Brandon Teena

	Brandon Teena
	americký transrodový muž
Rod. meno	Teena Renae Brandon
Iné mená	Billy Brinson; Teena Ray
Narodenie	12. december 1972; Lincoln, Nebraska, USA
Úmrtie	31. december 1993 (21 rokov); Humboldt, Nebraska, USA
Národnosť	americká
Rodičia	Patrick a JoAnn Brandon
	Biografický portál

Brandon Teena (* 12. december 1972, Lincoln, Nebraska, Spojené štáty - † 31. december 1993, Humboldt), bol americký transrodový muž, ktorý bol pred svojím zavraždením znásilnený. Jeho život a smrť opisuje dokument The Brandon Teena Story (1998), vďaka ktorému bol natočený film Chlapci neplačú (1999), ktorý získal niekoľko Oscarov.

Život

Bradon sa narodil ako Teena Renae Brandon. Bol mladší z dvoch detí Patricka a JoAnn Brandonových. Jeho otec zomrel ešte skôr, než sa Brandon narodil, takže bol vychovávaný len matkou. JoAnn svoje druhé dieťa pomenovala podľa ich psa, nemeckého ovčiaka, Tina Marie (Teena). Brandon žil spolu so staršou sestrou Tammy a babičkou z matkinej strany v Licolne, než si obe deti (Brandon 3 roky, Tammy 6 rokov) vzala späť do starostlivosti matka. Rodina bývala v Pine Acre Mobile Home Park na severovýchode Lincolnu a JoAnn pracovala ako úradníčka v maloobchodnej predajni v Lincolne na podporu rodiny pre ženy. V detstve boli obaja súrodenci sexuálne zneužívaní svojim vlastným strýkom, a keď sa to dozvedela ich matka, zabezpečila roku 1991 psychologickú poradňu, avšak na Brandonovi to zanechalo hlboké rany. JoAnn sa síce aj vydala (1975-1980), manželstvo však stroskotalo na manželovom alkoholizme. Brandonová rodina Brandona opisovala ako veľkú divošku od raného detstva. Sotva prišlo dospievanie, Brandon sa ešte na základnej škole stotožňoval v úlohe muža a aj keď bol stále evidovaný ako Teena Brandon, podpisoval sa už ako Brandon Teena. Jeho matka odmietala prijať jeho údel a naďalej (až do jeho smrti) ho nazývala "svojou dcérou". Brandon o sebe niekoľkokrát vyhlásil, že je intersexuál, čo sa ale neskôr ukázalo ako nepravdivá informácia.

Brandon spolu so sestrou navštevovali St. Mary's Elementary School a Pius X High School v Lincolne, kde si ho pamätajú ako spoločensky nevhodného. V druhom ročníku Brandon odmieta kresťanstvo z dôvodu, že pápež Pius X. opovrhuje homosexuálmi. Ďalšie pobúrenie z jeho strany bolo, že porušil pravidlá školského oblečenia, kedy nosil chlapčenskú školskú uniformu. V prvom semestri vyššieho ročníka navštívili jeho školu náborári armády USA a podnecovali študentov, nech bojujú v štátnych službách. Brandon sa do armády zapísal krátko po svojich 18. narodeninách a dúfal, že bude slúžiť v operácii s názvom Púštny štít. Avšak ho nevzali, pretože nebol schopný papierovo dokázať, že je muž.

V decembri 1990 šiel spolu s priateľmi do Holiday Skate Parku a aby mohol ísť iba v tričku, obviazal si svoj hrudník obväzom a zakryl tak ženské prsia. Vtedy padol jeho prvý bozk s dievčaťom, ktoré malo 13 rokov. Tiež spoznal jej 14-ročného kamaráta. Začal teda takto žiť - obliekal sa ako mladý muž, sťahoval si hrudník, ostrihal sa, občas si vypchával aj rozkrok, aby si ho začali dievčatá viac všímať. V posledných mesiacoch strednej školy (krátko pred maturitou) sa Brandon stal nezvyčajne spoločenským a učitelia aj spolužiaci si ho zapamätali ako "triedneho klauna". Začal jemne zanedbávať školu, ale na katolíckej škole ani to nie je prípustné, a tak ho v júni 1991 tri dni pred maturitou zo strednej školy Pia X. vylúčili.

