Beánia (stredovek)
Beánia[1][2] (iné názvy: depozícia[3][4], beánie [čiže pomnožné podst. m.][5]) bol v 14. (15.) až 18. storočí v Európe (často krutý alebo posmešný) obrad, obyčajne na nádvorí internátu alebo univerzity, za účasti najmä starších študentov a niektorých predstaviteľov školy, ktorým sa prvoročiaci prijímali medzi študentov a prestali byť považovaní za „zvieratá“, a po ktorom obyčajne nasledovala oficiálna imatrikulácia a hostina.
Etymológia
[upraviť | upraviť zdroj]Slovo beánia pochádza z stredovekého latinského slova beania, ktoré je odvodené od slova beanus (=študent nováčik [v stredoveku]; po slovensky: beán). Slovo beanus vzniklo asi latinizáciou francúzskeho slova bec-jaune/béjaune (=[akýkoľvek] zelenáč, nováčik; doslova: žltý zobák). Podľa iného názoru je slovo beanus latinizovaný tvar onomatopoického slova bé ironizujúceho znalosti novoprijatého študenta. V stredoveku sa ako "výklad" uvádzalo, že slovo beanus vraj pochádza z prvých písmen vety Beanus est animal nesciens vitam studiosorum (doslova: Beanus je zviera nepoznajúce život študentov).[6][7][8][9]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Latinské názvy obradu boli: depositio cornuum (doslova: odkladanie rohov), depositio, depositio beanorum, beania a v Prahe aj examen patientiae. Nový študent univerzity sa (do 16. storočia) volal beanus (beán - pozri vyššie), ale existovalo preňho ešte veľa iných názvov (ktoré obyčajne mali niečo do činenia so zvieratami alebo divokosťou). Depozícia pochádza zrejme pôvodne z Parížskej univerzity, od 15. storočia je doložená ako oficiálny akt aj v strednej Európe (v Nemecku). V strednej Európe spočiatku išlo najmä o rituál prijímania študenta do internátu (lat. bursa); zasväcovacie rituály na internátoch sú v Nemecku doložené od 14. storočia. Čoskoro sa však zmenil na rituál prijímania priamo medzi študentov univerzity, zúčastňovali sa ňom aj predstavitelia univerzity, často bezprostredne predchádzal imatrikulácii a často nadobudol aj úplne oficiálny charakter (dotyčný dostal aj osvedčenie o depozícii, ktoré bolo neskôr pri rôznych príležitostiach potrebné predložiť). Po depozícii (a imatrikulácii) nasledovala hostina (lat. convivium), ktorú musel zaplatiť beán. V 17.-18. storočí sa depozícia zmenila na frašku a zahŕňala rôzne excesy (napr. beán musel požiť pilulky zo zvieracích exkrementov a špiny), preto bola postupne zrušená a zakázaná (v Prahe už v 16. storočí).
Depozícia bola iniciačný a zasväcovací rituál a symbolický akt očisty, ktorým sa nováčikovia prijímali na internáty resp. neskôr na samotné univerzity a súčasne sa v prenesenom význame prijímali aj medzi ľudí, ktorí už nie sú zvieratami (a sú teda vzdelaní a pod.). Konala sa obyčajne na nádvorí internátu alebo univerzity. Nováčik sa pred depozíciou považoval za nevzdelané a nevychované zviera z poľa (lat. pecus campi ). Počas depozície musel preto nosiť masku so zvieracími rohmi, klami (prípadne dlhými ušami), ktoré mu obradne, posmešne a často krutým spôsobom, pomocou rôznych obrovských nástrojov, odstránili a spravili tak z neho človeka. Toto odkladanie robil tzv. depositor ("odkladač"), ktorým býval najčastejšie spočiatku rektor internátu, neskôr dekan artistickej fakulty a ešte neskôr pedel školy. Okrem toho sa počas depozície vykonávala symbolická očista (napr. bola z beána zmazaná brada, ktorú mu predtým namaľovali). Na konci rituálu depositor beánov vyskúšal, predniesol reč a potom beánom nasypal do úst soľ a na hlavu im nalial víno, čím ich vyhlásil za študentov.
Po depozícii boli študenti ešte asi rok až rok a pol v postavení podradných študentov (latinské názvy: innocentes, imperfecti, neovisti, iuniores, quasimodogeniti, clientes; nemecký názov: Pennäle[10]), ktorých mohli starší študenti tyranizovať.
Zdroje kapitoly:[11][9] [12][13][14][15][16][3][2][4][17]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ beánia. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- ↑ a b beánia [online]. ludovakultura.sk, [cit. 2018-01-09]. Dostupné online. Archivované 2018-01-10 z originálu.
- ↑ a b Prvá univerzitná beánia už po deviatykrát neoficiálne privíta prvákov na Univerzite Komenského [online]. uniba.sk, [cit. 2018-01-09]. Dostupné online.
- ↑ a b [1]
- ↑ beánie. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 157.
- ↑ beánia. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 66.
- ↑ beánia. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 66.
- ↑ béjaune. In: NEUMANN, Josef; HOŘEJŠÍ, Vladimír. Velký francouzsko-český slovník 1. A – K. 2. rev., opr. a dopl. vyd. Praha : Academia, 1992. 833 s. ISBN 80-200-0234-0.
- ↑ a b Deutsche Gesellschaft zur Erforschung vaterländischer Sprache und Altertümer, Leipzig. Mittheilungen der Deutschen Gesellschaft zur Erforschung Vaterländischer Sprache und Alterthümer in Leipzig. [s.l.] : [s.n.], 1872. 400 s. Dostupné online. S. 103.
- ↑ MEINERS, Christoph. Göttingische akademische Annalen. [s.l.] : Helwing, 1804. 378 s. Dostupné online. S. 159.
- ↑ Door Hilde de Ridder-Symoens, Walter Rüegg: A History of the University in Europe. Cambridge University Press, 2003, S. 349, 350
- ↑ Norbert, N. Über den akademischen Brauch der Deposition in Marburg, 2007 (2017)
- ↑ Universität Leipzig – Studentisches Leben – Deposition und Pennalismus
- ↑ Dolhopff, J. A. Orationes duae, De ritu et modo depositionis beanorum, Straßburg 1680
- ↑ Pennalismus und Deposition in Gießen (pdf)
- ↑ Raumer, K. von. The German Universities. (preklad z nemčiny) In: The American Journal of Education, Vol. VI, marec 1859, S. 37 dostupné online
- ↑ ZOUBEK, F. J. O beanii či přijímaní studentů do akademií. In: Česká škola, 1889, č. 6 dostupné online (S. 85-87)