Preskočiť na obsah

Bitka o Daldehoz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Invázia barbarov
Dátum 26-02-538
Miesto Daldehoz
Výsledok Tesné mosské víťaztsvo
Protivníci
Barbari severu Kráľovstvo Mos
Velitelia
Bajj Pirs Turman Rogah Baskirk
Sila
9000 peších 1800 peších, 600 strelcov, 20 rytierov; Posily: 12 000 ťažkej pechoty, 400 dragúnov; Nečakané posily: 800 peších
Straty
1780 2300

Bitka o Daldehoz je fiktívna udalosť v svete Neuter, z knihy Kobka.

V krutej zime roku 538 došlo k stretu dvoch najvýraznejších síl známeho sveta. Po invázii severských barbarov a vyplienení mosských pobreží sa divosi odvážili na baštu zvanú Daldehoz, ktorá vždy skrývala mnoho magicky príťažlivých bohatstiev. Hoci barbari spočiatku predstavovali sústredenú silu a ich nájazdy z posledných rokov prerástli do invázie, po ovládnutí mosských brehov sa rýchlo rozpŕchli na všetky strany, každý kmeň hľadajúc svoj kus koristi a slávy. Kráľ kráľov Turman Rogah Baskirk sa domnieval, že jeho obľúbené mesto obľahne plná sila, teda 40 000 zúrivých mužov, ktorí žili len pre boj. Preto pripravil takú impozantnú obranu. Tá napokon síce čelila len zlomku očakávanej sily, no napriek tomu sa ukázala byť nedostatočnou.

Z hlbokých lesov Daldehozu hrmeli hrozivé hlboké bubny a zborové revy. Invázia bola taká prekvapivá a taká rýchla, že hlavný kráľovský voj na čele s Rogahom ešte len tiahol na pomoc, keď prieskum ohlásil spozorovanie nepriateľa v okolí mesta. Hlavná devíza barbarov spočívala v ich neskutočnej výdrži, odolnosti a zúrivosti, a týmito vlastnosťami naháňali strach aj skúseným veteránom. Silnou stránkou obrancov bolo samotné mesto, obohnané pevným múrom s vežičkami a prepadliskom zo severného poloblúku. Severania v hustom lese nemohli použiť obliehacie stroje. Túto zásadnú nevýhodu mohli nahradiť jedine svojou veľkou udatnosťou. Obrana na hradbách ešte stále nemala svoju obrovskú motivačnú postavu kráľa a nemala ani informácie o jeho polohe. Z hlbín lesa sa po snehu valila vlna 9000 polonahých oceľových mužov na dobre postavenú obranu takmer 2000 pešiakov so štítom a krátkym mečom a okolo 600 kušiarov. V meste sa navyše uchýlila skupina 20 potulných rytierov, ktorí za služby sľúbili pomoc pri obrane.

Daldehoz pre svojich sokov pripravil dva šoky. Prvý mala byť tajná priepasť a druhý sústredená kušostreľba. Po týchto dvoch bodoch už mala nasledovať udatná obrana do poslednej kvapky krvi s vierou v skorý príchod kráľa.

Asi tristo metrov severne od mesta bola vyhĺbená sedemmetrová priepasť, zakrytá doskami a hlinou, spojená podzemnou chodbou s mestom. Kým hore dupali diví ľudia, dole v tme poverenci rozžiarili plamene, ktoré rýchlo vzbĺkli a spálili trámy držiace zdanlivo obyčajnú zem. Vrátili sa do mesta, zavalili vchod do tajnej chodby a sledovali výsledok dlho pripravovaného diela.

Obrancovia tŕpli, či pasca zafunguje, a keď sa naraz lesom rozľahol praskot dreva, hluk padajúcej sute a rev trpiacich, zajasali. Tejto starostlivo pripravenej a ixkrát odskúšanej pasci padlo za obeť na tristo severanov. Číslo sa ale ďalej zvyšovalo, pretože zhárali ďalšie trámy na západ a východ a väčšmi sa tak otváral lačný hrtan podzemného draka.

Keď barbari prekročili priepasť a hlučne sa hrnuli na múr, 600 strelcov na povel spustilo hustú zónovú paľbu. Útok bol však rýchly a účinný dostrel daldehozských kuší 140 metrov neumožnil minúť ani tretinu šípov. Strelci sa stiahli z múrov a spoza nich ešte naslepo vyslali niekoľko sálv.

Hoci divosi stratili do 500 mužov v pasci a 200 hynúcich s šípmi v telách ležalo pred múrmi, na morálke im to naopak pridalo, zdali sa ešte zúrivejší, pomstychtiví. Pohľad na mnohotisícový psychotický dav vyzbrojenej chásky mal drastický dopad na morálku obrancov. Pôsobil doslova ako paralýza. Skamenená obrana sa len mlčky dívala, ako im nájazdníci lezú po múroch s jedinou myšlienkou v krvavých skalených očiach – zabíjať. Hoc neskoro, predsalen zareagovali. Z davu sa totiž ozval prenikavý hlas a všetci sa ako poliati živou vodou vrhli na útočníkov. Odstrkovali rebríky, liali vriacu vodu a zhadzovali petrolejové bomby. Nebyť zaváhania, barbarom by ovládnutie hradieb trvalo podstatne dlhšie. Teraz sa však obrana už musela potýkať s celoživotnými bojovníkmi zoči-voči. Len tí najlepší a najodhodlanejší predstavili divochom aký-taký odpor. Lež počas pol hodiny obrana musela múr opustiť a boj sa presunul do ulíc mesta.

