Preskočiť na obsah

Battalgazi (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Battalgazi
mesto
Štát Turecko Turecko
Región Východná Anatólia - provincia Malatya
Okres Battalgazi
Súradnice 38°25′22″S 38°21′56″V / 38,42278°S 38,36556°V / 38.42278; 38.36556
Obyvateľstvo 17 224 (2012)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Turecka
Poloha mesta v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Battalgazi
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Battalgazi (do roku 1987: Eskimalatya, predtým: Eski-Šeh(i)r, do polovice 19. storočia Malat(i)ja, t. j. dnešným tureckým písmom Malatya; iné názvy pozri nižšie) je mesto v Turecku v okrese Battalgazi, v provincii Malatya. Nachádza sa medzi riekou Eufrat a súčasným mestom Malatya. Nachádza sa v ňom viacero historických pamiatok.

V roku 2012 malo mesto Battalgazi 17 224 obyvateľov.[1]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • turečtina:
    • od roku 1987: Battalgazi
    • od konca 19. stor. do roku 1987 (a dodnes ešte neoficiálne): Eskimalatya/Eski Malatya, staršie: Eski Malatija (pozri kapitolu Dejiny)
    • predtým (2. pol. 19. stor. - zač. 20. stor.): Eskişehir, staršie: Eskišehir/Eski-Šehr (pozri kapitolu Dejiny)
    • do polovice 19. stor.: Malatija/iné prepisy: Malatja/Malatia/Malatía/Melatja/Melatia [2][3][4][5][6][7], t.j. dnešným tureckým písmom Malatya;
  • starogréčtina: Μελιτηνή - Meliténé/zriedkavý prepis: Melitene[8] alebo (?)Μελίτη - Melité (porovnaj aj latinský názov Melite nižšie) [9][10]
  • latinčina: Melitene [11] alebo Melitena [12] alebo Melita [13] alebo Melite [14],
  • v stredoveku (po latinsky?): Malatia [15]
  • arménčina: stredoveká západná arménčina: Melden [15], novoveká arménčina: Մալաթիա - Malathia/iný prepis: Malatia
  • arabčina: Malatíja [16] (resp. regionálne Malatíje), staršie Malatja (resp. regionálne: Malatje)
  • staršie (neznámy jazyk): Meledni[17][18]
  • kurdčina: Meletî alebo Meledî
  • slovenčina (ako historické názvy): Meliténa [19][20] alebo Melitény [21]

O historických menách pozri aj článok Melid a o rôznych významoch názvu Malatya/Malatija a pod. pozri článok Malatya.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Sídlo vzniklo v 1. storočí po Kr. ako rímsky tábor a fakticky prevzalo názov (t. j. Melite alebo Meliténé, neskôr Malati(j)a a pod.) starovekého mesta Melid (=Milid, Meliddu, Milidia, Malitija, Mal(a)dija, Melite(ia), Meliténé a pod.), ktoré v tom čase už bolo prakticky zaniknuté a ležalo 4 kilometre južnejšie (na okraji dnešného mesta Malatya).[7][22][23][24][25][26]

Asi od 2. storočia získal spomínaný rímsky tábor postavenie mesta [27]. Toto mesto zohrávalo významnú úlohu v rímskej pohraničnej obrane a bolo sídlom provincie.[28] Za vlády cisára Justiniána v roku 575 dostalo mesto opevnenie. Krátko na to však bolo mesto dobyté a vyplienené perzským veľkokráľom Husravom I. Už v roku 635 na mesto zaútočili aj Arabi, no dobyť sa im ho podarilo až v roku 656. Keďže sa mesto nachádzalo v búrlivom byzantsko-arabskom pohraničí, tak sa v nasledujúcom období majitelia mesta viackrát menili. V polovici 8. storočia sa Arabi mesta zmocnili na dlhšiu dobu a udržali ho až do ťaženia Jána Kurkua v roku 934. V roku 976 sa tu za byzantského proticisára vyhlásil Bardas Skléros.[29]

Obyvateľstvo mesta sa pomerne často menilo, významný počet mala arménska a sýrska populácia. V meste sídlil ortodoxný a sýrsky miafyzitský (jakobitský) biskup[29] - patriarcha. Centrálna ortodoxná byzantská správa sa však voči jakobitom nesprávala zhovievavo a snažila sa ich náboženský prúd, ktorý vnímala ako heretický potláčať, čo viedlo k tomu, že sa jakobitský patriarcha z mesta v 11. storočí presťahoval na arabské územie.[30]

