Vashegyit
Vzhľad
(Presmerované z Bolivarit)
Vashegyit (Trainit, bolivarit) | |
Al₁₁(PO₄)₉(OH)₆·38H₂O | |
Všeobecné informácie | |
---|---|
Pôvod názvu | podľa maďarského názvu lokality - maď. Vashegy – Železník |
Typová lokalita
| |
Klasifikácia | |
IMA status | prijatý (1959) |
Strunzova klasifikácia | 8.DB.10 (9.vyd.) |
Nickelova-Strunzova klasifikácia | 8.DB.10 (10.vyd.) |
Danaova klasifikácia | 42.12.2.1 (8.vyd.) |
Kryštalografia | |
Kryšt. sústava | Rombická sústava |
Bodová grupa | mmm |
Mriežkové param. | a = 10,77 Å b = 14,97 Å c = 20,62 Å V = 3324,50 Å3 Z = 2 |
Habitus | masívny, vláknitý, mikrokryštalický |
Fyzikálne vlastnosti | |
Priesvitnosť | polopriesvitný až opakný |
Farba(y) | hnedá, hnedožltá, žltá, biela, svetlozelená |
Vryp | biely |
Lesk | matný |
Tvrdosť (Mohs) | 2 - 3 |
Hustota | 1,93 - 1,99 kg.dm−3 |
Štiepateľnosť | dokonalá podľa {001} |
Optické dáta | |
Index lomu dvojosový minerál | nα = 1,470 - 1,479 nβ = 1,477 - 1,488 nγ = 1,482 - 1,490 |
Dvojlom | δ = 0,012 |
2V | 67 - 74 ° |
Zoznam minerálov Vashegyit na mindat.org Vashegyit na Commons | |
Vashegyit je minerál kryštalizujúci v romobickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý fosforečnan hlinitý - Al11(PO4)9(OH)6·38H2O. Niekedy sa uvádza aj pod názvom bolivarit. Prvýkrát bol popísaný v Železníku, podľa maďarského názvu osady je aj pomenovaný.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Vashegyit je vzácne kryštalický, väčšinou tvorí kôrovité náteky. Farba je zelená, tmavozelená, modrá a žltá. Lesk je sklený.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vyskytuje sa v zóne zvetrávania karbonátov, ktoré sú miestami prekremenené a limonitizované. Vzhľadom na to, že jediné slovenské nálezisko, ložisko Železník, je už vyťažené, je znížený predpoklad nových nálezov tohto vzácneho nerastu na tomto ložisku.
Poznávanie
[upraviť | upraviť zdroj]Je ľahko spoznateľný vďaka výraznej farbe.
Výskyty na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]- Železník pri Sirku (Slovenské rudohorie)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Vashegyit na www.mindat.org