Preskočiť na obsah

Bezbariérový prístup

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symboly postihnutí
Plošina s príliš vysokým sklonom nevytvára bezbariérový prístup
Nájazdová plošina do nízkopodlažnej električky

Bezbariérový prístup umožňuje ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu prístup na miesta, za bežných okolností im nedostupné. Slúži vozíčkarom, ľuďom s ťažkou chôdzou, ale aj matkám s kočíkom či nevidiacim prekonávať schody, terénne nerovnosti, obrubníky a iné prekážky.

Legislatíva

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo stavebného hľadiska ide o súbor opatrení, ktoré zaistia samostatný pohyb a užívanie stavieb a iných priestorov osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Sú to predovšetkým osoby používajúce invalidný vozík alebo barle, ale tiež ľudia s ťažkým zmyslovým postihnutím.[1]

V súčasnosti sa vyžaduje bezbariérový prístup pri novostavbách občianskej vybavenosti a väčšinou i do rekonštruovaných objektov. Problematické prekážky sa najmä v starších budovách, ale aj v exteriéri dajú prekonať pomocou nájazdových rámp či zdvíhacích plošín.

Pohybovo postihnutí

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudia s pohybovým obmedzením ale aj matky s kočíkom vyžadujú okrem odstránených schodov aj dostatočne:

  • veľký výťah
  • (min. 70 cm) široké dvere
  • široké chodby, uličky
  • prístupné WC
  • v dopravných prostriedkoch nájazdovú rampu alebo zdvíhaciu plošinu
  • nižšie umiestnené vypínače a zásuvky

Zrakovo postihnutí potrebujú pre bezpečný pohyb napríklad:

  • odstránenie alebo výrazné označenie rizikových miest (konštrukcií, schodov, výčnelkov…)
  • inštaláciu vodiacej dlažby na chodníkoch
  • vodiace čiary v budovách (pre slabozrakých)
  • ozvučené semafory, nástupištia a dopravné prostriedky

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Jan Skopec, Bezbariérové řešení staveb, ABF, Praha 2005

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]