Preskočiť na obsah

Barania hlava (vrch v Starohorských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Barania hlava
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Bystrica
Obce Donovaly, Podkonice
Pohorie Starohorské vrchy
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 206,2 m n. m.
Súradnice 48°51′36″S 19°14′46″V / 48,8599°S 19,2461°V / 48.8599; 19.2461
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Donovál
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Barania hlava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Barania hlava (1 206,2 m n. m.[1]) je vrch v Starohorských vrchoch[2]. Leží nad obcou Donovaly, približne 12 km severovýchodne od Banskej Bystrice.[3]

Nachádza sa v hlavnom hrebeni, vo východnej časti pohoria.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Banská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obcí Donovaly a Podkonice.[5] Vrchol traverzuje Cesta hrdinov SNP, na ktorej je vybudovaná útulňa. Veľkú časť vrchu pokrýva prírodná rezervácia Barania hlava a Štrosy, ležiace v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry.[3]

Barania hlava je súčasťou hlavného hrebeňa, pričom jej masív naň vytvára kolmý hrebeň, orientovaný severo-južným smerom. Vrcholovú časť pokrýva riedky les. Východne susedí sedlom oddelená Kečka (1 225 m n. m.), severovýchodne leží Kochuľa (1 027 m n. m.), severozápadne Baník (1 056 m n. m.), juhozápadne Hrubý vrch (1 169 m n. m.) a južným smerom Vysoká (988 m n. m.).[2] Severne sa zvažujúce svahy patria do povodia Váhu, kde odvádzajú vodu prítoky Korytnice, ústiace do rieky Revúca. Juhovýchodné svahy sú pramennou oblasťou Uhliarskeho potoka, na juhozápadných pramení Moštenický potok v povodí Hrona. Najbližším sídlom sú na severozápadnom úpätí ležiace Donovaly, južným smerom sa nachádzajú Podkonice a Moštenica, juhozápadne sú Baláže a severným smerom leží Liptovská Osada.[3]

Vrchol Baranej hlavy pokrýva riedky les, umožňujúci obmedzené výhľady. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité vrchy pohoria, no tiež masív Prašivej, Poľana, Javorie, Štiavnické a Kremnické vrchy, Veľká Fatra či Veľký Choč.[6]

Na vrchol nevedie značená trasa, turistická magistrála ho traverzuje južnými svahmi.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 58.
  2. a b Okolie Banskej Bystrice – Donovaly. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-02]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-02]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-01-02]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-02]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]