Preskočiť na obsah

Benediktiho činidlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Obsah skúmaviek zľava doprava – fruktóza, glukóza, laktóza, galakóza, sacharóza, škrob, arabinóza

Benediktiho činidlo je roztok používaný na rozlíšenie neredukujúcich a redukujúcich sacharidov.[1] Prítomnosť iných redukčných činidiel tiež poskytuje pozitívny výsledok. Pozitívny test s Benediktiho činidlom sa prejavuje zmenou farby z priehľadnej modrej na oranžovú za vzniku zrazeniny oxidu meďného. V závislosti od množstva redukujúceho cukru môže byť precitipát modrý, zelený, červený, oranžový alebo žltý.[2] Negatívna je skúška len vtedy, ak roztok ostáva číry.

Benediktiho skúška určuje, či monosacharidy alebo disacharidy obsahujú voľnú aldehydovú skupinu, ktorá môže byť oxidovaná na karboxylovú skupinu, inak povedané, či je sacharid redukujúci. Redukujúci sacharid následne oxiduje meďnaté ióny v Benediktiho činidle na červený precipitát oxidu meďného. Ketózy tiež poskytujú pozitívnu reakciu, ale až po dlhšom povarení skúmavky s ich roztokom, pretože dôsledkom tepla (a slabo alkalického prostredia) dochádza k izomerizácii na príslušné aldózy.

Tento test je pomenovaný po americkom chemikovi Stanleym Rossiterovi Benedictovi.

Zloženie a príprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Benediktiho činidlo obsahuje obsahuje uhličitan sodný, citrát sodný a pentahydrát síranu meďnatého. Pripravuje sa z dvoch roztokov:[3]

  • 1,7 g pentahydrát síranu meďnatého (modrej skalice) rozpustený v 20 ml vody
  • 17 g citrátu sodného a 10 g bezvodého uhličitanu sodného rozpusteného v 80 ml vody

Tieto dva roztoky sa následne zmiešajú. Dôkaz redukujúcich sacharidov sa vykonáva zahriatím 5 ml činidla s 10 až 50 mg vzorky v horúcom vodnom kúpeli po dobu niekoľkých minút. Na rozdiel od Fehlingovho čindla sa tieto dva roztoky nemusia uchovávať separátne.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Carbohydrates - Benedict's Test [online]. dept.harpercollege.edu, [cit. 2024-08-12]. Dostupné online.
  2. Praktické cvičenia z biochémie, SACHARIDY [online]. 2007, [cit. 2024-08-12]. Dostupné online.
  3. J.STANĚK a kolektiv. Monosacharidy.:Československá akademie věd Praha, 1960