Blýskanie

Blýskanie na rieke Catatumbo, Venezuela. Tento jav môže spôsobiť 1 176 000 úderov blesku ročne, čo vytvára 10 % ozónovej vrstvy planéty.

Obloha osvetlená blýskaním počas búrky v severozápadnom Mexiku.

Blýskanie je veľmi intenzívna žiara, ktorá vzniká v oblakoch v dôsledku elektrického výboja.

Existujú rôzne alternatívne vysvetlenia toho, ako blýskanie vzniká. Rozdiel v napätí je spôsobený najmä rozličnou rýchlosťou ionizácie zložiek plynov, ktoré tvoria tieto oblaky. Samotná ionizácia týchto zložiek je spôsobená vplyvom slnečného žiarenia a teplotným rozdielom medzi jednotlivými vrstvami oblaku, ako aj teplotným rozdielom medzi dňom a nocou. Na rozdiel od blesku, blýskanie zostupuje z oblakov a rozvetvuje sa, pričom nikdy nezasiahne povrch zeme, hoci podobne ako blesk sa šíri po tzv. gradiente napätia alebo elektrického potenciálu, t. j. najkratšej priamke spájajúcej dve najväčšie odchýlky napätia, čo spôsobuje špecifický tvar blesku. Blýskanie vzniká týmto spôsobom: Keď na zemskom povrchu prší, dochádza k prirodzenému vyparovaniu (spôsobenému konvekciou), ktoré vynáša kvapky vody, t. j. H₂O, nahor. Medzitým vo výške 2,5 až 3 kilometre, kde je teplota 15 až 20 stupňov Celzia pod nulou, vznikajú ľadové častice, ktoré vplyvom gravitácie padajú a zrážajú sa s kvapkami vody, ktoré v dôsledku vyparovania stúpajú. Toto trenie a nárazy spôsobujú oddelenie elektrických nábojov (disociáciu) a vzniká elektrické pole, t. j. medzi nábojmi pôsobia sily až do okamihu, keď dôjde k prenosu nábojov, všeobecne známemu ako blýskanie.

Výpočet vzdialenosti dopadu

Na základe blýskania a hromu je možné určiť vzdialenosť, v akej blesk udrie. Základom tejto metódy je fakt, že svetlo a zvuk sa šíria výrazne odlišnou rýchlosťou. Ak označíme tri neznáme, kde d je vzdialenosť, tr je čas, za ktorý pozorovateľ spozoruje blesk a ts je čas, za ktorý pozorovateľ zachytí hrom a ak odmeriame čas ∆t=ts-tr, dostaneme:

${\begin{cases}d=ct_{r}\\d=vt_{s}\\t_{s}-t_{r}=\ \Delta t\end{cases}}$

kde c je rýchlosť svetla a v je rýchlosť zvuku, vyriešime uvedenú sústavu rovníc:

$d={v\Delta t \over 1-v/c}\approx v\Delta t\approx {1000 \over 3}\Delta t$

To znamená, že ak odmeriame čas, ktorý uplynie medzi bleskom a hromom, môžeme určiť vzdialenosť dopadu, pričom oneskorenie v trvaní 3 sekundy znamená 1 km vzdialenosti.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Relámpago na španielskej Wikipédii.