Bitka pri Drážďanoch

Bitka pri Drážďanoch bola Napoleonovým posledným veľkým víťazstvom. Uskutočnila sa 26. a 27. augusta 1813 na predmestí Drážďan, ktoré boli vtedy vojenským skladiskom, medzi silami Schwarzenbergovej šiestej rakúsko-rusko-pruskej koalície a Napoleonovou Veľkou armádou.

Manévre pred bitkou

Napoleon plánoval zaútočiť na svojich nepriateľov zozadu a poraziť ich samostatne, skôr ako stihnú sústrediť svoje sily. Mal k dispozícii približne 300 000 mužov, zatiaľ čo spojenci mali k dispozícii približne 450 000 mužov. Koaličné sily sa však vyhýbali konfrontácii so samotným Napoleonom a namiesto toho sa rozhodli zaútočiť na jeho maršalov (Trachenbergov plán). Dňa 23. augusta v Bitke pri Gross Beeren švédsky princ Karol (predtým maršal Bernadotte) porazil svojho bývalého druha Oudinota. 26. augusta pruský maršal von Blücher porazil Macdonalda pri Katzbachu.

23. augusta sa Napoleon dozvedel, že jeho jednu 20-tisícovú posádku ohrozuje 200-tisícová armáda rakúskych, ruských a pruských vojakov pod velením kniežaťa Schwarzenberga. Pri rýchlom vynútenom pochode prešla cisárska garda 145 kilometrov za 3 dni a ďalšie dva branecké zbory 200 kilometrov za 4 dni, čo Napoleonovi dodávalo 120 000 mužov do bitky.

Bitka

26. augusta (v deň bitky pri Katzbachu) zaútočil Schwarzenberg v sprievode rakúskeho cisára, ruského cára a pruského kráľa na maršala Saint-Cyr. Rýchly príchod posíl na čele s Napoleonom však prvý útok odrazil.

Napoleon naplánoval útok na nasledujúci deň (27. augusta). Mal o polovicu vojakov menej. Počas bojov sa však spojenecké pravé krídlo otočilo, čo viedlo k francúzskemu taktickému víťazstvu. Francúzi však museli opustiť bojisko a svoj úspech nemohli využiť. Napoleon ochorel (niektorí sa domnievajú, že išlo o epileptický záchvat^[1]). Schwarzenberg využil situáciu a v poriadku stiahol svoju armádu, čím sa vyhol obkľúčeniu.

Spojenci stratili 18 % svojich vojakov (38 000 mužov) a Francúzi len 7 % (10 000).

Následky

Napoleon ochorel a prenasledovanie porazených prenechal svojim maršalom. Vandamme z vlastnej iniciatívy a bez podpory ostatných maršalov prenasledoval Schwarzenberga, ako si to cisár želal, ale jeho armáda bola 30. augusta pri Kulme porazená. Spojenci porazili aj generála Neya pri Dennewitzi 6. septembra, pričom tieto dve bitky anulovali ich porážku pri Drážďanoch a umožnili koaličným silám znovu získať výhodu nad Francúzmi.

Počas bitky bol zabitý Jean Victor Marie Moreau, bývalý generál Francúzskej revolúcie a Direktória. Slúžil v koaličnej armáde. Zabila ho francúzska delová guľa a počas prvej reštaurácie bol posmrtne vymenovaný za poľného maršala Ruska a maršala Francúzska.

Dedičstvo

Pamätník generála Moreaua;
v boji
ruskému pluku
ruským dôstojníkom.

Literatúra

Bitka sa spomína v historickej fantasy Agafia (Erscheinungen) Ernsta Theodora Amadea Hoffmanna, ktorá vyšla v roku 1821.

V románe Honoré de Balzaca Le Médecin de campagne (Vidiecky lekár) (1833) o bitke rozpráva bývalý gróf v stodole za súmraku: „Napriek našej rigoróznej uniforme je všetko proti nám, ale armáda stále predvádza úžasné hrdinské činy. Teraz sa vedú horské bitky, ľudia proti ľuďom, v Drážďanoch, Lützene, Budyšíne... Pamätajte si to, ľudia, lebo tam boli Francúzi takí mimoriadne hrdinskí, že v tých časoch dobrý granátnik nevydržal dlhšie ako šesť mesiacov.“

Каждому своё (Suum cuique), 1983, Valentin Pikul

Bibliografia

Frank Bauer: Dresden 26./27. August 1813. Napoleons letzter Sieg in Sachsen. (= Kleine Reihe Geschichte der Befreiungskriege 1813–1815, Heft 7). Edition König und Vaterland, Potsdam 2004.
R. (Rudolf) Bräuner: Geschichte der preußischen Landwehr. Historische Darstellung und Beleuchtung ihrer Vorgeschichte, Errichtung und späteren Organisation. Band 1. Mittler & Sohn, Berlin 1863 (dostupné online v nemčine: Digitalisat).
August Kummer: Die Schlacht bei Dresden und deren Folgen. Erinnerung an die Schreckenstage Dresdens und Umgegend vor fünfzig Jahren. Dresden 1863 (dostupné online v nemčine:Digitalisat).
Gaston Bodart, Militär-historisches Kriegs-Lexikon (1618-1905)

Referencie

↑ Napoleonovi dôstojníci hlásili, že « trpel prudkou zimnicou, ktorú mu spôsobil mrazivý dážď, ktorému bol vystavený počas celej bitky“ » Archivované 2001-03-14 na Wayback Machine.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bataille de Dresde na francúzskej Wikipédii.

[1] Napoleonovi dôstojníci hlásili, že « trpel prudkou zimnicou, ktorú mu spôsobil mrazivý dážď, ktorému bol vystavený počas celej bitky“ » Archivované 2001-03-14 na Wayback Machine.

[1]