Baroková filozofia
Baroková filozofia je filozofia explikujúca barokový životný pocit (cf. napr. desengaňo) a barokové implicitné významové útvary.
Základnými konštituentami barokovosti filozofie sú: antitetickosť, úsilie o harmóniu, systém a poriadok, heroickosť, extatickosť, nacionálnosť, dynamickosť, teatrálnosť, pansofickosť.
Baroková filozofia existuje približne v časovom intervale druhej polovice 16. storočia až prvej polovice 18. storočia.
Významnými útvarmi barokovej filozofie je baroková scholastika (F. Suarez) a baroková mystika (Tereza Avilská, Jakob Böhme, Ignác z Loyoly a ďalší).
Predstavitelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Bayer
- George Berkeley
- René Descartes
- Baltasar Gracián
- Ignác z Loyoly
- Ján z Kríža
- Jan Amos Komenský
- Gottfried Wilhelm Leibniz
- John Locke
- Blaise Pascal
- Baruch Spinoza
- Francisco Suárez
- Terézia Ježišova
- Giovanni Battista Vico
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.