Bocian čierny
Bocian čierny | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne[1], na Slovensku[2]) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Ciconia nigra Linnaeus, 1758 | |
Areál rozšírenia bociana čierneho Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Hniezdiaci, celoročný výskyt
Migrujúci
Nehniezdiaci | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bocian čierny[3] (Ciconia nigra) je brodivec z čeľade bocianovitých. Obýva palearktickú a etiópsku oblasť. V Európe sa neustále rozširuje smerom na západ. Na Slovensku bolo dokázané hniezdenie na 45,90 % mapovacích kvadrátov.[4]
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bocian čierny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, populácia v Európe je stúpajúca.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ako napovedá jeho názov, dospelé vtáky majú čierne perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom, okrem brucha a trojuholníkov na spodnej časti krídel, ktoré sú biele. Zobák, okolie oka a nohy sú červené. Mladé vtáky sú skôr čiernohnedé, kovový lesk chýba a zobák a nohy majú hnedozelené. Farba nôh a zobáka sa u mladých jedincov neskôr mení na svetlo červenú. Lieta podobne ako bocian biely s krkom natiahnutým dopredu. Často ho môžeme vidieť ako plachtí vysoko na oblohe.
Hlas a komunikácia
[upraviť | upraviť zdroj]Oproti bocianovi bielemu má širší hlasový repertoár. Okrem klepotu zobákom používa rôzne hlasové prejavy, tiché volania a spevy.
Počas svadobných synchrónych letov a pri prílete na hniezdo vydáva veľmi hlasné a melodické flautovité fliie-höö rôznych variácií. Z väčšej vzdialenosti pripomína hlas včelára lesného. Pri agresívnom správaní sa tento hlas zmení, je hlasnejší, ostrejší a viac syčavý. Okrem toho majú veľkú škálu rôznych kontaktných hlasov. Klepot zobákom je prejav stresu alebo vzrušenia. Možno ho počuť pred párením a pri agresívnych situáciach.
Mláďatá žobrú hlasmi pripomínajúcimi kačice. Ak sa staršie mláďatá cítia byť ohrozené, dokážu vydávať hlboké uuuaaa.
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Bociany čierne obývajú Európu a Áziu a celkový areál ich rozšírenia sa tiahne medzi 30° – 61° severnej zemepisnej šírky, od východného Francúzska v Európe po Sachalin a Kóreu v Ázii. Tento typ rozšírenia nazývame palearktický. V Európe má ťažisko rozšírenia v Pobaltí, Bielorusku, Poľsku a na Slovensku. Zimoviská ležia v strednej a južnej Afrike a v južnej Ázii. Izolovane hniezdi aj na Iberskom polostrove, v južnom Iráne a v južnej Afrike. Tieto populácie sú však stále.
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku obýva všetky typy lesov od lužných, cez nížinné, podhorské a horské lesy s dostatkom zrážok a sieťou potokov, alebo riečok. Na hniezdenie si vyberá najmä staršie porasty s mohutnými stromami. Potrebuje vhodný letový koridor na prílet na hniezdo. Potravu si hľadá pri rôznych typoch vôd a na vlhkých lúkach.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Potrava Bociana čierneho je čisto živočíšna a živí sa najmä rybami a obojživelníkmi, v menšej miere aj vodným hmyzom. Potravu loví v mokradiach, jazierkach, riekach a potokoch v okolí hniezdisk. Podľa pozorovaní na Slovensku môže za potravou zalietať až 5 kilometrov od hniezda.
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Stavia si veľké hniezda z konárov na mohutných stromoch (na Slovensku sú to najmä smrek, borovica, dub, buk) alebo skalách v lese alebo útesoch nad riekou. Hniezdo na strome býva umiestnené blízko kmeňa a bociany ho používajú niekoľko rokov. Po prílete na jar ho opravia, vystelú machom, spária sa a samica znesie 1 až 6 vajíčok, z ktorých sa koncom mája začiatkom júna vyliahnu mláďatá. Do konca júla mláďatá vyrastú na naučia sa lietať. Spočiatku sa ešte môžu vracať na noc na hniezdo, ale zvyčajne sa už v polovici augusta spolu s rodičmi vydajú na zimoviská.
