Beyşehir Gölü
| Beyşehir Gölü | |
| sladkovodné jazero tektonického pôvodu v Turecku | |
 Satelitná snímka jazera Beyşehir Gölü (svetlomodré vpravo), vľavo sa nachádza jazero Eğirdir Gölü, NASA, 2019
| |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Nadmorská výška | 1 116 m n. m. |
| Súradnice | 37°47′00″S 31°33′00″V / 37,783333°S 31,55°V |
| Dĺžka | 45 km |
| Šírka | 25 km |
| Hĺbka | max. 9/10 m |
| Rozloha | 651 km² (65 100 ha) |
  Poloha jazera v rámci Turecka
| |
| Wikimedia Commons: Lake Beyşehir | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Beyşehir Gölü alebo len Beyşehir [slovenská výslovnosť: bajšehir] je turecké sladkovodné jazero tektonického pôvodu na polostrove Malá Ázia. Leží v západnej časti pohoria Taurus[1], približne 70 km východne od tureckého mesta İsparta. Na juhovýchodných brehoch jazera sa rozprestiera rovnomenné mesto Beyşehir. V blízkosti jazera sa nachádza ďalšie veľké jazero Eğirdir Gölü.
Vďaka ploche 651 km² je Beyşehir najväčším sladkovodným jazerom v Turecku. Jazero leží v nadmorskej výške 1 116 m n. m. Nachádza sa v ňom niekoľko ostrovov. Je využívané na zavlažovanie a rybolov.[2][3][4] Má unikátny ekosystém. Veľká časť jazera tvorí plochu národného parku Beyşehir Gölü Milli Parkı.[4]
Ekosystém
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Jazero tvorí najväčší sladkovodný a tretí najväčší jazerný ekosystém v Turecku.[4] Okolie Beyşehiru je dobrým príkladom odvodnenej krasovej vnútrohorskej kotliny.[5] Napájané je potokmi generovanými z pohorí Sultandağ, Anamas a z krasových zdrojov v južnej časti polostrova.[4] Pre výpencový podklad jazera presakuje voda z jazera až do Stredozemného mora.[1]
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1988 a 1991 získalo jazero v dvoch etapách (pretože sa nachádza v dvoch administratívnych celkoch – Konya a Isparta) status (tureckej) prírodnej pamiatky. Má tiež štatút oblasti archeologického náleziska. Okrem toho sa jazero nachádza v hraniciach dvoch národných parkov: Beyşehir Gölü Milli Parkı (dosl. „Národný park jazera Beyşehir“) z roku 1993 (88 750 ha) a Kızıldağ Milli Parkı (59 400 ha).[4]
Jazero je tiež chránené ako pitná a mestská vodárenská oblasť a využíva sa ako jeden z najstarších vodovodných systémov v Turecku.[4]
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Jazero Beyşehir má bohatú vodnú vegetáciu. Na území „jazerného” národného parku Beyşehir Gölü Milli Parkı bola zaznamenaná existencia najmenej 305 rodov a 545 druhov rastlín. Z 560 taxónov je 88 endemických. Rastú tu napríklad céder libanonský, borievka obyčajná, borievka červená, jedle, borovice čierne, duby kermesové, jasene, orechy, moruše čierne, paprade samčie, horské tulipány, maky, šalvie, snežienky, cyklámeny či tavolín zimný.[6]
Jazero má veľký ekologický význam pre vodné vtáctvo. V oblasti národného parku žije 153 druhov vtákov, čo z tureckej vtáčej fauny predstavuje 1/3. V oblasti jazera sa rozmnožujú orol krikľavý (Aquila pomarina), čaplička vlasatá (Ardeola ralloides), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) či rybár riečny (Sterna hirundo). V zime na jazere hniezdia chochlačka sivá (Aythya ferina), lyska čierna (Fullica atra) či hrdzavka potápavá (Netta rufina) [4]
Oblasť okolo jazera je tiež veľmi bohatá na druhy patriace k obojživelníkom, plazom a cicavcom. Celkovo sa v oblasti vyskytuje 51 druhov.[7] Žije v ňom endemický druh močiarnej anatólskej žaby – Rana ridibunda caralitana, pri jazere žijú tiež celosvetovo ohrozené druhy motýľov Muschampia proteides, Pseudophilotes bavius, Tomares nogelli a Plebeius hyacinthus.[4]
