Preskočiť na obsah

Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nálet na Komárno 7. októbra 1944
Súčasť druhej svetovej vojny
Dátum 7. október 1944
Miesto Komárno
Výsledok Zničený železničný uzol, straty na vozovom parku
Protivníci
Spojené štáty 15. americká letecká armáda Maďarsko (1920-1946) Maďarské kráľovstvo
Sila
137 bombardérov B-24 Liberator 47. a 49. bombardovacie krídla[1]
Straty
Zničený železničný uzol[1]

Nálet na Komárno 7. októbra 1944 bol nálet 15. americkej leteckej armády na Komárno počas druhej svetovej vojny. V tom čase mesto v severnom Maďarsku[pozn. 1] bolo strategickým železničným uzlom a prístavom na Dunaji a na konci druhej svetovej vojny sa preto stalo cieľom série náletov. Prvý nálet na Komárno sa uskutočnil 2. júla 1944, 7. októbra boli cieľom železničné stanice na oboch brehoch Dunaja, 14. októbra bol cieľom most cez Dunaj a bombardovanie pokračovalo aj na jar 1945.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarsko vstúpilo 9. apríla 1941 do vojny proti Juhoslávii a 27. júna 1941 vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu. 6. decembra 1941 vyhlásila Veľká Británia vojnu Maďarsku ako štátu, ktorý sa zúčastňoval vojny proti Sovietskemu zväzu.[2]:3632/11410 Potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor a Nemecko vyhlásilo USA vojnu, 15. decembra 1941 maďarský predseda vlády László Bárdossy tiež vyhlásil v mene Maďarska vojnu Spojeným štátom.[2]:3650/11410 Senát Spojených štátov amerických odhlasoval vypovedanie vojny Spojenými štátmi Maďarsku4. júna 1942 rezolúciou 320.[3] [4] Americké nálety na Maďarsko začali 3. apríla 1944 náletom na Budapešť.

Priebeh náletu[upraviť | upraviť zdroj]

7. októbra 1944 vzlietlo 928 ťažkých štvormotorových bombardérov 15. americkej leteckej armády sprevádzaných 413 stíhačmi, aby zaútočili na rafinérie v okolí Viedne (Viedeň, Lobau, Schwechat), na skladisko pohonných hmôt vo Winterhafene a na letisko v Győri. Na území dnešného Slovenska toho dňa útočili bombardéry na Nové Zámky a Komárno.[1]

Proti zriaďovacej stanici v Komárne bolo spolu vyslaných 137 bombardérov B-24 Liberator piatich skupín, skupín 376 a 449 zo 47. bombardovacieho krídla a skupín 451., 461. a 484. zo 49. bombardovacieho krídla. Za krásneho počasia sa cieľ dosiahlo stotri bombardérov, ktoré v dvoch vlnách o 13:46 a 14:24. hod. zhodili 836 kusov 250 kilogramových bômb s celkovou hmotnosťou 209,5 ton. Bombardovanie sa uskutočnilo vizuálne.[1]

Bombardovacia skupina 449 vyslala v misii č. 144 štyridsaťdva strojov 449.BG zo základne Grottaglia na misiu č. 144. O 11:00 hod. sa nad San Vitom sa stretli s bombardérmi 376. BG a obe skupiny pokračovali až k Initial Point náletu, ktorým bol Veľký Meder. 38 bombardérov skupiny skupiny 449 zhodilo z výšky 5700 až 6500 metrov medzi 13:46 až 13:49 hod. 75,5 tony bômb. Nasledoval nálet strojov 376.BG. Po skončení útoku zatočili bombardéry k Mezőörs a vydali sa smerom k základni. Posádky hlásili výborné výsledky bombardovania. V oblasti cieľa boli pozorované požiare – najväčší priamo v strede stanice. Zasiahnuté bola stanica a trať na juho od Dunaja, most cez Dunaj a ponáletové fotografie ukázali tretiu veľkú skupinu 49 zásahov severne od Dunaja.[1]

461. skupina sa rozdelila dve časti. Primárnym cieľom uskupenia Red Force boli sklady paliva a mazív v zimnom prístave pri Viedni, v dôsledku meškania a zlého počasia však skupina nakoniec bombardovala náhradný cieľ  – zoraďovaciu stanicu v meste Szombathely. Liberatory druhej skupiny, Blue Force, pod velením Maj. Goreeho mali ako primárny cieľ zoraďovaciu stanicu v Komárne. Do cieľovej oblasti sa dostalo iba deväť strojov z pôvodne 17 bombardérov a zhodilo na Komárno krátko pred pol treťou poobede 18.5 tony bômb. Vyhodnotenie bombardovania ukázalo, že cieľ pokryli na 91 percent, čím prekonali v presnosti nálet na srbské Smederevo z 3. septembra.[1]

451. skupina sa tiež rozdelila na 2 časti, pričom uskupenie Red Force bombardovalo viedenské ciele, no uskupenie Blue Force zhodilo 35 ton bômb na Komárno. Zasiahli niekoľko výhybiek a severné koľajisko vrátane budov priľahlých k depu.[1]

Výsledky náletu[upraviť | upraviť zdroj]

Nálet zasiahol infraštruktúru na oboch brehoch Dunaja. Na južnom behu Dunaja útok rozmetal na stanici mnoho plne naložených vozňov a spôsobil požiare. Poškodených alebo vykoľajených bolo minimálne 260 vagónov, z ktorých asi 50 bolo úplne zničených a 20 z nich ešte horelo v čase fotografovania. Poškodené boli všetky koľaje a prevádzka stanice bola úplne paralyzovaná. Asi 180 nepoškodených vagónov boli odsunutých za účelom opráv koľajiska z centrálnej časti stanice na okraj. Poškodené boli aj pracovné dielne na severnom okraji stanice a horela aj bližšie neidentifikovaná továreň na sever od stanice.

Na dnešnom slovenskom brehu Dunaja bolo zaznamenaných 14 zásahov. Koľaje boli zablokované a prerušené. Asi 30 vagónov bolo zničených a budova železničnej stanice ťažko poškodená. V oblasti náletu bol zaznamenaný požiar.[1]

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nové Zámky boli počas druhej svetovej vojny v čase medzi viedenskou arbitrážou a Parížskou mierovou konferenciou de iure súčasťou Maďarska.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h Kronika leteckej vojny nad Slovenskom, USAAF: 7.10.1944 [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2024-06-24]. Dostupné online.
  2. a b CORNELIUS, Deborah S.. Maďarsko v druhej svetovej vojne. Bratislava : Premedia, 2015. ISBN 978-80-8159-262-1.
  3. Declaration of War with Hungary, WWII (H.J.Res. 320 ) [online]. senate.gov, [cit. 2024-06-30]. Dostupné online.
  4. Declarations of war [online]. [Cit. 2024-04-26]. Dostupné online.