Bezděz (hrad)
| Bezděz | |
| Hrad | |
 Letecký pohľad na hrad Bezděz
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Liberecký |
| Okres | Česká Lípa |
| Súradnice | 50°32′21″S 14°43′13″V / 50,53917°S 14,72028°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | Bezděz |
   Poloha hradu Bezděz v Česku
| |
| Wikimedia Commons: Bezděz Castle | |
| Webová stránka: http://www.hrad-bezdez.cz/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bezděz je zrúcanina gotického hradu nad obcou Bezděz v okrese Česká Lípa v Libereckom kraji.
Jeden z najvýznamnejších českým hradov stojí na vyššom z dvoch kopcov vulkanického pôvodu tvoriacich dvojvrchol Bezdězu (Veľký Bezděz - 604 m n. m., Malý Bezděz - 577 m n. m.) 6 km juhovýchodne od mesta Doksy.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Hrad bol vybudovaný v rokoch 1265 - 1278[2] a za vlády Přemysla Otakara II. cisterciánsko-burgundskou stavebnou hutou ako reprezentačné kráľovské sídlo, správne stredisko rozsiahleho kráľovského panstva a pevnosť slúžiaca k obrane dôležitej obchodnej cesty do Zittau.
Do historického povedomia sa v roku 1279, kedy tu bol správcom Českého kráľovstva a svojim poručníkom Otom V. Brandenburským väznený mladý český kráľ Václav II. so svojou matkou Kunhutou Uhorsku.[2][1]
V 1. polovici 14. storočia vlastnil hrad rod Berkovcov z Dubé.[3] Význam hradu vyzdvihol i Karol IV., ktorý v roku 1350 vydal majestát zabraňujúci zastavovaniu hradu. Po bitke na Bielej hore sa jeho majiteľom stal Albrecht z Valdštejna, ktorý dal hrad nanovo opevniť. V roku 1642 hrad dobyli Švédi a obsadili ho.[3] V roku 1662 bol Bezděz osídlený rádom montserratských benediktínov a premenený na pútnické miesto. Po zániku rádu v roku 1785 hrad začal pustnúť a jeho múry slúžili ako zdroj stavebného materiálu. Takto hrad pretrval až do 40-tych rokov 19. storočia, kedy sa pristúpilo k prvým pokusom na jeho záchranu. Bola zrekonštruovaná Veľká veža a obnovené zastrešenie objektu.
Hrad pre svoju polohu býval častým námetom vychádzok romantických umelcov (napr. Karel Hynek Mácha, Josef Mánes a i.) a stal sa i dejiskom opery Bedřicha Smetanu Tajomstvo. V roku 1868 sa tu uskutočnil pamätný tábor českého a nemeckého ľudu.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hrad je v súčasnosti v stave postupne rekonštruovaných zrúcanín. Z pôvodných objektov sa zachovali hradné múry s cimburím, štyridsať metrov vysoká Veľká veža (obvod 21 metrov, hrúbka muriva päť metrov), tzv. Čertova veža (výška 20 metrov, obvod 14 metrov, hrúbka muriva tri metre), hradný palác s ranogotickou kaplnkou v jeho východnej časti, budova purkgrófstva a časť hradieb z doby panstva Albrechta z Valdštejna. Na prístupovej ceste k hradu sa nachádzajú torzá kaplniek barokovej krížovej cesty.
Hrad bol v roku 1978 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b PODHORSKÝ, Marek. Liberecký kraj. Praha 7 : freytag&berndt, 2002. ISBN 80-7316-032-3. Kapitola Českolipsko, s. 36 – 37.
- ↑ a b Českolipsko a Máchův kraj. Děčín : Česká turistika, s. r. o., 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Máchův kraj, s. 25.
- ↑ a b ANDĚL, Rudolf; KABÍČEK, Jan. Hrady a zámky Libereckého kraje. Liberec : [s.n.], 1957. S. 82 – 83.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bezděz (hrad)