Prvý Brandonov vážnejší vzťah prichádza v lete 1991 s dievčaťom menom Heather. Krátko po tom, čo je zamestnaný ako obsluha čerpacej stanice a začína hľadať peniaze na príves, ktorý chce kúpiť pre seba a svoju priateľku. Avšak jeho matka ich vzťah neschvaľuje a presviedča ho, aby to ukončil s cieľom zistiť, či ich vzťah bol len platonický či sexuálny.

V januári 1992 Brandon Teena podstúpil psychiatrické vyšetrenie, ktoré konštatovalo, že trpí vážnou poruchou sexuálnej identity. Krátko na to bol prevezený do krízového centra Lancaster County na zabezpečenie, pretože chcel údajne spáchať samovraždu. Priznal, že ako dieťa bol opakovane znásilňovaný mužským príslušníkom svojej rodiny. Po troch dňoch hospitalizácie začal štyrikrát týždenne navštevovať spolu s matkou terapeutické sedenia, ktoré po dvoch týždňoch skončilo.

Po určitých právnych problémoch, sa v roku 1993 presťahoval do mesta Falls v Richardson County v Nebraske, kde ho poznali ako muža. Spriatelil sa s niekoľkými miestnymi obyvateľmi. Po nasťahovaní do domu Lisy Lambert začína vzťah medzi ním a deväťnásťročnou Lanou Tisdel a začal sa stretávať a bývalým odsúdením John L. Lotterom (nar. 31. mája 1971) a Marvinom Thomasom "Tom" Nissenom (nar. 22. októbra 1971)

Dňa 19. decembra 1993 bol Brandon zatknutý za utekanie policajtom a predloženie falošných preukazov. Lana za neho zaplatila kauciu. Brandon bol v ženskej väznici a svoj pobyt Lane vysvetlil tak, že je hermafrodit (čo ale nebola pravda) a čoskoro podstúpi operatívnu zmenu pohlavia. Lana mu odpovedala: Mne je jedno, či si opica alebo opičiak, ja ťa milujem takého, aký si. A ty si dokonalý.

Znásilnenie a vražda

Počas štedrovečernej párty chytili Nissen a Lotter Brandona, násilne mu stiahli nohavice, aby Lane dokázali, že to nie je biologický muž. Lana len mlčala, snažila sa uniknúť, ale to sa jej nepodarilo, a až keď jej dali ruky za chrbát, tak sa s ich fyzickým prinútením pozrela. Potom Brandona násilne hodili do auta a odišli s ním do priemyselnej oblasti, kde ho znásilnili a zbili. Potom išli k Nissenovi domov, kde ho nechali sa osprchovať, ale on z kúpeľne unikol k Lane, ktorá ho presvedčila, nech podá trestné oznámenie aj cez to, že mu Lotter a Nissen vyhrážali, že ak to niekde povie, tak ho umlčia navždy. Brandon išiel na pohotovosť, kde ho vyšetrili na znásilnenie a mnohé ďalšie zranenia. Šerif Charles B. Laux spochybnil Brandonové obvinenia zo znásilnenia, a to údajne preto, že sa mu zdalo, že je Brandon zaujatý voči svojej transsexualite. Brandonovi sa totiž zdali šerifove otázky hrubé a zbytočné, tak odmietal odpovedať. Pre predstavu to boli otázky typu: Takže vy ste vlastne žena, ale ešte nemáte žiadnu sexuálnu skúsenosť s mužom? Takže vy ste nikdy pred tým nič v pošve nemala? Nissen a Lotter sa o podaní trestného oznámenia dozvedeli a vydali sa Brandona hľadať, ale našťastie ho nenašli. Šerif po troch dňoch zastavil trestné konanie. Vraj pre nedostatok dôkazov.

Nissen a Lotter v hľadaní neprestali. Vrazili k Lise Lambert a vypytovali sa jej, kde Brandon je. Tá im nič nepovedala. Spýtali sa jej, či je s ňou ešte niekto v dome a ona odpovedala, že áno, že je tam Philip Devine, ktorý chodil s Laninou sestrou. Prehľadali teda celý dom a Brandona našli schovaného pod posteľou. Zastrelili Lisu, Philipa a Brandona priamo pred bábätkom Lisy. Nissen si všimol, že sa Brandon ešte hýbe, tak požiadal Lottera o nôž a ešte ho bodol. Lotter aj Nissen boli následne zatknutí a obvinení z vraždy.

