Preskočiť na obsah

Bat micva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bat micva (aram. בת מצוה - dcéra prikázania) je v judaizme označenie pre nábožensky dospelé dievča aj pre prechodový rituál, ktorý môže dosiahnutie náboženskej dospelosti u dievčat eventuálne sprevádzať. Po manželstve je to druhý najdôležitejší prechodový rituál židovských žien.

Židovské dievča sa stáva „bat micva“ automaticky po dosiahnutí 12. roku veku a od tej chvíle je povinné zachovávať všetky náboženské zákazy judaizmu (tzv. negatívne prikázania - pozri Micva). Nie je však povinné dodržiavať väčšinu pozitívnych prikázaní (pravidelná modlitba, nasadzovanie talitu a tfilin atď.)

Dosiahnutie náboženskej dospelosti u dievčat nebolo až do modernej doby sprevádzané žiadnym výnimočným rituálom. Výnimku tvorili židovské komunity v Taliansku). Ich rituálom sa inšpiroval zakladateľ rekonštruktivistického smeru v judaizme Mordechaj Kaplan, ktorý zorganizoval prvú oslavu bat micva pre svoju dcéru Judith. Uskutočnila sa 18. marca 1922. Dnes väčšina neortodoxných smerov judaizmu slávi bat micva rovnakým spôsobom, ako bar micva u chlapcov: všetky reformné a rekonštruktivistické synagógy a väčšina konzervatívnych synagóg sú egalitárske – ženy môžu predčítať z Tóry a viesť bohoslužby.

Oslava bat micva získala obľubu aj v kruhoch modernej ortodoxie a chasidizmu. Rituál bat micva má však odlišnú podobu ako bar micva. V ortodoxnom judaizme ženy nesmú predčítať z Tóry ani viesť bohoslužby. Namiesto toho dievčatá recitujú text z Biblie či z Talmudu, tradičnú židovskú modlitbu alebo v krátkosti prednášajú na náboženskú tému.