Bitka o Náhorný Karabach (2016)
| Bitka o Náhorný Karabach | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Konfliktu v Náhornom Karabachu | |||||||||
| |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
 Náhorný Karabach Arménsko
|
 Azerbajdžan
| ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| Bako Sahakjan Serž Sarkisjan
|
Ilham Alijev
| ||||||||
Bitka o Náhorný Karabach, tiež známa ako Aprílová vojna[2] alebo Štvordňová vojna[2] začala v noci z 1. na 2. apríla 2016 keď medzi arménskou armádou a azerbajdžanskými ozbrojenými silami pozdĺž hraníc so separatickým Náhorným Karabachom vypukli ťažké boje. Ozbrojený stret bol najhorší od ukončenia vojny v Náhornom Karabachu v roku 1994.[3] Obe strany používali pri stretoch ťažké zbrane. Desiatky vojakov z oboch armád bolo zabitých a pravdepodobne aj niekoľko civilistov. Stretnutia pokračovali až do 5. apríla a skončili keď obe strany neočakávane ohlásili prímerie. Zároveň bolo oznámené obnovenie mierových rozhovorov.[4]
Príčiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obe strany sa navzájom obviňujú z vypuknutia bojov. 2. apríla 2016 Arménsky rezort obrany uviedol, že Azerbajdžan sa bojovými lietadlami, tankami a delostrelectvom pokúsil v noci vpadnúť do Náhorného Karabachu a že za túto bezprecedentne vyhrotenú situáciu nesie všetku zodpovednosť azerbajdžanská vláda. Azerbajdžanské ministerstvo obrany vyhlásilo, že boje sa začali vtedy, keď arménska armáda vypálila pozdĺž frontovej línie mínometné granáty a vysokokalibrové delostrelecké granáty.[3]
Priebeh
[upraviť | upraviť zdroj]Boje vypukli ráno 2. apríla. Azerbajdžanské sily spustili ofenzívu na území obsadenom arménskymi silami zo severovýchodu a juhovýchodu. Azerbajdžan tvrdil, že je to odveta za ostreľovanie civilných oblastí arménskou armádou. Počas prudkých bojov používali obe strany všetky druhy zbraní, ktoré mali k dispozícii (tanky, ťažké delostrelectvo, raketomety a v obmedzenej miere aj leteckú silu), vrátane ostreľovania civilných cieľov. Azerbajdžan tiež hrozil ostreľovaniu hlavného mesta Náhorného Karabachu Stepankeretu, kým Arménčania ohrozovali azerbajdžanské ropné zariadenia.[4]
Dňa 5. apríla strany konfliktu (najprv separatisti z Karabachu, potom Arménsko a nakoniec Azerbajdžan) uviedli, že nepriateľstvo bolo pozastavené. Príslušné komuniké vydali ruské tlačové agentúry. Po týchto vyhláseniach prezident Vladimir Putin uskutočnil telefonické rozhovory s prezidentmi Arménska, Seržom Sarkisjanom a Azerbajdžanom Ilhamom Alijevom.[4]
Následky
[upraviť | upraviť zdroj]Presný počet obetí nie je známy; obe strany priznali aspoň 60 mŕtvych vojakov a niekoľko civilistov a je možné, že údaje boli podhodnotené. Baku, Jerevan a Stepanakert tiež šíria vojnovú propagandu a zámerné dezinformačné kampane, takže je ťažké overiť mnohé z uvedených skutočností (napríklad údajnú vraždu arménskych civilistov v dedine Talysh).[4]
Reakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Oficiálne medzinárodné reakcie boli obmedzené, najmä po prímerí a otvorení rokovaní (okrem iného z Ruska, USA a EÚ). Vážny záujem vyjadril Irán, ktorý zdieľa hranicu s Karabachom a na ktorého územie padlo niekoľko náhodných rakiet. Turecko zatiaľ vyjadrilo svoju plnú podporu Azerbajdžanu.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Karabakh lost 800 ha that played no strategic role: Armenia (video) [online]. panarmenian.net, 17. máj 2016. Dostupné online. (angličina)
- ↑ a b JARDINE, Bradley. Armenians and Azerbaijanis commemorate two years since breakout of “April War” [online]. eurasianet.org, 2. apríl 2018. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ a b VIDEO: Z frontovej línie v Náhornom Karabachu hlásia ťažké boje [online]. snn.sk, 2. apríl 2016. Dostupné online.
- ↑ a b c d e The four-day war in Nagorno-Karabakh [online]. osw.waw.pl, 6. apríl 2016. Dostupné online. (angličtina)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka o Náhorný Karabach (2016)
