Binali Yıldırım
Binali Yıldırım | ||||||||
27. predseda vlády Turecka | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 24. května 2016 – 9. července 2018 – 9. júl 2018 | ||||||||
Prezident | Recep Tayyip Erdoğan | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 20. december 1955 (68 rokov) Refahiye | |||||||
Politická strana | Strana spravodlivosti a rozvoja | |||||||
Alma mater | Istanbulská technická univerzita Malmö World Maritime University | |||||||
Profesia | politik | |||||||
Národnosť | turecká | |||||||
Vierovyznanie | Islam | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Semiha Yıldırım | |||||||
Deti | 3 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Binali Yıldırım na com.tr | ||||||||
Binali Yıldırım (multimediálne súbory) | ||||||||
Binali Yıldırım (* 20. december 1955, Refahiye) je turecký politik, bývalý predseda Strany spravodlivosti a rozvoja (AK Partisi) a medzi rokmi 2016-2018 predseda vlády Tureckej republiky. Yıldırım predtým pôsobil ako viacnásobný minister dopravy[1] a tiež ako poradca prezidenta Erdoğana. Od roku 2018 do februára 2019 pôsobil ako predseda Veľkého národného zhromaždenia.
Vo voľbách do orgánov samosprávy v marci 2019 kandidoval ako kandidát vládnej strany AKP na post starostu Istanbulu.[2] Voľby prehral, keď ho tesne porazil kandidát opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Ekrem İmamoğlu v pomere 48,78% ku 48,61% (asi o 14 000 hlasov). Prezident Erdoğan po neočakávanej porážke Yıldırıma tlačil na volebnú komisiu, ktorá nakoniec vyhlásila voľby za neplatné a vyhlásila opakovanie volieb na 31. júna 2019. Opozícia kritizovala nedemokratickosť rozhodnutia, no je rozhodnutá voľby znovu vyhrať.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Turecká vládní strana má nového předsedu, podporuje prezidentský systém [online]. Novinky.cz, [cit. 2016-05-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Turkish ruling party expects to win Istanbul mayoral race after recount [online]. Ahval News, 5.4.2019, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SPECIA, Megan. In Istanbul Election Do-Over, Erdogan’s Opponents Unify [online]. The New York Times, 7.5.2019, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)