Basová gitara

Basové gitary, vľavo Jackson C4A a vpravo Yamaha BB404F Fretless

Basová gitara (tiež basgitara alebo slangovo basa) je strunový nástroj, na ktorý sa hrá prstami alebo brnkadlom. Podľa spôsobu zosilňovania zvuku sa rozlišuje akustická a elektrická basová gitara. Basová gitara ma v mene gitara z toho dôvodu že konštrukčne vychádza z gitary. Množstvo ľudí si tiež myslí že basová gitara je druh gitary nie je to však pravda pretože basová gitara je puživany ako ritmický a doprovodný nastroj ako kontrabas.

Basová gitara je výzorom podobná elektrickej gitare, má však väčšie telo, dlhší krk a hmatník a jej zvuk je posadený o oktávu nižšie. Zvyčajne má štyri, alebo päť strún, ladené o jednu oktávu nižšie ako elektrická gitara. Obvykle má pražce, ale existujú aj bezpražcové basgitary, ktoré umožňujú lepšie použitie techník ako vibrato či glissando, používané obdobne ako pri kontrabase.

Od 50. rokov 20. storočia elektrická basgitara postupne nahradila v populárnej hudbe kontrabas. Basgitara sa využíva v rôznych štýloch hudby: od rocku a metalu, bluesu až po jazz. Elektrická basgitara sa tiež používa ako sólový nástroj v jazze, fusion, latino, funk a v rockových štýloch.

Dejiny

30. roky

V 30. rokoch vynálezca Paul Tutmarc zo Seattlu (štát Washington), vyvinul gitarový elektrický basový nástroj, ktorý bol navrhnutý tak, aby sa na ňom hralo vodorovne. Zmena na „gitarovú formu“ umožnila ľahšiu prepravu a držanie, a tak i jednoduchšie spievanie basistu.

1950 – 1970

V 50. rokoch, Leo Fender vyvinul prvú masovo vyrábanú elektrickú basgitaru. Jeho Fender Precision Bass, predstavená v roku 1951, sa stala široko kopírovaným priemyslovým štandardom. Precision Bass (alebo "P bass") bol odvodený z jednoduchej konštrukcie dosky podobnej Telecastru s vrstevnicovou konštrukciou, osadená bola jedným jednoduchým snímačom. Na rozdiel od kontrabasu je Precision bass opražcovaný, čo umožňuje hráčovi presnejšie nasadenie tónu, práve preto dostala táto basová gitara názov Precision – presný. V roku 1954 bolo telo ergonomicky upravené, dodávalo sa v povrchovej úprave sunburst a bielym krytom. V roku 1957 bola predstavená inovovaná verzia Fender Precision s deleným snímačom nazývaným Precision, pôvodné dva kryty (jeden kovový, na ktorom bolo namontované ovládanie hlasitosti a tónovej clony, druhý plastový) nahradený jedným plastovým, hlava nástroja je širšia, podobne ako na gitare Stratocaster. V roku 1960 bola predstavená basgitara Jazz Bass, často označovaná ako "J bass". Vizuálny rozdiel oproti Precision bol v jej "offset-waist" tele.

Basové struny

Rovnako ako basová gitara, aj jej struny prešli rovnako dlhým vývojom. Dnes, po takmer 60-ročnom intenzívnom vývoji, existuje obrovské množstvo strún s rozličnými zvukovými vlastnosťami.

Hrúbka

Basové struny sa vyrábajú v rôznych hrúbkach, hrúbka strún má vplyv nie len na pohodlie hráča (čím tenšia struna, tým ľahšie sa na ňu hrá), ale aj na zvuk (čím hrubšia struna, tým jasnejší, pevnejší tón). Hrúbka strún sa určuje podľa najtenšej struny v bežnom ladení (E2 A2 D3 G3), čiže G. Označuje sa v palcoch, najrozšíreniejšie sú hrúbky 0,04 (označované ako .040) a 0,045 (.045), vyrábajú sa však už v hrúbkach .035, dokonca aj .030, tieto struny sú určené skôr pre sólové hranie na basovej gitare. Taktiež sa vyrábajú aj struny hrubšie, najčastejšie sú to .050 a .055.

Vinutie

Basové struny sa vyrábajú technikou ovíjania drôtu okolo jadra, existujú 3 druhy vinutia. Basové struny majú 2 vrstvy vinutia.

Flatwound (Hladké vinutie) – tento druh basových strún je najstarší, vychádza z kontrabasových strún. Drôt, ktorým sa ovíja jadro má štvorcový prierez. Tieto struny majú najhlbší zvuk, dnes sa využívajú hlavne na bezpražcových basgitarách, aby vinutie nepoškodilo hmatník, existujú však hráči, ktorý ich naťahujú aj na pražcové basgitary (napr. Paul McCartney) ich nevýhodou z pohľadu väčšiny hráčov je krátky sustain (dĺžka dozvuku tónu).
Roundwound (okrúhle vinutie, tiež nazývané drsné) – tieto basové struny sú dnes najrozšírenejšie, väčšina basových gitár sa predáva už s natiahnutými strunami typu roundwond, drôt ktorým sa ovíja jadro má okrúhly prierez. Tieto struny vyvinul basgitarista skupiny The Who, John Entwistle v spolupráci s výrobcom strún Rotosound. V roku 1965 bol na trh uvedený prvý a najslávnejší model "drsných" basových strún, Rotosound RS-66. Tieto struny majú ostrý zvuk, v porovnaní so strunami typu flatwound však menej basov, ale dlhší sustain. Používajú sa hlavne na pražcové basgitary, ale aj na bezpražcové (ako to robil napríklad Jaco Pastorius).
'Groundwound (zbrúsené vynutie) – tento typ vinutia vznikol, aby ponúkol hráčom obľubujúcich hladké struny, ale sťažujúcich sa na krátky sustain. Vinutie má polkruhový prierez, pričom vonkajšia strana je rovnako ako u flatwound strunách hladká.

Jadro struny

Kvalitné jadro struny je jej základ. V drvivej väčšine sa vyrába z ocele a poznáme dva typy jadra.

Round core (okrúhle jadro) – je najpoužívanejším typom jadra strún. Vďaka lepšej priľnavosti vinutia k jadru sú tieto struny trvácnejšie.
Hex core (šesťhranné jadro) – je menej rozšírený druh jadra strún. Napriek lepšej poddajnosti struny a jasnejšiemu zvuku sú struny s týmto jadrom menej rozšírené, pretože majú nižšiu trvácnosť ako tie s okrúhly jadrom, navyše sú podstatne drahšie.

Basgitaristi

Medzi najslávnejších svetových basgitaristov patria Ian "Lemmy" Fraser Kilmister Duff McKagan, John Paul Jones, John Deacon, Jaco Pastorius, Flea, John Myung, Paul McCartney, Steve Harris, Geezer Butler, Cliff Burton, Dave Ellefson, Tom Araya a Jason Newsted, Victor Wooten, Richard Bona, Robert Trujillo a Gene Simmons. Zo slovenských hudobníkov Pavol Horváth - Tublatanka, Peter "Kuko" Hrivňák - Horkýže Slíže, Jožo Ráž - Elán, Braňo Alex - Slobodná Európa, či basgitarista skupiny Team - Ivan Válek.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Basová gitara

Externé odkazy

Portal Basgitara.sk^{[nefunkčný odkaz]}