Bremerhaven

Bremerhaven
mesto
Bremerhaven
Vlajka Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Brémy
Rieka	Vezera
Nadmorská výška	2 m n. m.
Súradnice	53°33′S 8°35′V
Rozloha	93,82 km² (9 382 ha)
Obyvateľstvo	113 336 (31. 12. 2010)
Hustota	1 208,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1139
Primátor	Melf Grantz (SPD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	27501 – 27580
Tel. predvoľba	+49(0)471
Kód	04 0 12 000
EČV	HB
Poloha mesta Bremerhaven v rámci Nemecka
Poloha mesta Bremerhaven v spolkovej krajine Brémy
Wikimedia Commons: Bremerhaven
Webová stránka: bremerhaven.de
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bremerhaven je mesto v Nemecku. Spolu s Brémami, ktoré ležia asi o 60 km južnejšie, tvorí spolkovú krajinu Slobodné hanzové mesto Brémy. Bremerhaven je mesto na úrovni okresu (kreisfreie Stadt).

Geografia

Bremerhaven leží na sútoku riek Geeste a Vezery; Vezera neďaleko od mesta ústi do Severného mora. Najvyšší bod mesta dosahuje 11,1 m n. m. Jeho najväčšie rozmery sú 17 km na dĺžku, v najširšom mieste meria asi 5 km. Zo severu, východu a juhu je obklopené územím spolkovej krajiny Dolné Sasko. Smerom na západ, za takmer 2 km širokou Vezerou, leží mesto Nordenham, konkrétne jeho časť Blexen.

Bremerhaven sa delí na 2 mestské obvody (Stadtbezirke: Nord a Süd), tie sa skladajú z 9 nižších jednotiek (Stadtteile), ktoré sú rozčlenené na ďalších 23 menších častí (Ortsteile).

Dejiny

Pomník zakladateľa Bremerhavenu Johanna Smidta

Najstaršie písomné zmienky o osídlení na území Bremerhavenu Sú z roku 1139 (dedina Geestendorf a Wulsdorf). Od roku 1275 je známe sídlo Lehe, ležiace severne od Geeste, ktoré malo malomestské práva a miestny význam ako sídlo úradu a trhové miesto. Oblasť okolo ústia rieky bola dlho predmetom stretu záujmov mesta Brémy a brémskeho arcibiskupstva. V rokoch 1648 – 1654 bolo toto územie (aj s celým arcibiskupstvom) pod švédskou vládou. Neskôr ho krátko ovládalo Dánsko, potom sa stalo súčasťou Hannoverského kráľovstva.

Počas 18. storočia sa ukázalo, že prístav v samotných Brémach pre rastúce zanášanie Vezery pieskom už mestu nestačí, bolo treba založiť nový. V roku 1827 sa Brémam podarilo od Hannoverského kráľovstva odkúpiť územie pri jej ústí. Kúpnu zmluvu podpísali 11. januára hannoverský minister a brémsky starosta Johann Smidt, ten sa teda považuje za zakladateľa Bremerhavenu, a v roku 1830 dokončený starý prístav (Alter Hafen). V roku 1837 bol zavedený predbežný obecný rád pre Bremerhaven.

Medzi rokmi 1848 a 1852, v počas šlezvicko-holštajnskej vojny, tu bola zbrojnica nemeckého loďstva. V roku 1851 boli Bremerhavenu udelené mestské práva. Medzi rokmi 1861 a 1905 sa územie Bremerhavenu postupne zväčšovalo.

Veľký vplyv na hospodársky rozvoj mesta mal lodný dopravca Norddeutscher Lloyd. Bremerhavenský nový prístav (Neuer Hafen) sa tak v roku 1858 stal východiskovým bodom parníkového spojenia s New Yorkom. Neskôr pribudli linky do miest Baltimore a New Orleans. V roku 1862 bol Bremerhaven železnicou spojený s Brémami.

Od roku 1880 je na čele mesta primátor, čím získal Bremerhaven faktickú nezávislosť od Brém.

V roku 1883 bol Bremerhaven prepojený s Brémami pomocou telefónu. Vtedy išlo o najdlhšie telefónne vedenie v celom Nemecku.

V roku 1924 boli zlúčené mestá Lehe (okolo 40 000 obyvateľov) a Geestemünde (asi 30 000 obyvateľov) do nového mesta Wesermünde, ktoré malo teda asi 70 000 obyvateľov, bolo súčasťou pruskej provincie Hannoversko a úplne obklopovalo Bremerhaven.

V roku 1938 bola oblasť bremerhavenského prístavu pripojená k Brémam a o rok neskôr, 1. novembra 1939, sa zvyšok Bremerhavenu spojil s Wesermünde a vzniklo jedno veľké mesto s názvom Wesermünde.

Počas druhej svetovej vojny bolo mesto značne poničené, veľa obyvateľov zomrelo.

V roku 1947 bolo rozhodnuté o zlúčení miest Brémy a Wesermünde do jednej spolkovej krajiny, krátko potom rozhodla zemská vláda o premenovaní Wesermünde na Bremerhaven. V nasledujúcich rokoch slúžil Bremerhaven ako zásobovací prístav pre USA („Port of Embarkation“). Bremerhaven sa aj v ďalších rokoch rozvíjal ako prístav.

V roku 1973 tu bolo (podľa Hansa Scharouna) postavené "Deutsches Schiffahrtsmuseum", najvýznamnejšie svojho druhu v celom Nemecku.
Od roku 1975 funguje bremerhavenská vysoká škola, ktorá sa neustále rozvíja. Gottfried Böhm navrhol centrálne budovy.
V roku 1980 bol založený inštitút pre polárny a morský výskum, pomenovaný podľa vedca Alfreda Wegenera – "Alfred-Wegener-Institut".
V roku 2005 vzniklo "Deutsches Auswandererhaus".

Hospodárstvo

Pohľad na nový prístav (Neuer Hafen)

Hospodárstvo mesta je od jeho začiatku úzko spojené s prístavom. I dnes majú hospodárské odvetvia súvisiace s činnosťou prístavu veľký význam (napr. prekladisko, lodenice, spracovanie rýb – firmy Deutsche See, Frosta, Nordsee GmbH).

Bremerhaven je aj významným prekladiskom vozidiel. Do automobilového terminálu spoločnosti BLG Logistics Group o ploche asi 3 milióny metrov štvorcových sa zmestí 120 000 vozidiel. V roku 2007 bol počet odchádzajúcich a prichádzajúcich automobilov asi 2 milióny, čím sa Bremerhaven radí na predné miesta v Európe. Väčšina dovážaných áut prichádza do Nemecka práve cez Bremerhaven.

Bremerhaven stále zostáva najvýznamnejším rybárskym prístavom Nemecka. Vyslúžil si dokonca prezývku Fishtown a obyvateľom sa niekedy hovorí Fischköppe. V potravinárskom priemysle mesta má najväčší význam spracovanie rýb, mrazených potravín a v súčasnosti i južné druhy ovocia (napríklad banány), ktoré sa v areáli prístavu skladujú a nechávajú dozrieť.

Mesto leží vo významnej oblasti výroby energie veternými elektrárňami.

Partnerské mestá

• Adana, Turecko, 1959
• Baltimore, Maryland, USA, 2007
• Frederikshavn, Dánsko, 1979
• Grimsby, Spojené kráľovstvo, 1963
• Cherbourg-Octeville, Francúzsko, 1960
• Kaliningrad, Rusko, 1992
• Pori, Fínsko, 1969
• Štetín, Poľsko, 1990

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bremerhaven

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bremerhaven na českej Wikipédii.