Populácia
[upraviť | upraviť zdroj]Populácia vo svete a v Európe
[upraviť | upraviť zdroj]Celková populácia bociana čierneho na svete sa odhaduje na 32 000 – 44 000 jedincov (Wetlands International 2002). Globálny Trend vývoja populácie je neznámy, ale nepredpokladá sa, že by výrazne klesal.
V Európe sa odhaduje početnosť hniezdiacich párov na 7 800 – 12 000. Celkový trend populácie v Európe bol v období rokov 1990 – 2000 stabilný (BirdLife International 2004).
Populácia na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku sa odhaduje početnosť bocianov čiernych na 400 – 600 hniezdnych párov, Zimujúcich jedincov 0 - 2.(KARASKA 2002) Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast od 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:nt, LR - menej ohrozený druh, nt - takmer ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[5] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][6][7] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia R - vzácny druh.(KARASKA 2002)
Migrácia
[upraviť | upraviť zdroj]V polovici augusta sa bociany čierne s odrastenými mláďatami začnú pripravovať na odlet na zimoviská do Afriky. Vtedy je možné vidieť na lúkách okolo riek zhromažďujúce sa, alebo migrujúce kŕdle bocianov čiernych v počte až okolo 30 jedincov.
Bocian čierny, tak ako jeho príbuzný, využíva pri lete na dlhé trate a pri migrácii teplé vzdušné prúdy, ktoré vznikajú ohrevom vzduchu nad pevninami. Bociany sa nechajú vyniesť stúpavými vzdušnými prúdmi do výšky a potom plachtia ako vetrone. Keď klesnú, opäť vyhľadajú stúpajúce prúdenie a tak sa to opakuje až kým nepriletia k cieľu cesty. Preto bociany migrujú len nad pevninou a nad morom preletia len krátke úseky.
Pri migrácii z Európy do Afriky a naopak bociany prelietajú Stredozemné a Čierne more ponad úžiny. Preto hovoríme o dvoch migračných trasách bocianov. Západná trasa vedie cez Francúzsko, Španielsko a ponad Gibraltár alebo Tarifu do Afriky. Potom bociany pokračujú na svoje zimoviská v Západnej Afrike. Túto trasu používa len malá časť bocianov zo Slovenska, väčšina slovenských bocianov odlieta východnou trasou cez Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Turecko, kde bociany preletia ponad Bospor do Malej Ázie. Ďalej pokračujú ponad Izrael a Suezský prieplav do Afriky. Bociany letiace touto trasou zimujú vo východnej a južnej Afrike.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Dospelý bocian čierny má perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom a sýto červený zobák, okolie oka a nohy.
-
Mladý vták sa dá od dospelého rozoznať podľa sfarbenia. Všimnite si najmä farbu zobáka, nôh a perie bez lesku.
-
Za letu má takisto vystretý krk a výrazne červený zobák a nohy ako bocian biely, ale má málo bielej farby, len na hrudi, bruchu a v pazuche krídel
-
Hniezdo si stavia hlavne v tichých lesoch na strome, často na bočných konároch
-
Existujú i skalné hniezda
-
Vajce
-
Mláďatá na hniezde
-
Letové zábery
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 23. októbra 2020.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
- ↑ DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Bocian čierny, s. 99 – 101.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bocian čierny
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bocian čierny
- Wikislovník ponúka heslo Bocian čierny
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- bocian biely (Ciconia ciconia)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlas bociana čierneho na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Ciconia nigra na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Ciconia nigra na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- BirdLife International (2005) Species factsheet: Ciconia nigra. http://www.birdlife.org
- BirdLife International (2004) Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status. Cambridge, UK: BirdLife International. (BirdLife Conservation Series No. 12).
- KARASKA, D., 2002: Bocian čierny (Ciconia nigra). In: DANKO, Š., DAROLOVÁ, A. & KRIŠTÍN, A. (eds): Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava. 688 pp.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schwarzstorch na nemeckej Wikipédii.