Bitka pri Karkare
Bitka pri Karkare | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||
Protivníci | |||||||
Novoasýrska ríša | Koalícia dvanástich kráľov | ||||||
Velitelia | |||||||
Salmanasar III. | Ben Hadad II. (Hadadezer) | ||||||
Sila | |||||||
Asýrske pramene udávajú 100 000 vojakov; súčasní historici sa domnievajú, že skutočné počty boli menšie | 60 000 mužov, 2 450 bojových vozov, 1 900 jazdcov na koňoch a 10 000 jazdcov na ťavách | ||||||
Straty | |||||||
14 000 mužov; údaj je historicky nespoľahlivý | |||||||
Zoznam bitiek pred rokom 601 | |||||||
Bitka pri Karkare sa odohrala v roku 853 pred Kr. pri meste Karkar, medzi armádou Novoasýrskej ríše, vedenou kráľom Salmanasarom III. a spojenou armádou dvanástich aramejských sýrskych kráľov, vedenou Ben Hadadom II. z Damasku. Táto bitka je pozoruhodná tým, že sa na nej zúčastnil pravdepodobne najväčší počet vojakov v doterajších známych dejinách, a že sa pri jej popise spomínajú prvýkrát niektoré národy (napríklad Arabi). Je zaznamenaná na tzv. Stéle Salamanasara III. (po angl. aj Kurkh Monolith, Kurkh Stele)[1].
Podľa tohoto opisu Salmanasar začal svoju vojenskú výpravu v meste Ninive. Prekročil so svojimi vojakmi bez boja rieku Tigris aj Eufrat, pričom sa mnohé mestá, okolo ktorých prechádzal, vzdali bez boja a podriadili jeho vláde (vrátane Aleppa). Za týmto mestom narazil na prvý odpor: postavili sa mu vojaci kráľa mesta Hama z Iruleni (Irhuleni), ktorých porazil. Ako odvetu vydrancoval paláce i mestá Irulenského kráľovstva. Jeho ťaženie ďalej pokračovalo vyplienením Karkaru, no vzápätí narazil na spojené vojská v blízkosti rieky Orontes.
Salmanassarov zápis opisuje silu svojho protivníka Bena Hadada II. s pozoruhodnou presnosťou:
- Ben Hadad II. sám viedol 1 200 bojových vozov, 1 200 jazdcov a 20 000 pešiakov;
- Iruleni disponovali silou 700 bojových vozov, 700 jazdcov a 10 000 pešiakov;
- Izraelský kráľ Ahab poslal 2 000 bojových vozov a 10 000 pešiakov;
- Kizzuwadne (Byblos) poslal 500 pešiakov;
- Musri[2] poslalo 1 000 pešiakov;
- Kráľ Irkanata poslal 10 bojových vozov a 10 000 pešiakov;
- Kráľ Matinu-ba'lu z Arwádu poslal 200 pešiakov;
- Kráľ Usannata poslal 200 pešiakov;
- Kráľ Adunu-ba'lu z Šianu poslal 30 bojových vozov a „tisíce“ pešiakov[3];
- Kráľ Gindibu z Arábie poslal 10 000 jazdcov na ťavách;
- Kráľ Ba'asa, syn Ruhubiho z Ammonitov poslal „stovky“ pešiakov;
Salmanasar sa chvastá, že jeho vojaci zabili 14 000 nepriateľov, zajali nespočetné množstvo koní a bojových vozov, a opisuje škody, ktoré svojmu protivníkovi spôsobil s brutálnymi podrobnosťami. Záznamy kráľov z tohoto obdobia sa však nikdy nehlásia k vlastným porážkam, dokonca v niekoľkých prípadoch vyhlasujú za svoje víťazstvá, ktoré vybojovali ich predkovia alebo predchodcovia. Ak Salmanasar pri Karkare jasne zvíťazil, nezahájil okamžite ďalšie asýrske dobýjanie územia v Sýrii. Asýrske záznamy uvádzajú, že do tejto oblasti viedol v nasledujúcom desaťročí niekoľko ďalších vojenských výprav a napadol Ben Hadada II. šesťkrát. Salmanasarovi protivníci sa na svojich trónoch udržali aj po bitke pri Karkare: Ben Hadad II. bol kráľom Damasku minimálne do roku 841 pred Kr. a kráľ Izraela Ahab vládol svojej krajine do roku 850 pred Kr.
Príslušný text v Biblii je príkladom hlbokého literárneho sarkazmu. Práve v čase, kedy by ste čakali, že sa objaví pasáž o bitke pri Karkare, namiesto toho narazíte na okázalý opis bezvýznamného a nelichotivého incidentu s Nabotovými vinicami (1. kniha kráľov, kapitola 21). Zdroj.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ O tejto bitke nie je zmienka ani v Knihách Kráľov, ani v Knihách kroník.
- ↑ Musri (akkadsky "pochod") je obvykle v tomto zdroji prekladaný ako "Egypt"; niektorí prekladatelia, na čele s H. Wincklerom (Alttestamentliche Untersuchen, Lipsko: 1892), sa však domnievajú, že toto meno sa vzťahuje na severnú oblasť Sýrie v blízkosti Kizzuwadne.
- ↑ Na miestach, kde bol záznam poškodený, sa uvádzajú odhadované počty.