Belo Kováč
| Belo Kováč | ||||||||
| bývalý primátor hlavného mesta Bratislavy | ||||||||
 Belo Kováč v roku 1939 | ||||||||
| Vládny komisár/mešťanosta Bratislavy | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1938 – 1944 | ||||||||
| ||||||||
| Poslanec mestského zastupiteľstva Bratislavy | ||||||||
| V úrade 1931 – 1938 | ||||||||
| Poslanec Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny | ||||||||
| V úrade 1935 – 1938 | ||||||||
| Prezident | Jozef Országh | |||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 15. apríl 1892 Levoča, Slovensko | |||||||
| Úmrtie | 7. október 1963 (71 rokov) | |||||||
| Politická strana | HSĽS | |||||||
| Profesia | kňaz a právnik | |||||||
| Národnosť | slovenská | |||||||
| Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
Msgr. JUDr. Belo Kováč (* 15. apríl 1892, Levoča – † 7. október 1963) bol slovenský kňaz, právnik, politik HSĽS a bývalý mešťanosta (primátor) Bratislavy.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziách v Levoči a v Rožňave. Následne študoval teológiu, filozofiu a právo na vysokých školách v Spišskom Podhradí, Budapešti, Viedni a nakoniec v Prahe. Po doštudovaní začal učiť na strednej škole v Kežmarku a na vysokom teologickom učilišti v Spišskom Podhradí.[1]
Neskôr začal pôsobiť v organizácii Ústredná charita na Slovensku, ktorú aj v nasledujúcom období začal viesť a podarilo sa mu ju zreorganizovať. Mal podiel na výstavbe novej budovy charity na Heydukovej ulici v Bratislave a novostavbe pri tatranskom sanatóriu. Vo voľbách do obecných zastupiteľstiev v roku 1931 bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva Bratislavy za HSĽS.[2] Mandát obhájil aj vo voľbách do obecných zastupiteľstiev v roku 1938.[3] Vo krajinských voľbách v roku 1935 bol zvolený za člena Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny za HSĽS.[4]
Na základe výnosu Krajinského úradu Slovenskej krajiny z 26. októbra 1938 bolo rozpustené bratislavské mestské zastupiteľstvo (zvolené len pred necelými piatimi mesiacmi), mestská rada a z funkcií boli uvoľnení bratislavský starosta a jeho štyria námestníci. Za dočasného vládneho komisára Bratislavy bol vymenovaný práve Belo Kováč.[5] Funkciu vládneho komisára (neskôr mešťanostu) vykonával do 3. mája 1944.
Na konci novembra v roku 1945 bol zaistený štátnou bezpečnosťou.[6] Podobne, ako v prípade väčšiny významných činiteľov z obdobia Slovenského štátu, aj proti Belovi Kováčovi bol vedený súdny proces. Bol obžalovaný a následne odsúdený za exponovanie sa v rokoch 1939 – 1944 a za pretláčanie fašistických ideí, a za spoluprácu s nacistickým Nemeckom. Záverečný rozsudok znel jeden rok nútených prác a päť rokov straty občianskych práv.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Msgr. Dr. Belo Kováč 50-ročný. Slovák (Bratislava), 15.4.1942, roč. XXIV, čís. 85, s. 2.
- ↑ Veľký úspech čs. strán v Bratislave. Slovenský denník, 29.9:1931, roč. XIV, čís. 223, s. 1.
- ↑ Kto bol v Bratislave zvolený. Slovenský denník (Bratislava), 14.6.1938, roč. XXI, čís. 137, s. 2.
- ↑ Výsledok volieb do Slovenskej krajiny. Gemer-Malohont (Rimavská Sobota), 1.6.1935, roč. XVII, čís. 22, s. 2.
- ↑ Mestské zastupiteľstvo v Bratislave rozpustené. Slovák (Bratislava), 27.10.1938, roč. XX, čís. 245, s. 1.
- ↑ Kováč Béla za mrežami. Pravda (Bratislava), 25.11. 1945, roč. 1945, čís. 227.
- ↑ Belo Kováč do pracovného tábora. Ľud (Bratislava), 18.11.1948, roč. I, čís. 193, s. 2.