Biely potok (prítok Kosorínskeho potoka)
| Biely potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Obec | Kosorín |
| Prameň | Kosorín |
| - poloha | Na Klokoči |
| - výška | 715 m |
| - súradnice | 48°41′46″S 18°47′30″V / 48,6960°S 18,7917°V |
| Ústie | Kosorínsky potok |
| - poloha | Kosorín |
| - výška | 363 m |
| - súradnice | 48°39′03″S 18°48′31″V / 48,6509°S 18,8087°V |
| Dĺžka | 5,8 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-23-04-1085 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Biely potok[1] je potok v regióne Stredné Pohronie v Banskobystrickom kraji v okrese Žiar nad Hronom na území obce Kosorín. V predštandardizačnom období pred rokom 1986 sa popri názve Biely potok požíval aj variantný názov Klokočský potok. Je pravostranným prítokom Kosorínskeho potoka v povodí Lutilského potoka. Je vodným tokom V. rádu. Číslo hydronyma: 4-23-04-1085. Nachádza sa v geomorfologickom celku Kremnické vrchy a v geomorfologickom celku Žiarska kotlina.[2] Má dĺžku 5,8 km.[3]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v severnej časti územia obce Kosorín na juhozápadnom svahu lesa Na Klokoči východne od vrchu Vysoká hora s 908 m n. m. v nadmorskej výške 715 m n. m. v lesnom extraviláne v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystricklom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez lesný extravilán obce Kosorín, mení smer na juh až juhovýchod, pravým brehom obmýva les Gažovie lazy. Pravým brehom obmýva les Dúbravka, bez zmeny smeru preteká cez dolinu Biela dolina, ľavým brehom obmýva les a pasienok Pod Kraviarkou, vyteká z lesa do poľnohospodárskeho extravilánu. Pri horárni Rázputie sa skrúca na juhozápad, v 398 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, malá vzdialenosť v 397 m n. m. ho delí od miesta, kde priberá potok Peklo ako pravostranný prítok, pokračuje na juh až juhovýchod odlesnenou krajinou a lemovaný pásom príbrežnej vegetácie. Pravým brehom obmýva pole Východné pole, v 372 m n. m. zo severu vteká do intravilánu Kosorína, v 363 m n. m. nad obecným úradom ústi do Kosorínskeho potoka ako jeho pravostranný prítok. Kosorínsky potok je prítokom Lutilského potoka v povodí Hrona.[4][5][6] Pramení, preteká a ústi na území obce Kosorín v priestore geomorfologického celku Kremnické vrchy, geomorfologického podcelku Kunešovská hornatina (horná časť toku) a geomorfologického celku Žiarska kotlina (dolná časť toku).[7] Má jeden dôležitejší prítok: Peklo.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku má pôvod v názve doliny Biela dolina, ktorou preteká. Motivácia pomenovania doliny je spojená s niečim bielym, prenesene čistým, priezračným, názov podľa doliny často čistenej, upravovanej.[8] Z prvého člena toponyma Biela dolina bolo po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Biely potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[9]. Hydronymum Biely potok bolo štandardizované v roku 1986.[10] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Biely potok nie je jedinečným názvom (november 2023).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-02]
- ↑ Krško. Hydronymia povodia Hrona. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8083-611-5. S. 22, 105.
- ↑ Priebeh vodného toku Biely potok (prítok Kosorínskeho potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-03].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 72, 86, 113, 109. Bratislava 1976. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. Bratislava 1986. 85 s. S. 34, 68, 71, 74, 76, 78, 79, 80. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 82, 83, 183, 195. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (3). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 3, ISSN 0023-5202. S. 152-153. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-04.]
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. Bratislava 1986. 85 s. S. 34, 68. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)