Bitka pri Poltave
| Bitka pri Poltave | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Severnej vojny | |||||||
 Bitka pri Poltave na maľbe Denisa Martensena mladšieho v Katarínskom paláci, 1726 | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Švédska ríša | Ruská ríša | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Carl Gustaf Rehnsköjld | Peter I. | ||||||
| Sila | |||||||
| 17 000 vojakov | 42 000 vojakov | ||||||
Bitka pri Poltave bola ozbrojenou potýčkou, ktorá sa odohrala dňa 8. júla roku 1709 blízko mesta Kyjev.[1] V tejto bitke sa stretli dve znepriatelené strany a to jednak švédska armáda pod velením generála Carla Gustafa Rehnskjölda zároveň ruská armáda pod priamym velením ruského cára Petra I. Veľkého. Výsledkom tejto potýčky na bojovom poli bolo otrasenie švédskej moci v severnej Európe.[2]
Z odvážnej výpravy napokon švédska defenzíva
[upraviť | upraviť zdroj]V období zimy na prelome rokov 1708 až 1709 podnikli švédske ozbrojené sily vojenské ťaženie smerom do Ruska. Počas vojenského postupu smerom do Rigy však došlo k zničeniu švédskeho pomocného zboru, ktorý mal v úlohe dodávať zásoby hlavnej armáde. Okrem iného došlo k tomu, že sa nanešťastie rozplynuli nádeje podpory kozáckych oddielov Ivana Mazepy. Práve to bol dôvod, prečo švédska armáda disponovala iba malým počtom diel. Zároveň nedostávala dostatočný podiel strelného prachu. Okrem iného udreli tuhé mrazy.[3]
Dňa 8. júla roku 1709 došlo k otvorenej bitke medzi švédskymi a ruskými armádami. Skončila sa drvivou porážkou švédskych armád. Ťažko zranený švédsky kráľ Karol XII. sa napokon prebojoval na územie Osmanskej ríše. Bitka pri Poltave znamenala podstatný obrat v Severnej vojne, pričom karta sa obrátila v prospech protišvedského spojenectva. August Silný tak mohol znovu zasadnúť na poľský kráľovský trón, pričom sa mu navyše podarilo územne získať švédske Pomoransko. Zároveň to boli ruské armády, ktoré o čosi neskôr, presnejšie v roku 1714, teda päť rokov po tejto bitke rozšírili svoje územie panstvo o švédske Fínsko a Alandské ostrovy.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ENCYKLOPÉDIA HISTÓRIE SVETA: ÚPLNÝ CHRONOLOGICKÝ SPRIEVODCA DEJINAMI ĽUDSTVA. Preklad Marián Pochylý, Veronika Půrová. 2. dopl. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství,, 2010. ISBN 978-80-7360-897-2. S. 278.
- ↑ SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2020. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 139.
- ↑ SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin: 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml, 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 251.
- ↑ BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. 1. slov. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 2004. ISBN 80-89144-31-4. S. 408.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SKŘIVAN, Aleš: Lexikon světových dějin 1492–1914. Praha 2002.
- TEEPLE, John B. Kronika svetových dejín. Preklad Lucia Benediková a kol. Bratislava : Ikar, 2004. 666 s. ISBN 80-551-0870-6.
- BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
- Encyklopédia histórie sveta : [úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva. Preklad Marián Pochylý, Veronika Půrová. 2. dopl. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. 496 s. ISBN 978-80-7360-897-2.
- SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. ISBN 978-80-551-5611-8.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Poltave
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Poltava na anglickej Wikipédii.