Benedikt X.
| Giovanni dei Conti di Tuscolo (Mincio) | |
| protipápež Benedikt X. | |
 | |
| Úmrtie | po 1073 |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Benedikt X. |
Benedikt X. (lat. Benedictus Decimus), vl. menom Giovanni dei Conti di Tuscolo (Mincio) (* ? – † po 1073) bol taliansky duchovný a protipápež (v rokoch 1058 – 1059). Jeho zvolenie bolo priamym dôsledkom mocenských zápasov prebiehajúcich v ranostredovekej spoločnosti (pápežstvo nevynímajúc).
Pred svojou smrťou pápež Štefan IX. (X.) zaviazal klérus prísahou, aby s voľbou nového pápeža po jeho skone počkali až do chvíle, kedy sa z misie v Nemecku vráti jeho kancelár a najbližší spolupracovník, opát Hildebrand. Preto po Štefanovej smrti, čas Hildebrandovej neprítomnosti využila časť rímskej šľachty na ovládnutie pápežského úradu. Veľkorysými sľubmi zmanipulovala ľud a 5. apríla 1058 intronizovala kardinála Giovanniho Mincia ako pápeža Benedikta X.
Ako jeden z kandidátov pripadajúcich do úvahy pri regulárnych voľbách, Benedikt spolu so svojimi voliteľmi dúfal na uznanie svojho úradu v kruhoch rímskych prelátov. No tí jeho voľbu odmietli, vyhlásili ju za neplatnú a na Benedikta (medzitým vysväteného v rozpore s cirkevnými pravidlami) uvalili kliatbu.
Deväť mesiacov (až do januára nasledujúceho roku) trval stav, kedy na Petrovom stolci, kvôli neustálemu dohadovaniu sa kléru, sedel neprávoplatne zvolený pápež. V decembri 1058 zvolili v Siene pápežom biskupa Gérarda de Bourgogne (ako Mikuláš II.), ktorý mesiac po svojom zvolení (v januári 1059) zvolal biskupskú synodu. Na nej Benedikta zosadil a ako uzurpátora a krivoprísažníka exkomunikoval z cirkvi. 24. januára 1059 bol Benedikt nútený utiecť z Ríma. Okrem jesene uvedeného roku sa zriekol akéhokoľvek nároku na úrad; na znak toho si verejne strhol pápežské insígnie a utiahol sa na rodinný majetok. Tu bol však zatknutý a aj napriek jeho protestom, že pápežský úrad mu bol vnútený proti jeho vôli, bol uväznený. Vo väzení, ktorým sa mu stal hospic svätej Agnesy na ulici Via Nomentana, zomrel.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- BENEDIKT X. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 121 – 122.