Bitka pri Lützene (1813)

Bitka pri Lützene, známa aj ako pri Großgörschene, sa odohrala 2. mája 1813 počas návratu Napoleonovej armády po katastrofe v Rusku. Ruský dôstojník Wittgenstein zaútočil na postupujúcu napoleonskú kohortu pri Lützene s cieľom znovu dobyť Lipsko. Po dni intenzívnych bojov pruské a ruské jednotky ustúpili. Nedostatok jazdectva zabránil Francúzom v ich prenasledovaní.

Plány

Napoleon po obnovení svojich síl po mobilizácii v roku 1813 vo Francúzsku sa pripojil k zvyškom svojej Grande Armée (Veľkej armáde) v Sasku. Po bitke pri Weißenfelse sa rozhodol postupovať smerom na Lipsko, aby prekročil rieku Elster a pripojil sa k zboru princa Eugena na severe mesta.

Koalícia chcela tomuto pohybu zabrániť a prekvapiť cisára na Lützenskej planine, kde sa mohla využiť ich početne silnejšia jazda.

Bitka

Na ochranu svojich flankov poslal Napoleon Michela Neya, aby chránil cestu južne od Lützenu a držal dediny Großgörschen, Kleingörschen, Rahna a Kaja. Zvyšok armády bol zostavený medzi Weißenfelsom a Lipskom. Zbor Lauristona zaútočil na jednotky pruského generála Kleista, ktoré držali dedinu Lindenau pri vstupe do Lipska.

Na poludnie Wittgenstein zaútočil na francúzsky stred smerom na mesto Lützen. Na to, aby sa dostal cez ne, bolo potrebné obsadiť štyri dediny. Pruský maršal Blücher zaútočil spredu, ale narazil na Souhamovu divíziu. Tá ustúpila na druhú obrannú líniu, ktorú vytvoril Ney, a pruským vojakom prenechala dediny. Generál Wintzingerode zaútočil na francúzsku ľavicu pri Starsiedel, ale zastavila ho Gérardova divízia.

Napoleon, prekvapený útokom nepriateľa, o ktorom sa domnieval, že je v Lipsku, potom povolal všetky svoje zbory, aby útok koaličných vojsk odrazil. Odišiel za maršalom Neyom. Cisár usporiadal posily tak, ako prichádzali. Francúzska línia odolávala útokom koaličných vojsk.

O 18.00 hod. sa Blücher pokúsil o posledný prielom. Na čele pruskej kráľovskej gardy podnikol ďalší útok a obsadil Kleingörschen, Eisdorf a Kaja. Wintzingerode ohrozoval Starsiedel. Ney poslal do protiútoku Gérardovu divíziu, ktorá znovu dobyla obce Kleingörschen, Rahna a Kaja a prenasledovala divíziu pruskej kráľovskej gardy. V rukách koaličných síl zostal len Großgörschen.

Francúzska cisárska garda sa postavila pred Starsiedel. Antoine Drouot umiestnil delostrelectvo gardy na krídlo Wittgensteinových jednotiek. Koaličné sily napadnuté z bokov ustúpili. Napoleon nariadil generálny útok na prenasledovanie koaličných síl, ale noc ukončila manévre.

Následky

Straty spojencov dosiahli približne 20 000 mužov a francúzske straty 18 000 mužov. Nasledujúci deň bolo obsadené Lipsko.

Scharnhorst, srdcom protinapoleonského povstania na nemeckom území, bol počas bitky postrelený do kolena a po ôsmich týždňoch na následky zranenia zomrel kvôli nedostatočnej lekárskej starostlivosti.

Bitka bola v Rusku spočiatku vnímaná ako víťazstvo koalície a Wittgensteinovi bol udelený Rad svätého Andreja a Blücherovi Rad svätého Juraja 2. triedy.

Literatúra

Erckmann-Chatrian, Histoire d’un conscrit de 1813(po francúzsky). J. Hetzel, Paris, 1864.
Lanrezac, La Bataille de Lutzen, dostupné online po francúzsky.
Theodor Rehtwisch (po nemecky): Großgörschen: 2. Mai 1813, Preussisches Bücherkabinett, Berlin 2005 ISBN 3-938447-02-8.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bataille de Lützen (1632) na francúzskej Wikipédii.