Branislav Hitka
Branislav Hitka | ||||||||
Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Argentíne, Bolívii, Čile, Paraguaji, Peru a Uruguaji | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade január 2015 – 2019 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Brazílii, Ekvádore, Kolumbii, Venezuele, Guyane a Suriname | ||||||||
V úrade 2008 – 2012 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Mexiku, Belize, Guatemale, Kolumbii, Kostarike, Nikarague, Paname, Salvádore a Venezuele | ||||||||
V úrade 2001 – 2005 | ||||||||
Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Brazílii | ||||||||
V úrade 1994 – 1998 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 15. január 1955 (69 rokov) Bratislava, Československo | |||||||
Profesia | diplomat | |||||||
Branislav Hitka (* 15. január 1955, Bratislava[1][2]) je slovenský diplomat, od januára 2015 do roku 2019 veľvyslanec Slovenska v Argentíne, Čile, Bolívii, Paraguaji, Peru a Uruguaji.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1974 až 1975 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov[1] kde sa špecializoval na subsaharskú Afriku.
Pôsobenie v diplomacii
[upraviť | upraviť zdroj]Československá diplomacia
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1979 pôsobil v československej diplomacii. Získal miesto referenta na 10. africkom odbore Federálneho ministerstva zahraničných vecí. V júni 1982 bol vyslaný do somálskeho Mogadišu kde viedol zastupiteľský úrad ako chargé d’affaires. Následne pracoval v rokoch 1982 až 1986 ako tlačový a kultúrny atašé v mozambickom Maputu.[2] Po návrate do Československa pracoval do roku 1989 opäť ako referent na africkom odbore.[1] V roku 1989 bol vyslaný znovu do Mozambiku kde bol zástupcom veľvyslanca I. Menšíka, po Menšíkovom odvolaní veľvyslanectvo viedol až do konca jeho činnosti rozpadom Československa kedy bolo uzavreté. V roku 1992 bol vymenovaný za československého veľvyslanca v Angole, ale vzhľadom na rozpad Československa sa misia neuskutočnila.[2]
Slovenská diplomacia
[upraviť | upraviť zdroj]Od januára 1993 viedol oddelie štátov Latinskej Ameriky na slovenskom ministerstve zahraničných vecí, od júna 1993 do októbra toho roku bol chargé d’affaires v Juhoafrickej republike.[2] V rokoch 1993 až 1994 bol riaditeľom Odboru štátov Európskej únie.[1] V roku 1994 sa stal prvým veľvyslancom Slovenska v Brazílii.[2] Jeho predchodcom bol v rokoch 1993 až 1994 ako chargé d’affaires Jozef Adamec.[3] Na poste veľvyslanca pôsobil do roku 1998[1] kedy ho nahradil Jozef Adamec ako veľvyslanec (1998 – 2003).[3] Následne bol v období 1999 až 2001 riaditeľom Odboru štátov juhovýchodnej a východnej Európy. V roku 2001 sa stal veľvyslanecom v Mexiku s akreditáciou pre Belize, Guatemalu, Kolumbiu, Kostariku, Nikaraguu, Panamu, Salvádor a Venezuelu. V rokoch 2005 až 2006 bol vedúci oddelenia štátov V4, Rakúska a Slovinska a zároveň Ambassador-at-large počas predsedníctva Slovenska vo V4, počas roku 2006 bol aj riaditeľom Odboru kultúrnych stykov a krajanov kým sa v roku 2006 nestal riaditeľom Diplomatického protokolu.[1]
V tejto funkcii pôsobil do roku 2008 kedy sa opäť stal veľvyslancom v Brazílii s akreditáciou v Ekvádore, Kolumbii, Venezuele, Guyane a Suriname so sídlom v Brasílii. Po návrate v roku 2012 bol vedúci projektu Vonkajšia energetická bezpečnosť Odboru analýz a plánovania. V roku 2013 viedol Odbor východnej Európy, južného Kaukazu a strednej Ázie.[1] Jeho predchodcom v Brazílii bola v rokoch 2003 až 2005 ako chargé d’affaires Terézia Šajgalíková a nástupcom Milan Cigáň v rokoch 2012 až 2018.[3]
Za veľvyslanca v Argentíne ho prezident Andrej Kiska vymenoval 9. decembra 2014.[4] Jeho predchodcom bol v období február 2009 až január 2015 Pavol Šípka.[5] Je tiež akreditovaný v Bolívii, Čile, Paraguaji, Peru a Uruguaji.[1] Počas Hitkovho pôsobenia v Argentíne krajina so Slovenskom podpísala Memorandum o porozumení, ktoré odkazuje na 25 rokov od začatia spoločných diplomatických vzťahov. Nadväzuje tiež na návštevu prezidenta Andreja Kisku v Argentíne v roku 2016.[6]
V auguste 2019 bol za Hitkovho nástupcu v Argentíne menovaný Rastislav Hindický.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h Veľvyslanec [online]. mzv.sk, 2009-06-12, rev. 2015-11-28, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online. Archivované 2019-09-01 z originálu.
- ↑ a b c d e MK, S. Ministerství zahraniční věcí České republiky, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, [cit. 2019-09-08]. Dostupné online. Archivované 2022-03-08 z originálu.
- ↑ Veľvyslanci Slovenska v zahraničí [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online. Archivované 2020-02-14 z originálu.
- ↑ Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2015-11-28, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online. Archivované 2019-09-01 z originálu.
- ↑ Argentina and Slovakia sign Memorandum of Understanding [online]. cancilleria.gob.ar, 2018-08-10, [cit. 2019-09-16]. Dostupné online.
- ↑ Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Profil na stránke veľvyslanectva Archivované 2019-03-23 na Wayback Machine
- Narodenia 15. januára
- Narodenia v 1955
- Česko-slovenskí diplomati
- Slovenskí diplomati
- Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov
- Osobnosti z Bratislavy
- Veľvyslanci Slovenska v Argentíne
- Veľvyslanci Slovenska v Belize
- Veľvyslanci Slovenska v Bolívii
- Veľvyslanci Slovenska v Brazílii
- Veľvyslanci Slovenska v Čile
- Veľvyslanci Slovenska v Ekvádore
- Veľvyslanci Slovenska v Guatemale
- Veľvyslanci Slovenska v Guyane
- Veľvyslanci Slovenska v Kolumbii
- Veľvyslanci Slovenska v Kostarike
- Veľvyslanci Slovenska v Mexiku
- Veľvyslanci Slovenska v Nikarague
- Veľvyslanci Slovenska v Paname
- Veľvyslanci Slovenska v Paraguaji
- Veľvyslanci Slovenska v Peru
- Veľvyslanci Slovenska v Salvádore
- Veľvyslanci Slovenska v Suriname
- Veľvyslanci Slovenska v Uruguaji
- Veľvyslanci Slovenska vo Venezuele