V jazere a potokoch je rozšírených celkovo 16 druhov rýb. Miestnymi endemitmi sú druhy Chondrostoma beysehirense, Cobitis (Beysheria) bilseli a Pseudophoxinus battalgili. Miestny druh beličky Albumus akili je považovaný za vyhynutý. Druhy Capoeta pestai, Cobitis (Bicanestrinia) turcica, Gobio gobio microlepidotus, Leuciscus anatolicus a Pseudophoxinus handlirschi sú endemické vzhľadom k územiu Turecka.[4][7]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Územie okolo jazera bolo osídlené už v neolite a v okolí jazera sa nachádzalo veľké množstvo pravekých sídiel. V staroveku patrila oblasť do Chetitskej ríše (v okolí jazera sú zachované historické pamiatky). Neskôr sa región okolo jazera nazýval Pisídia. V stredoveku patrilo okolie jazera až do 11. storočia Byzantskej ríši. Po príchode Turkov do Anatólie sa stalo územie miestom bojov, z ktorých vyšli víťazne Turci (Seldžucká ríša, Osmanská ríša, Turecká republika).[8]:381
Ekonomický význam
[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem zásobovania vodou do mesta Beyşehir jazero zavlažuje 10 000 ha poľnohospodárskych oblastí. Rovnako sa na zavlažovanie využívajú aj vodné zdroje, ktoré jazero napájajú (najmä v nížine Çumra). Rybolov a kosenie trstiny sú hlavnými zdrojmi príjmov pre značnú časť obyvateľstva žijúceho v okolí jazera. Rybolovom sa v roku 2016 živilo viac ako 1200 rybárov z 22 dedín.[4]
Pamiatky vodnej architektúry
[upraviť | upraviť zdroj]Pri ústí kanála do jazera Beyşehir, v rovnomennom meste, je cez kanál vystavaný historický most. Most, ktorý na prechod cez kanál slúžil už v osmanskom období, bol v minulosti viackrát opravovaný. Dnešná podoba pochádza zo začiatku 20. storočia. Most dnes zároveň plní aj funkciu regulátora v rámci zavlažovania krajiny okolo mesta Konya.[8]:386 – 387
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na jazero a jeho ostrovy -
Riečna vegetácia -
Pohľad na jazero od Akburunu (východný breh) -
Jazero v meste Beyşehir -
Pohľad na Dedegöl, najvyšší vrchol provincie Isparta od jazera
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Beyşehir. In: Velká všeobecná encyklopedie Diderot. Díl 2. Bah – Buq. Praha : Diderot, 2000. ISBN 978-80-902723-4-7. S. 295.
- ↑ Beyşehir. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 2. Bell – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. Elektronická verzia Beliany sa v niektorých údajoch líši od tlačenej verzie: „Beyşehir [bajše – ] – jazero v Turecku v tektonickej zníženine str. Anatólie; 1 116 m n. m., plocha 648 km², hĺbka až 9 m. Využívané na zavlažovanie.“ Podobne ako pri iných heslách ide o heslo prevzaté z Malej československej encyklopédie. Dostupné online. ISBN 80-224-0671-6. S. 79.
- ↑ Beyşehir. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 1. A – Č. Praha : Academia, 1984. S. 446.
- ↑ a b c d e f g h i j Gürbüz, Ceren & Boratav, Zeynep & Basak, Esra & Ege, Esra & Güçlüsoy, Harun. (2016). Beyşehir Lake and Dedegöl Mountains Baseline Assessment for Community Development for Satoyama (COMDEKS) - Turkey Programme. p. 6 – 7 Dostupné online. [cit. 2022-12-18]
- ↑ DALFES, H. Nüzhet; KUKLA, George; WEISS, Harvey. Third Millennium BC Climate Change and Old World Collapse. Berlin et al. : Springer Science & Business Media, 2013. ISBN 978-3-642-60616-8. S. 326.
- ↑ Beyşehir Gölü Milli Parkı - Flora [online]. Ankara: Doğa Koruma ve Milli Parklar Genel Müdürlüğü, [cit. 2022-12-18]. Dostupné online. Archivované 2016-03-27 z originálu.
- ↑ a b Beyşehir Gölü Milli Parkı - fauna [online]. Ankara: Doğa Koruma ve Milli Parklar Genel Müdürlüğü, [cit. 2022-12-18]. Dostupné online. Archivované 2016-03-27 z originálu.
- ↑ a b VASILE, Valentina. Caring and Sharing: The Cultural Heritage Environment as an Agent for Change: 2016 ALECTOR Conference, Istanbul, Turkey. Cham : Springer, 2018. ISBN 978-3-319-89468-3.