Brandon Teena je pochovaný na pamätnom Lincolnovom cintoríne v Lincolne, v Nebraske. Na náhrobku má napísané: Teena Brandon - dcéra, sestra a oddaná priateľka.

Nissen obvinil Lottera z vraždy a výmenou za zníženie trestu Nissen priznal, že sa podieľal na znásilnení a následnom zabití Brandona Teeny. Nissen proti Lotterovi svedčil a bol odsúdený na doživotie. Lotter stále svoju vinu popieral. Porota ho cez to uznala vinným a bol odsúdený na trest smrti. Lotter aj Nissen sa odvolali a ich prípad sa dostal na preskúmanie. V septembri 2007 Nissen odvolal svedectvo proti Lotterovi a povedal, že to on vystrelil a Lotter sa na zavraždení Brandona vôbec nepodieľal. Roku 2009 sa Lotterove odvolanie s pomocou nového Nissenovho svedectva dostalo s pomocou novinových reklám až na Najvyšší súd, ktorý rozhodol, že obaja boli zapojení do vraždy a identita strelca je úplne irelevantné. V auguste 2011 8. americký obvodný súd zamietol žiadosť Johna Lottera o odvolanie.

Kultúrne a právne dedičstvo

Vzhľadom k tomu, že bola u Brandona zahájená len hormonálna liečba (operatívne kroky už nestihol), bol niekoľkými médiami nazývaný lesbičkou. Avšak Brandona Teena vyhlasoval, že sa k operáciám čoskoro uchýli.

Jeho matka, JoAnn Brandonová, zažalovala Richardson County a šerifa Lauxa, že nepredišiel smrti jej dieťaťa a pridala k tomu ešte aj nepriamu príčinu. Prípad vyhrala a získala 80 000 $. Okresný sudca Orville Coady znížil sumu o 85% na základe zodpovednosti Nissena a Lottera a jedno percento za údajnú JoaAnninu spoluvinu z nedbanlivosti. Suma sa teda zmenšila na 17 360.97 $. Roku 2001 súd v Nebraske priznal plnú výšku 80 000 $ za psychickú ujmu a ďalších 6 223.20 $ za pohrebné náklady. Ten istý rok získala JoAnn Brandonová ďalších 12 000 $: 5 000 $ za úmyselné zabitie a 7 000 $ za úmyselné spôsobenie citového prepätia. Laux zožal veľkú kritiku za to, že Brandona Teena bral ako niekoho, či niečo podradného.

Roku 1999 sa stal Brandonov životný príbeh predmetom životopisného filmu Chlapci neplačú (Boys Don't Cry) v hlavnej úlohe Brandona Teena Hilary Swanková a v úlohe Lany Chloë Sevigny. Lana Tisdel žalovala producentov za neoprávnené použitie jej mena a podoby pred vydaním filmu. Tvrdila, že film ju líči ako lenivú a chudobnú belošku so sklonom k alkoholizmu. Lana tiež prehlásila, že vo vzťahu s Brandonom ďalej nepokračovala po tom, čo jej povedal, že nie je biologický muž. Nakoniec svoju žalobu na distribútora filmu stiahla a vysporiadali sa mimosúdne za nezverejnenú čiastku.

JoAnn Brandonová vyjadrila verejne nesúhlas s médiami, že to bol chlapec a žiadala, aby prestali jej dieťa oslovovať ako ten Brandon. Po tom, čo Hilary Swanková prevzala Oscara, verejne vyjadrila obdiv k Teene Brandon, avšak v mužskom rode, ako posmrtnú pamiatku. "To ma zmenilo" uviedla JoAnn Brandonová "nemala by stáť a ďakovať môjmu dieťaťu. Som znudená z tých, ktorí oceňujú to, o čom nič nevedia."

Britské duo Pet Shop Boys naspievalo roku 2006 o Brandonovi pieseň Girls Don't Cry (bonusová skladba z anglického albumu Im With Stupid).

Smrť Bradona Teena a Matthewa Sheparda viedla k zvýšeniu sankcií pre motivované trestné činy v Spojených štátoch amerických.

Externé odkazy

O prípade na trutv.com
Film Chlapci neplačú na csfd.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brandon Teena na českej Wikipédii.