V roku 1058 mesto vyplienili Seldžukovia, no už v nasledujúcom desaťročí bolo znovu opevnené. Po bitke pri Mantzikerte vládu nad Anatóliou postupne prevzali Seldžukovia, ale v samotnom meste vzniklo efemérne arménske kniežatstvo. V roku 1101 mesto získali tureckí Danišmendovci. Po nich mestu vládol Rumský sultanát, no po bitke pri Köse Dağ (1243) sa vrchnými pánmi v oblasti stali Mongoli. Z obdobia vlády Rúmu sa v meste zachovala Ulu Cami (v osmanskej turečtine: Ulu Džámi’), t.j. Veľká mešita. Po rozpade Rumského sultanátu v oblasti vznikli menšie turkménske a arménske štáty, no prázdny veľmocenský priestor čoskoro obsadili Mamlúci. Za ich vlády v roku 1389 v tejto oblasti, najodľahlejšej časti ich krajiny, vypuklo povstanie miestnych správcov voči sultánovi Barkúkovi. Moc v krajine získala turecká dynastia Dulkadirovcov, ktorá v oblasti následne ako mamlúcky vazal vládla až do obsadenia oblasti Osmanskou ríšou v roku 1516.[28]

Osmani z mesta urobili centrum miestnej provincie a mesto prekvitalo vďaka obchodu. V meste bol vystavaný významný karavánseráj. V polovici 16. storočia v meste (prevažne vnútri hradieb) žilo 8000 - 10000 obyvateľov. V roku 1838 v priebehu osmanského ťaženia do Egypta sa v meste počas zimy utáborila osmanská armáda. Mestské obyvateľstvo, ktoré sa preto muselo presťahovať do svojich oveľa južnejšie situovaných letných obydlí v sídle, ktoré bolo osídlené už niekoľko storočí a volalo sa Aspuzu (variantné názvy: Aspusu, Asbusu, Aspuzi, Aspozan, Aspuzan, Asapuzu, İsposan). Po návrate domov obyvatelia našli svoje mesto natoľko zdevastované, že ho znova nevybudovali, z veľkej časti sa natrvalo presťahovali do Aspuzu a Aspuzu neskôr dostalo meno opusteného mesta, teda Malat(i)ja, resp. dnešným tureckým písmom Malatya.[17][23][25][27][28][31] O osudoch tejto novej Malatye pozri článok Malatya (súčasné mesto).

