Brankár (ľadový hokej)

Hokejový brankár je člen hokejového tímu. Jeho hlavnou činnosťou je zabrániť puku prekročenie bránkovej čiary, čiže zabrániť tzv. gólu.

História

Pozícia brankár sa v začiatkoch ľadového hokeja výrazne neodlišovala od hráča v poli, a čo sa vybavenia týka do značnej mierky ani herný štýl. Prvé hokejové pravidlá, tzv . halifaxské, ešte aj nerozlišovali pozíciu hráčov na ľade a tak sa úloha brankára prešla na hráča, čo bol najbližšie k bránke. Pozícia hráčov na ľade určovali až pravidlá montrealské. Spočiatku mohli brankári, ako jediný hráči na ihrisku, zastaviť pohyb puku rukou. Nesmel ho však držať ani hádzať. Brankár nesmel sadať, kľakať ani padať na ľad. Na miesto brankár sa v priebehu hry mohol presunúť hociktorý z obrancov.

Prvá súčasť výstroja, ktorou sa začali brankári líšiť od hráčov v poli, boli chrániča tela. Používali sa chrániče vypožičané z iných športov, medzi nimi napríklad kriketové. Aj keď sa používali už začiatkom 90. rokoch 19. storočia (azda prvý ich použil roku 1891 Seen Clearly), ich popularitu naštartovalo až víťazstvo tímu Winnipeg Victorias nad Montreal Victorial 14. februára 1896 v boji o Stanley Cup. George Merritt s kriketovymi chráničom na korčule udržal v zápase čisté konto a postaral sa o veľkú senzáciu a tiež o rozšírenie „betónov" medzi ostatných brankárov.

V roku 1905 prišiel Percy LeSeuer s novým typom hokejky, tú ešte vylepšil v roku 1910 Riley Hern. Od roku 1907 začali brankári používať špeciálnu rukavicu a od roku 1915 dômyselnejšie chrániče rôznych častí tela.

Zmeny vo výstroji boli hlavnou mierou zapríčinené novým herným štýlom, začiatkom 20. storočia sa hra začala zrýchľovať a stávala sa kontaktnejšou. To samozrejme viedlo aj do zmeny brankárskeho štýlu. Kým v počiatkoch riešili väčšinu herných situácii postojačky, po zavedení bránkoviska (1905), v ktorom už útočník nesmel strieľať, ale len dorážať odrazený puk, tieto situácie riešili brankári podrepom a priložením hokejky na ľad.

Brankári svoje telo síce stále viac a viac chránili proti zásahom puku alebo súperovým hokejkám, veľmi dlho si však akokoľvek odmietali chrániť hlavu. Prvý brankár medzi profesionálmi, ktorý sa objavil na ľade s ochranou tváre bol Clint Benedict 20. februára 1930. Na sklonku kariéry utrpel po zásahu puku zlomeninu nosa a lícnej kosti, ale vrátil sa ešte v dvoch stretnutiach na ľad s maskou skombinovanou z masky pre americký futbal a pre box. Kým medzi amatérmi bolo používanie masiek relatívne časté, na profesionálnej úrovni boli dlho nechcené. Povinnou súčasťou výstroja sa stala až v priebehu 70. rokov 20. storočia.