Bonapartovci
| Bonapartovci | |
 Erb prevzatý cisárom Napoleonom I. | |
| Krajina |  Prvé & Druhé francúzske cisárstvo Talianske kráľovstvo Španielske kráľovstvo Holandské kráľovstvo.svg){kind=small} Neapolské kráľovstvo Vestfálske kráľovstvo Kniežactvo Elba.svg){kind=small} Andorrské kniežactvo.svg){kind=small} Veľkovojvodstvo Berg.svg){kind=small} Kniežatstvo Lucca a Piombino |
|---|---|
| Materská dynastia | {{{Materská dynastia}}} |
| Tituly | Cisár Francúzska (1804 – 1814; 1815; 1852 – 1870) Cisár Arabov Kráľ Talianska (1805 – 1814) Kráľ Španielska (1808 – 1813) Kráľ Holandska (1806 – 1810) ďalšie... |
| Zakladateľ | Carlo Buonaparte |
| Mýtický zakladateľ | {{{Mýtický zakladateľ}}} |
| Rok založenia dynastie | 18. máj 1804 |
| Nástup dynastie na trón | {{{Nástup dynastie na trón}}} |
| Zosadenie dynastie z trónu | {{{Zosadenie dynastie z trónu}}} |
| Posledný panovník | Napoleon III. |
| Posledná hlava dynastie | {{{Posledná hlava dynastie}}} |
| Rok zániku dynastie | {{{Rok zániku dynastie}}} |
| Súčasná hlava dynastie | Sporné: - Karol, princ Napoleon - Jean-Christophe, princ Napoleon |
| Štátna príslušnosť | {{{Národnosť}}} |
| Ďalšie vetvy dynastie | {{{Vetvy dynastie}}} |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Bonapartovci (pôvodne Buonapartovci) sú bývalá cisárska a kráľovská európska dynastia janovského pôvodu. Založil ju v roku 1804 Napoleon I., syn janovského šľachtica Carla Buonaparteho. Napoleon bol francúzsky vojenský vodca, ktorý sa dostal k moci počas francúzskej revolúcie a v roku 1804 pretvoril Prvú francúzsku republiku na Prvé francúzske cisárstvo (päť rokov po svojom štátnom prevrate v novembri 1799 (18 Brumaire)). Napoleon so svojou Grande Armée musel bojovať proti všetkým významným európskym mocnostiam a prostredníctvom série vojenských víťazstiev počas napoleonských vojen ovládol kontinentálnu Európu. Na tróny klientských štátov dosadil členov svojej rodiny, čím rozšíril moc dynastie.
Za vlády Napoleona I. pozostávala cisárska rodina z jeho najbližšej rodiny – manželky, syna, súrodencov a ďalších blízkych príbuzných, konkrétne švagra Joachima Murata, strýka Josepha Fescha a Eugèna de Beauharnais, jeho nevlastného syna.
Okrem titulu cisára Francúzov mala dynastia Bonaparte počas napoleonských vojen rôzne ďalšie tituly a územia, medzi ktoré patrili napríklad Talianske kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Vestfálske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo a Neapolské kráľovstvo. Dynastia si udržala moc približne desať rokov, kým si napoleonské vojny začali vyberať svoju daň. Jej protivníci Rakúsko, Británia, Rusko a Prusko, monarchistické (najmä Bourbonské) reštaurátorské hnutia vo Francúzsku, Španielsku, na oboch Sicíliach a na Sardínii nakoniec dosiahli konečnú porážku Napoleona v bitke pri Waterloo a cestou Viedenského kongresu obnovu bývalých dynastií.
V rokoch 1852 – 1870 existovalo Druhé francúzske cisárstvo, keď Francúzsku opäť vládol príslušník dynastie Bonapartovcov: Napoleon III., najmladší syn Ľudovíta Bonaparteho. Počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 1870 – 1871 však bola dynastia z cisárskeho trónu opäť zosadená.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku House of Bonaparte na anglickej Wikipédii.