Pôvodné mesto (teda dnešné Battalgazi) potom ale ďalej existovalo v malom; najprv si ponechalo pôvodný názov [32], ale postupne dostalo nový názov Eski-Šehr (alebo Eskišehir; súčasným tureckým písmom Eskişehir, doslova: Staré Mesto), ktorý bol neskôr zmenený na Eski Malatija (súčasným tureckým písmom: Eskimalatya či Eski Malatya, doslova: Stará Malatya), ale istý čas sa používali obidva posledné spomenuté názvy. Toto mestečko narástlo najmä po 1. svetovej vojne. V roku 1928 dostalo postavenie obce v administratívnom zmysle (belediye). V roku 1987 bolo premenované na Battalgazi – na počesť národného hrdinu menom Battál Gází (Battal Gazi).[1][25][27][28][33][34][35]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b TURKISH STATISTICAL INSTITUTE - ADDRESS BASED POPULATION REGISTRATION SYSTEM (ABPRS) DATABASE - Population of province/district centers and towns/villages by districts – 2012 [1]
  2. ↑ Malatia. In: Masarykův slovník naučný
  3. ↑ Malaṭya [online]. pleiades.stoa.org, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  4. ↑ Malatia. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 13. Leipzig 1908, S. 163. [2]
  5. ↑ Nouvelle geographie universelle, descriptive, historique, industrielle et commerciale, des quatre parties du monde ... Par William Guthrie. Ouvrage traduit de l'anglais, sur la 19e et derniere edition, par Fr. Noel ... [s.l.] : [s.n.], 1802. 5 s. S. 546.
  6. ↑ ÇIÇEK, Kemal; KURAN, Ercüment; GÖYÜNÇ, Nejat; ORTAYLI, İlber. Great Ottoman Turkish civilization. [s.l.] : Yeni Türkiye, 2000. 754 s.
  7. ↑ a b Kleio - Mc-Mer [online]. kleio.cz, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  8. ↑ SITÁR, A. Emirát Múdreho muža... In: Byzantinoslavica VI - Zborník k nedožitému životnému jubileu Alexandra Avenaria, 2017 [3]
  9. ↑ Veľký atlas svetových dejín. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2002. 376 s. ISBN 80-88983-22-3. S. 78.
  10. ↑ KUNSTMANN, Heinrich. Slaven und Prußen an Ostsee, Weichsel und Memel (Über ihre Herkunft vom Balkan und aus Kleinasien). [s.l.] : BoD – Books on Demand, 2019. 360 s. ISBN 978-3-7460-6327-0. S. 195.
  11. ↑ Melitene. In: Dictionnaire latin-français, Félix Gaffiot, 1934 [4] S. 962
  12. ↑ Itinerarivm Provinciarvm Antonini Avgvsti. ex libris manv scriptis ediderunt (1848) [5]
  13. ↑ BARJAMOVIC, Gojko. A Historical Geography of Anatolia in the Old Assyrian Colony Period. [s.l.] : Museum Tusculanum Press, 2011. 519 s. ISBN 978-87-635-3645-5. S. 130.
  14. ↑ HAWKINS, John David. Inscriptions of the Iron Age (Part 1: Text, Introduction, Karatepe, Karkamis, Tell Ahmar, Maras, Malatya, Commagene. Part 2: Text, Amuq, Aleppo, Hama, Tabal, Assur Letters, Miscellaneous, Seals, Indices. Part 3: Plates). [s.l.] : Walter de Gruyter, 2012. 678 s. ISBN 978-3-11080420-1. S. 282.
  15. ↑ a b SETTON, Kenneth Meyer. A History of the Crusades. [s.l.] : Univ of Wisconsin Press, 1969. 728 s. ISBN 978-0-299-10744-4. S. 499.
  16. ↑ Malaṭiya [online]. pleiades.stoa.org, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  17. ↑ a b AKÇADAG, G. MALATYA ŞEHİR ADI VE ŞEHRiN TARİHİ SÜREÇLERİ. In: AKRA KÜLTÜR SANAT VE EDEBİYAT DERGİSİ 2016 (S_.9) s.185-206 [6]
  18. ↑ KULDA, B. M. CÍRKEVNÍ ROK.Kniha naučnápro každý stav 1 věk – Díl 5. Praha: Nákladem spisovatelovým. — Tiskem B. Stýbla. 1881, S. 318 [7]
  19. ↑ Alio.sk - Tomas Nedbal. Svätý Eutymios Veľký [online]. zoe.sk, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  20. ↑ ONDROUCH, Vojtech. Bohaté hroby z doby rímskej na Slovensku. Novšie nálezy.. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1957. 269 s. S. 193.
  21. ↑ Náš otec svätý Meletios, antiochijský arcibiskup (Náš otec svätý Anton, konštantínopolský patriarcha) [online]. grkatba.sk, 2019-02-11, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  22. ↑ Melid. In: EBELING, Erich; MEISSNER, Bruno; WEIDNER, Ernst Friedrich; Wolfram von Soden; EDZARD, Dietz Otto, STRECK, Michael P.; FRANTZ-SZABÓ, Gabriella Reallexikon der Assyriologie - Band 8 · 1./2. Lieferung Meek - Miete. [s.l.] : W. de Gruyter & Company, 1993. ISBN 978-3-11013503-9. S. 35-52.
  23. ↑ a b Melitene. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM. Verlag J.B. Metzler, 2000. ISBN 3-476-01819-9
  24. ↑ MALATYA In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. Zväzok 6. New York : Leiden, 1993. 1044 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 230 – 232.
  25. ↑ a b c MÜDÜRLÜĞÜ, Malatya Valiliği Bilgi İşlem Şube. Battalgazi [online]. malatya.gov.tr, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  26. ↑ HAWKINS, John David. Inscriptions of the Iron Age (Part 1: Text, Introduction, Karatepe, Karkamis, Tell Ahmar, Maras, Malatya, Commagene. Part 2: Text, Amuq, Aleppo, Hama, Tabal, Assur Letters, Miscellaneous, Seals, Indices. Part 3: Plates). [s.l.] : Walter de Gruyter, 2012. 678 s. ISBN 978-3-11080420-1. S. 282.
  27. ↑ a b c T.A. Sinclair. Eastern Turkey (An Architectural & Archaeological Survey, Volume III). [s.l.] : Pindar Press, 1989. 524 s. ISBN 978-1-904597-76-6. S. 3-5.
  28. ↑ a b c d MALATYA In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. Zväzok 6. New York : Leiden, 1993. 1044 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 230 – 232. (anglický jazyk)
  29. ↑ a b MELITENE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1336.
  30. ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. Šablóna:206--207.
  31. ↑ Satılmış, S. 1893 Malatya Depremi Ve Afet Yönetimi. In: OTAM, 39 /Bahar 2016, 137-177 [8]
  32. ↑ THOMAS, Joseph; BALDWIN, Thomas. A Complete Pronouncing Gazetteer, Or, Geographical Dictionary of the World (Containing a Notice and the Pronunciation of the Names of Nearly One Hundred Thousand Places : with the Most Recent and Authentic Information Respecting the Countries, Islands, Rivers, Mountains, Cities, Towns, &c., in Every Portion of the Globe ...). [s.l.] : J.B. Lippincott & Company, 1856. 2182 s. S. 1126.
  33. ↑ M. Th. Houtsma. E.J. Brill's First Encyclopaedia of Islam, 1913-1936. [s.l.] : BRILL, 1993. 578 s. ISBN 978-90-04-09791-9. S. 196.
  34. ↑ Index Anatolicus [online]. nisanyanmap.com, [cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
  35. ↑ [9]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Battalgazi_(mesto)&oldid=7690466“