Preskočiť na obsah

Branislav Hitka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Branislav Hitka
Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Argentíne, Bolívii, Čile, Paraguaji, Peru a Uruguaji
V úrade
január 2015 – 2019
Predchodca Pavol Šípka Rastislav Hindický Nástupca
Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Brazílii, Ekvádore, Kolumbii, Venezuele, Guyane a Suriname
V úrade
2008 – 2012
Predchodca Terézia Šajgalíková Milan Cigáň Nástupca
Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Mexiku, Belize, Guatemale, Kolumbii, Kostarike, Nikarague, Paname, Salvádore a Venezuele
V úrade
2001 – 2005
Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Brazílii
V úrade
1994 – 1998
Predchodca Jozef Adamec Jozef Adamec Nástupca
Biografické údaje
Narodenie15. január 1955 (69 rokov)
Bratislava, Československo
Profesiadiplomat

Branislav Hitka (* 15. január 1955, Bratislava[1][2]) je slovenský diplomat, od januára 2015 do roku 2019 veľvyslanec Slovenska v Argentíne, Čile, Bolívii, Paraguaji, Peru a Uruguaji.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1974 až 1975 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov[1] kde sa špecializoval na subsaharskú Afriku.

Pôsobenie v diplomacii

[upraviť | upraviť zdroj]

Československá diplomacia

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1979 pôsobil v československej diplomacii. Získal miesto referenta na 10. africkom odbore Federálneho ministerstva zahraničných vecí. V júni 1982 bol vyslaný do somálskeho Mogadišu kde viedol zastupiteľský úrad ako chargé d’affaires. Následne pracoval v rokoch 1982 až 1986 ako tlačový a kultúrny atašé v mozambickom Maputu.[2] Po návrate do Československa pracoval do roku 1989 opäť ako referent na africkom odbore.[1] V roku 1989 bol vyslaný znovu do Mozambiku kde bol zástupcom veľvyslanca I. Menšíka, po Menšíkovom odvolaní veľvyslanectvo viedol až do konca jeho činnosti rozpadom Československa kedy bolo uzavreté. V roku 1992 bol vymenovaný za československého veľvyslanca v Angole, ale vzhľadom na rozpad Československa sa misia neuskutočnila.[2]

Slovenská diplomacia

[upraviť | upraviť zdroj]

Od januára 1993 viedol oddelie štátov Latinskej Ameriky na slovenskom ministerstve zahraničných vecí, od júna 1993 do októbra toho roku bol chargé d’affaires v Juhoafrickej republike.[2] V rokoch 1993 až 1994 bol riaditeľom Odboru štátov Európskej únie.[1] V roku 1994 sa stal prvým veľvyslancom Slovenska v Brazílii.[2] Jeho predchodcom bol v rokoch 1993 až 1994 ako chargé d’affaires Jozef Adamec.[3] Na poste veľvyslanca pôsobil do roku 1998[1] kedy ho nahradil Jozef Adamec ako veľvyslanec (1998 – 2003).[3] Následne bol v období 1999 až 2001 riaditeľom Odboru štátov juhovýchodnej a východnej Európy. V roku 2001 sa stal veľvyslanecom v Mexiku s akreditáciou pre Belize, Guatemalu, Kolumbiu, Kostariku, Nikaraguu, Panamu, Salvádor a Venezuelu. V rokoch 2005 až 2006 bol vedúci oddelenia štátov V4, Rakúska a Slovinska a zároveň Ambassador-at-large počas predsedníctva Slovenska vo V4, počas roku 2006 bol aj riaditeľom Odboru kultúrnych stykov a krajanov kým sa v roku 2006 nestal riaditeľom Diplomatického protokolu.[1]

V tejto funkcii pôsobil do roku 2008 kedy sa opäť stal veľvyslancom v Brazílii s akreditáciou v Ekvádore, Kolumbii, Venezuele, Guyane a Suriname so sídlom v Brasílii. Po návrate v roku 2012 bol vedúci projektu Vonkajšia energetická bezpečnosť Odboru analýz a plánovania. V roku 2013 viedol Odbor východnej Európy, južného Kaukazu a strednej Ázie.[1] Jeho predchodcom v Brazílii bola v rokoch 2003 až 2005 ako chargé d’affaires Terézia Šajgalíková a nástupcom Milan Cigáň v rokoch 2012 až 2018.[3]

Za veľvyslanca v Argentíne ho prezident Andrej Kiska vymenoval 9. decembra 2014.[4] Jeho predchodcom bol v období február 2009 až január 2015 Pavol Šípka.[5] Je tiež akreditovaný v Bolívii, Čile, Paraguaji, Peru a Uruguaji.[1] Počas Hitkovho pôsobenia v Argentíne krajina so Slovenskom podpísala Memorandum o porozumení, ktoré odkazuje na 25 rokov od začatia spoločných diplomatických vzťahov. Nadväzuje tiež na návštevu prezidenta Andreja Kisku v Argentíne v roku 2016.[6]

V auguste 2019 bol za Hitkovho nástupcu v Argentíne menovaný Rastislav Hindický.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h Veľvyslanec [online]. mzv.sk, 2009-06-12, rev. 2015-11-28, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online. Archivované 2019-09-01 z originálu.
  2. a b c d e MK, S. Ministerství zahraniční věcí České republiky, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online.
  3. a b c Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, [cit. 2019-09-08]. Dostupné online. Archivované 2022-03-08 z originálu.
  4. Veľvyslanci Slovenska v zahraničí [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online. Archivované 2020-02-14 z originálu.
  5. Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2015-11-28, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online. Archivované 2019-09-01 z originálu.
  6. Argentina and Slovakia sign Memorandum of Understanding [online]. cancilleria.gob.ar, 2018-08-10, [cit. 2019-09-16]. Dostupné online.
  7. Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]