Benedetto Marcello

	Benedetto Marcello
	; taliansky právnik, politik a hudobný skladateľ
Narodenie	31. júl 1686; Benátky, Taliansko
Úmrtie	24. júl 1739 (52 rokov); Brescia, Taliansko
Odkazy
Commons	Benedetto Marcello
	Biografický portál

Benedetto Marcello, alebo aj Marcelli (* 31. júl 1686, Benátky, Taliansko – † 24. júl 1739, Brescia) bol taliansky právnik, politik a barokový hudobný skladateľ.

Život

Narodil sa 31. júla (podľa niektorých prameňov 1. augusta) 1686 v Benátkach. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, preto sa v dobových dokumentoch často nazýva ako Patrizio Veneto. Benedettov otec chcel, aby jeho syn bol právnikom, preto študoval právo, ale súbežne aj hudbu u Antonia Lotti a Francesca Gaspariniho.

Celý život Benedetta Marcella sa delil medzi práva, politiku a hudbu. V roku 1711 bol členom „Serenissima“, tj. benátskej vlády a v roku 1730 sa stal guvernérom („Provveditore“) v Pule v dnešnom Chorvátsku.

Po celý život mal chatrné zdravie a pobyt v Istrii mu neprospieval. V roku 1738 odišiel do Brescia na brehu Lago di Garda, kde zastával úrad „camerlinga“, dnes by sme povedali ministra financií. Tu aj o rok neskôr zomrel.

Benedettov starší brat Alessandro Marcello (1669–1747) bol takisto známym skladateľom podobného zamerania a historici hudby majú pri niektorých skladbách značné problémy s rozlíšením autorstva oboch bratov.

Švajčiarsky skladateľ Joseph Joachim Raff (1822–1882) skomponoval na tému životných osudov Benedetta Marcella operu, ktorá mala premiéru až dlho po smrti autora 4. októbra 2002 v Metzingene pri Stuttgarte.

Dielo

Väčšina Marcellových skladieb sa datuje do prvej polovice jeho života. Okrem početných oratórií, opier a scénických serenád napísal viac než 400 sólových kantát, publikoval zbierky komornej a orchestrálnej hudby a mnoho ďalších inštrumentálnych diel zostalo v rukopise.

Pretože bol finančne celkom nezávislý a nemusel podliehať vkusu publika, mohol celkom slobodne rozvíjať svoj osobitý štýl. Jeho dielo sa tak stalo medzníkom na prechode z barokovej do klasickej éry európskej hudby. Vo veku okolo 40 rokov Marcello prakticky prestal komponovať a neskôr sa k hudbe vracal iba pri celkom výnimočných príležitostiach.

Najambicióznejším dielom skladateľa sa stalo Estro poetico-armonico, zhudobnenie talianskej verzie 55 žalmov. Biblické texty preložil Marcellov priateľ Girolamo Ascanio Giustiniani a dielo bolo publikované v ôsmich zväzkoch v rokoch 1724 až 1726. Úspech diela bol obrovský. Žalmy Benedetta Marcella sa onedlho hrali na koncertoch v Hamburgu, Berlíne, Lipsku a Londýne. V ruskom preklade preniklo dielo aj do Petrohradu. V Ríme kardinál Ottoboni nariadil, aby každý z pravidelných koncertov, ktoré sa usporadúvali v jeho paláci bol zahajovaný jedným z týchto žalmov. Dodnes je výber z Estro poetico-armonico trvalou súčasťou koncertného repertoáru (snáď len s úpravou, že generálny bas je zverený modernému klavíru).

Dielo Benedetta Marcella zrejme dobre poznal aj Johann Sebastian Bach. Transkripciu Marcellovho koncertu pre husle a sláčikový orchester nájdeme ako BWV 981.

Marcello bol aj literárne činný. Svoje skúsenosti s nešvármi opernej scény tých čias spísal vo forme satirického pamfletu „Il teatro alla moda“, v ktorom sa zameral najmä na Antonia Vivaldiho. Tento spis, aj keď nebol príliš zábavný, mnohokrát sa pretláčal a má význam ako príspevok k dejinám hudby.

Scénicke diela

Väčšina partitúr scénických diel je nezvestná. Vzhľadom na obnovený záujem obecenstva a hudobných vedcov v posledných rokoch možno očakávať, že v archívoch sa nájdu doteraz neznáme skladby.

La fede riconosciuta (1707 Vicenza)
Calisto in Orsa (1725)
Serenata da cantarsi ad uso di scena (1725 Viedeň)
Arianna (1727 Florencia)
La morte di Adone (1729 Rím)
Gara amorosa (?)

Literatúra

Eleanor Selfridge-Field: „The Works of Benedetto and Alessandro Marcello: a Thematic Catalogue“, Oxford University Press, 1990.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benedetto Marcello

Externé odkazy