Preskočiť na obsah

Božena Viková-Kunětická

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Božena Viková-Kunětická
česká nacionalistická politička, spisovateľka s feministickú tendenciou, dramatička
Božena Viková-Kunětická
Rod. menoNovotná
Narodenie30. júl 1862
Pardubice, Česko
Úmrtie18. marec 1934 (71 rokov)
Libočany u Žatce, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Božena Viková-Kunětická

Božena Viková-Kunětická, rodená Novotná (* 30. júl 1862, Pardubice – † 18. marec 1934, Libočany u Žatce) bola česká nacionalistická politička, spisovateľka s feministickú tendenciou, dramatička.

Narodila sa v rodine obchodníka s obilím v Zámockej ulici v dome č. 22. Vzdelanie získala na školách v Pardubiciach. Chcela byť herečkou, kvôli tomu sa učila u Otilie Sklenářovej-Malej až do vyhorenia Národného divadla, zahrala si predtým na doskách Prozatímního divadla. Potom sa vydala za cukrovarníckeho úradníka J. Vika, žili v Uhříněvsi a Českom Brode a venovala sa rodine. Mala tri deti, obaja chlapci podľahli ešte malí záškrtu, zostala jej dcéra Vlasta.

Neskôr sa zapojila do politiky za mladočeskú stranu a v roku 1912 sa stala prvou českou ženou zvolenou do Českého krajinského snemu (za volebný obvod Mladá Boleslav-Nymburk). Snem sa v tejto dobe kvôli českonemeckým sporom neschádzal a následne bol Anenskými patentami v roku 1913 rozpustený. Preto otázka, či jej úrady dovolia jej mandát vykonávať, nebola nikdy vyriešená.

V rokoch 1918 – 1920 zasadala za Československú národnú demokraciu v Revolučnom národnom zhromaždení.[1][2] Po parlamentných voľbách v roku 1920 získala senátorské kreslo v Národnom zhromaždení za národných demokratov. Mandát nadobudla ale až dodatočne roku 1925 ako náhradníčka potom, čo rezignoval senátor Jan Herben. V senáte zasadala len krátku dobu do parlamentných volieb v roku 1925.[3][4]

Do roku 1930 predsedala Zemskej komisii žien národnej demokracie. Odmietala právne uznanie Sovietskeho zväzu. Vystupovala proti rozširovaniu nemeckého živlu v pohraničí, neznalosti českého jazyka u detí, ale tiež Židom alebo Masarykovi. Bola oddanou obdivovateľkou predsedu svojej strany, nacionálno-konzervatívneho politika Karla Kramářa, ktorého navštevovala vo Vysokém nad Jizerou.[5]

V roku 1927 bola za svoje literárne a dramatické dielo vymenovaná za členku Českej akadémie vied, spoločne s Eliškou Krásnohorskou ako prvé ženy. V období 1. republiky bolo vydaných 15 zväzkov jej zozbieraných spisov. V románovej tvorbe obhajovala ženskú emancipáciu, feministické zásady proti mužom a to napriek tomu, že prežila šťastné manželstvo. Napísala aj niekoľko cestopisov, drám pre Stavovské a Národné divadlo, politicky zameraných spisov, pre poéziu použila aj pseudonym Ignota.

V roku 1934 bola vydaná jej biografia od J. Voborníka. Pozostalosť Vikovej-Kunětickej je uložená v Literárnom archíve Pamätníka národného písomníctva.

Urna bola uložená na Kunětickej hore.

Literárne dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedková tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Povídky (1887)
  • Drobné povídky (1888)
  • Čtyři povídky (1890)
  • Po svatbě (1892)
  • Nové povídky (1892)
  • Vdova po chirurgovi (1893)
  • Idylky (1894)
  • Silhouetty mužů (1899)
  • Staří mládenci a jiné povídky (1901)
  • Macecha a jiné črty (1902)

Romány a novely

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Justyna Holdanová (1892)
  • Minulost (1895)
  • Medřická (1897)
  • Vzpoura (1901)
  • Pán (1905)

Iné práce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Švýcarské scenerie (1902), cestopisné obrázky
  • Věřím (1908), fejtóny k spiritizmu
  • Má lásko (1908), lyrické dielo pod pseudonymom Ignota
  • Dobytí severu (1912), politicko-etnologické úvahy
  • Dál ! (1912), prednášky
  • Vyznání (1919), rôzne štúdie
  • Sebrané spisy (1919 – 1922), päť zväzkov
  • Před lety (1920)

Dramatická tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sběratelka starožitností (1890)
  • Neznámá pevnina (1899)
  • Přítěž (1901)
  • Cop (1905)
  • Dospělé děti (1909)
  • Reprezentantka domu (1911)

Ostatné hry

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V bludišti (1890)
  • V jařmu (1897)
  • Co bylo (1902)
  • Holčička (1905)
  • Lidé (1909)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Božena Viková-Kunětická [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-11-23]. Dostupné online. (česky)
  2. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-11-23]. Dostupné online. (česky)
  3. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-11-30]. Dostupné online. (česky)
  4. VAVROUŠEK, Bohumil; NOVÁK, Arne. Literární atlas československý. Zväzok 2. Praha : Prometheus, 1938. Kapitola Božena Viková - Kunětická, s. 100.
  5. „Přes to je dr. Kramář v mém životě zjevem jedinečným, poněvadž 18 let myslím jen na to, co on myslí a dělá, a ne na to, co bych měla myslit a dělat sama.“
    VIKOVÁ-KUNĚTICKÁ, Božena: "Bez titulu". In: Z hor jsme. Sborník vydaný u příležitosti zbudování pamětní busty na rodném domě dra Karla Kramáře. Studentstvo vysocké 1927.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]