sa podieľal ŠGÚDŠ ako hlavný vykonávateľ, spolu so Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) Banská Bystrica, Slovenským banským múzeom a Katedrou UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj FEE TU Zvolen.

Výber regiónu Banskej Štiavnice bol podporený aj založením Centra ochrany kultúrnej krajiny a prírodného dedičstva (dnes Centrum programovania environmentálnych projektov) v rámci SAŽP v Banskej Bystrici v roku 1999.

Ciele geoparku

Širším cieľom zriadenia Geoparku Banská Štiavnica je zabezpečenie harmonického, vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja územia tohto regiónu. Cieľom je využiť hospodársky, demografický a prírodný potenciál kraja na podporu ekonomického rastu, zvýšenie zamestnanosti a skvalitnenie krajiny. Historicky významné banské strediská ako Banská Štiavnica, Hodruša, Banská Belá, Pukanec, Nová Baňa a Rudno nad Hronom výrazne ovplyvnili rozvoj tohto územia.

Spolu s baníctvom sa rozvíjala aj geológia, ktorá odhalila komplexné vulkanologické, tektonické a ložiskové podmienky štiavnického stratovulkánu. Geologicky sa dá táto oblasť považovať za akýsi obraz Západných Karpát „v kocke“.

Oblasť je bohatá na svetovo unikátne banské technické riešenia a viac ako dvetisícročné vplyvy človeka na životné prostredie. Vďaka geoparku má široká verejnosť možnosť tieto významné hodnoty spoznať, čo prispieva k zlepšeniu kultúrneho a vzdelávacieho potenciálu a k ochrane životného prostredia s dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti.

Ekológia geoparku

Ekológia, ako jedna z novších vedných disciplín, poukazuje na všetky aspekty viac ako dvetisícročného vplyvu človeka a jeho zásahov do životného prostredia prostredníctvom vhodných a typických príkladov. Zdôrazňuje dôležitosť a možnosti trvalo udržateľného rozvoja životného prostredia. Využili sa všetky doterajšie práce z oblasti environmentalistiky, ktoré vznikli v posledných desaťročiach. V rámci geoparku sa prezentujú zásahy banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny a výstavba umelých vodných nádrží.

Biológia geoparku

Biológia je v geoparku prezentovaná prostredníctvom mnohých botanických a zoologických fenoménov, ktoré sa nachádzajú v jeho teritóriu. Tieto prírodné javy sú na náučných chodníkoch predstavené v úzkom spojení s atribútmi ekológie. Staršie náučné chodníky, prírodné pamiatky, rezervácie, ako aj muzeálne expozície na povrchu a v podzemí sa postupne stávajú organickou súčasťou geoparku, čím prispievajú k celkovej interpretácii a ochrane prírodného dedičstva tejto oblasti.

Náučné chodníky

• Náučný geologický chodník Paradajs je situovaný v prírodnom prostredí okolia vrchu Paradajs a ponúka unikátnu expozíciu geologických fenoménov. Na 19 zastávkach sa návštevníci dozvedia o geologickej stavbe a vývoji Štiavnických vrchov a štiavnického stratovulkánu, ako aj o histórii baníctva, geologických výskumoch a vplyve banskej činnosti na životné prostredie. Chodník kombinuje náučné tabule, fotopanoramatické moduly a vzorky hlavných typov hornín vo forme pyramíd, ktoré návštevníkom poskytujú pohľad na rôzne geologické procesy a sopečnú činnosť, ktorá formovala krajinu. Trasa má dĺžku 3,9 km s prevýšením 144 metrov a najvyšší bod sa nachádza v polovici okruhu. Tento chodník bol sprístupnený verejnosti v roku 2003 ako prvý z prvkov geoparku.

• Náučná geologická expozícia sa nachádza v areáli Banského múzea v prírode, ktoré je jednou z expozícií Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Expozícia obsahuje 10 náučno-informačných tabúľ, ktoré návštevníkov oboznamujú s geologickou stavbou a vývojom územia Slovenskej republiky, jej nerastným bohatstvom, ako aj s historickým a geologickým vývojom Zeme. Expozícia funguje ako moderná učebnica so širokou škálou horninových exponátov pochádzajúcich z celého Slovenska. Jej súčasťou je aj veľká billboardová geologická mapa Slovenskej republiky s pestrou horninovou legendou, kde sú prezentované naleštené vzorky hornín.

• Piargsky chodník je náučno-turistickou trasou v Geoparku Banská Štiavnica, vedúcou južnou časťou obce Štiavnické Bane. Trasa zahŕňa 9 zastávok s informačnými tabuľami, ktoré predstavujú historické banské diela, ako sú šachty a štôlne, úpravu drahokovových rúd v oblasti Suchého tajchu a vplyvy baníctva na okolitú krajinu. Najnižší bod trasy sa nachádza pri ústí dedičnej štôlne Bieber a najvyšší bod je pri šachte Königsegg, s celkovým prevýšením 120 m. Trasa chodníka trvá 2 až 3 hodiny a začína aj končí pred budovou Obecného úradu Štiavnické Bane.

• Piargsky vodohospodársky chodník je náučno-turistická trasa v Geoparku Banská Štiavnica, ktorá prostredníctvom 16 zastávok predstavuje jedinečnosť a svetovú unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Tento systém zahŕňa piargskú skupinu vodných nádrží (tajchov). Chodník je možné absolvovať v dvoch variantoch: Dlhší variant: 15,1 km s prevýšením 100 m, Kratší variant: 10,3 km s prevýšením 85 m. Trasa začína a končí na hrádzi tajchu Veľká Richňava. Celý chodník je možné prejsť pešo za 6 až 7 hodín.

• Chodník o ekológii piargskych tajchov je náučno-turistická trasa Geoparku Banská Štiavnica, ktorá prostredníctvom 5 zastávok približuje život a kvalitu vody v vybraných tajchoch, ktoré sú súčasťou svetovo unikátneho banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Zastávky zahŕňajú tajchy: – Richňava – Bakomi – Krechsengrund – Veľká Windšachta – Evička. Chodník má dĺžku 4,4 km a prevýšenie 50 m. Začína na hlavnej hrádzi tajchu Veľká Richňava a končí pri tajchu Evička. Trasa je priechodná pešo za 2 až 3 hodiny.

Externé odkazy

• Banskoštiavnický geopark – Sieť geoparkov Slovenskej republiky