Barbora Bobuľová
| Barbora Bobuľová | |
|---|---|
 | |
| slovenská herečka | |
| Narodenie | 29. apríl 1974 (50 rokov) Martin, Česko-Slovensko |
| Alma mater | VŠMU v Bratislave |
| Povolanie | herečka |
| Deti | Lea (* 2007) Anita (* 2008) |
Barbora Bobuľová (* 29. apríl 1974, Martin)[1] je slovenská divadelná filmová a televízna herečka, žijúca v Taliansku.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Martine. Je absolventkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 1986 debutovala na televíznej obrazovke vo filmovej inscenácii Poľovačka na otca režiséra Romana Poláka. O dva roky neskôr sa predstavila vo filme Vlakári, ktorý režíroval Juraj Lihosit. V roku 1993 účinkovala v psychologickej dráme Tanec lásky a smrti v réžii Martina Kákoša. V nasledujúcom roku hrala v televíznej adaptácii poviedky Čierny mních spisovateľa Antona Pavloviča Čechova.
V roku 1995 sa presťahovala do Talianska. O rok neskôr sa objavila v prvom talianskom filme Infiltrato, ktorý režíroval Claudio Sestieri. V roku 1997 účinkovala v talianskej filmovej dráme Il principe di Homburg. Film bol uvedený v súťažnej sekcii filmového festivalu v Cannes.[2] V roku 2001 hrala vo filme Láska a vojna na motívy knižnej predlohy britského spisovateľa Erica Newbyho.
V roku 2005 sa predstavila v hlavnej úlohe filmu Cuore sacro, za ktorú dostala cenu Davida di Donatella a ocenenie Zlatá stuha od Národného zväzu talianskych filmových novinárov. Nasledovala dráma Anche libero va bene. V roku 2008 sa objavila v životopisnom filme Coco Chanel. O dva roky neskôr účinkovala v komédii La bellezza del somaro. V roku 2011 si zahrala v dvoch častiach drámy Come un delfino.
Na filmovom festivale Art Film Fest, ktorý sa uskutočnil od 21. do 26. júna 2013 v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne, dostala ocenenie Hercova misia[3] a cenu Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon vo filme Diváčka.[4]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Žije v Ríme, s bývalým partnerom, talianskym režisérom Alessandrom Casalem má dcéry Leu (* 2007) a Anitu (* 2008).[5][6][7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Bobuľová, Barbora, 1974-. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Barbora BOBULOVA [online]. Paris: Association Française du Festival International du Film, 2023-05-11, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Herečka Barbora Bobulova sa Hercovej misie najskôr zľakla. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2013-06-26. Dostupné online [cit. 2025-01-16]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Hlavnú cenu Art Filmu získala Barbora Bobuľová. Korzár (Košice: Petit Press), 2005-06-27. Dostupné online [cit. 2025-01-16].
- ↑ Barbora Bobulova : Biography [online]. Internet Movie Database, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ULIČIANSKA, Zuzana. Herečka Barbora Bobuľová: Taliani majú radi cudzinky. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-07-04. Dostupné online [cit. 2025-01-16]. ISSN 1335-4418.
- ↑ BACHORÍKOVÁ, Ivana. Princezna Pavlínka z Nesmrtelné tety ukázala na premiéře dcery. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2025-01-16. Dostupné online [cit. 2025-01-16].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Barbora Bobuľová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Barbora Bobuľová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Barbora Bobuľová v Internet Movie Database (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Barbora Bobuľová na talianskej Wikipédii.