Boj v uliciach

[upraviť | upraviť zdroj]

Strelci sa ešte raz pokúsili zasiahnuť, ale nemohli efektívne triafať roztrúsené severské mužstvá vpadnúce do mesta z každej strany poloblúka. Každá ulica mesta bola zatarasená barikádou. Bitka pokračovala chaotickým bojom o tieto barikády a domy, krčmy a dielne. Bojovalo sa všade, a keďže Daldehozčania už nemali kam ujsť, šlo o krvavé konflikty. Barbari postupne dobývali barikády a obkľučovali obrancov. V jeden moment tulácki rytieri svojim náhlym výpadom z bočnej uličky rozvrátili útočníkov a ovládli ulicu. Svoju chvíľku slávy si vychutnali za jasotu barikád, ale postupne ich vodcom posmelení zúrivci vytlačili a neskôr zabili.

Príchod kráľa

[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice posiate mŕtvymi, domy v plameňoch, treskúca zima pod nechtami, posledných pár zúfalo držaných barikád. Taká bola situácia, keď sa na scéne objavil kráľ so svojim majestátnym vojom. Vstúpil do mesta južnou bránou a to, čo tam našiel, mu skrivilo tvár. Jeho armáda sa veľmi skoro stretla s tuhým náporom, ktorý sa ukázal byť nezvládnuteľným. K južnej bráne sa rýchlo zhrčilo vyše 5000 kešavých násilníkov a Rogah musel mesto opustiť. Rýchlo sa pokúsil sformovať oblúk, aby sa tak útočníci vybehnuvší spoza múrov dostali do zovretia prílišnej presily. Ťažko posúdiť, prečo tento rýchly plán zlyhal; málo času, otrasená morálka mužov po prehratom boji o bránu alebo nepripravenosť vojska na živelnosť a besnosť barbarov. Kráľ každopádne pochopil, že musí uplatniť svoju kardinálnu výhodu, a to jeho vyšľachtenú bleskovú dragúnsku jazdu. Ústupným manévrom vylákal polonahých na cestu, ktorá bola jediným voľným priestranstvom v inak hustom lese, a jeho dragúnska elita bleskovým výpadom vniesla do radov nepriateľa nevýslovný údes a zmätok. Dragúni spustili ešte jeden nájazd, podobne zdrvujúci ako prvý, ale ďalší sa už do konca bitky nepodaril pre nedostatok priestoru. Keď barbari videli, že svojim pohybom vyradili dragúnov z hry, opäť sa vzmužili a mosskú pechotu tlačili ďalej. Rogah v nastavšom zmätku stratil kontrolu nad väčšinou svojich síl a musel sa stiahnuť. Peší boj zblízka prehrávali a museli ustupovať do lesa. Rogah dorazil na ľavé krídlo a utvoril formáciu, ktorá dlho sokom odolávala. Nebol však schopný znova zhromaždiť svoje vojsko na sústredený odpor a každou hodinou bola situácia horšia. Veľký kráľ síce svojich mužov nabádal, aby bojovali udatne, priebeh bitky sa ale nezmenil a bojovalo sa už rôzne v polomere vyše kilometra od južnej brány.

Napokon predsalen došlo k zvratu. Nebol to však kráľ, kto ho zapríčinil, ani žiaden dôstojník či vojak. Z návršia severovýchodne od múrov mesta sa vyvalilo 800 mužov, ktorých účasť na konflitke nikto nečakal a popravde si ani nikto neprial. Títo zbojníci sa na čele s už vtedy chýrnym Alimom prebili k severným múrom, vpadli do mesta a tri hodiny urputne bojovali o každú ulicu. Vodca barbarov Bajj Pirs bojoval v lesoch južne od mesta, keď mu doniesli správu, že mesto strácajú na úkor tretej strany. Vrátil sa k mestu, kde ho vítala južná brána v žiari prudkého boja. Kráľ Rogah nestrácal čas a na ustúpenie barbarov reagoval zoskupením svojich šíkov. Alima v bráne zovrela veľká presila, jeho 400 zbojníkov čelilo tisícke severanov, ktorí sa časom pozbierali z mesta, a štyrom tisícom pod vedením Bajja Pirsa zvonku. Alimos sa však ukázal byť nezdolateľným súperom a bránu udržal až do príchodu už zoradenej kráľovej armády. Tá stlačila Pirsa zozadu a on bez zjavnej schopnosti preraziť bránu a v priamom osobnom ohrození samotným Alimom zareval na ústup. Hoci sa hlavná Pirsova sila vytratila východne do lesov, navyše prenasledovaná dragúnmi, boj pokračoval rôzne v meste a v priľahlých oblastiach so zvyškami barbarov ďalšie dve hodiny.

  • Mos sa v tejto bitke naučil, že severské kmene zbroj a taktiku kompenzujú rýchlosťou a zúrivosťou a armáda potrebuje nový, tvrdší výcvik.
  • Južnú daldehozskú bránu premenovali na Alimovu bránu na počesť jeho frenetického boja o jej udržanie.
  • Keďže barbari predtým vypálili pobrežnú oblasť do tla, ocitli sa teraz bez zázemia a ich útočná sila tak bola paralyzovaná.
  • Kráľ Rogah uzavrel zmluvu s Alimom, ktorý dovtedy zbíjal a bola naňho vypísaná odmena.