Breznica (hrad)

Breznica (normovaný názov)^[1] alebo Breznický hrad je zrúcanina hradu pri obci Tekovská Breznica.

Charakteristika

Zrúcaniny hradu Breznica sa nachádzajú na vrchu Hrádok, juhovýchodne nad obcou Tekovská Breznica, ktorý je ohraničený od severu Chválenskou dolinou a Priesilskou dolinou od juhu. Poloha umožňovala výhľad na historickú „Slovenskú bránu“, opátstvo v Hronskom Beňadiku a na 7 km vzdialenú Novú Baňu.

Dejiny

Názory viacerých historikov na dobu vzniku hradu sa rozchádzajú. P. Križko kladie vznik hradu pred rok 1240, kedy podľa neho existovala obec i hrad Brezinche, pričom po mongolskom (tatárskom...) vpáde existoval iba hrad Berzenche (Križko, s. 247). Ak teda hrad vznikol v 1. polovici 13. storočia, potom za iniciátora výstavby možno považovať buď ostrihomského arcibiskupa, ktorého majetky tu neskôr hraničili s majetkom svätobeňadického kláštora, alebo samotných benediktínov. Roku 1260 totiž arcibiskup zabral obec Breznicu od svätobeňadického opáta. V roku 1273 prisúdil pápežský legát spornú obec „villa Bezente“ opátstvu vo Svätom Beňadiku, hoci hrad zostal v držbe ostrihomského arcibiskupa (Súpis, III., s. 273-274). Arcibiskup obec asi opátstvu nevrátil, lebo v roku 1276 protestuje opát Martin zo Sv. Beňadika proti arcibiskupovi Filipovi, ktorý po mongolskom (tatárskom...) vpáde ovládal a nevrátil im ich pozemky v Parkane, Udvarde, Nemciach, Rybníku, Čajkove a Breznici (Kmeť A., s. 23-24). Kláštor opätovne opakoval svoju požiadavku aj v roku 1277 (Kmeť A., s. 24).

Novšia literatúra považuje za prvú hodnovernú správu o hrade Breznica až listinu z r. 1311 (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, s. 153). Maďarský historik E. Fügedi kladie vznik hradu medzi roky 1283 – 1311, lebo v r. 1283 sa hrad ešte nespomína (Fügedi, s. 108).

Po vypuknutí feudálneho zmätku zapríčinenom vymretím Arpádovcov sa hrad v prvých desaťročiach 14. storočia stal majetkom najmocnejšieho uhorského oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho. Po svojej exkomunikácii v roku 1311 Čák pri odvetnom pustošení majetkov ostrihomského arcibiskupa dobyl aj Breznický hrad. Dobové anály hovoria o tom, že Čák použil sapérsku techniku, ktorá spočívala v tom, že útočník podkopal hradné múry, ktoré sa po strate opory zrútili. Hrad však bol rýchlo opravený, lebo r. 1313 sa spomína ako „castrum egregium“, teda ako významný hrad (Kmeť A., s. 24). Po Čákovej smrti roku 1321 pripadol hrad ostrihomskému arcibiskupstvu, proti čomu protestoval svätobeňadický opát. Roku 1351 prepadol hrad aj obec novobanský komorský gróf (Bornemisza, s. 139). Majetkové spory medzi ostrihomským arcibiskupstvom a opátstvom vo Sv. Beňadiku sa vliekli až do roku 1375, keď boli predložené pápežovi a boli vyriešené v prospech arcibiskupa. Počas týchto sporov sa o hrad asi nikto nestaral, lebo v r. 1411 ho nazývajú „castrum fractum“, teda poškodený hrad (Bornemisza, s. 139).

Po smrti kráľa Albrechta II. Habsburského obsadili hrad v roku 1441 žoldnierske vojská Jána Jiskru (Bornemisza, s. 139, Súpis, III., s. 274). Podľa iných prameňov však Mikuláš Bodok, breznický kapitán, prijal do hradu Čechov v r. 1464, pričom pustošil okolie spolu s nimi (Kmeť A., s. 24). Po potlačení bratríkov kráľom Matejom došlo k výmene kastelánov a tak sa v roku 1468 dozvedáme meno jedného z nich - Bartoša z Hertvikoviec („Barhos de Herthquikovyer Castellanus Castelli Berzencze“). Ešte v roku 1471 sa tento bývalý Jiskrov kapitán podpisuje ako „haytman na Brzeznicy“. Koncom toho istého roku hrad dobyli vojská poľského kráľa Kazimíra. Vtedy sa do poľských rúk dostali aj hrady Teplica, Breznica, Dobrá Niva a Revište (Kmeť A., s. 24). O osudoch hradu koncom 15. a na zač. 16. storočia nič nevieme. Je však pravdepodobné, že v tomto období hrad schátral. Možno ho dal zbúrať kráľ, lebo jeho kasteláni sa dopúšťali množstva lúpeží (Graus-Makovický - ďalej len G.- M., s. 462 - 464).

Hrad v roku 1546 už nestál, lebo podľa hlásenia svätobeňadického konventu, keď 7. 10. 1546 vtiahol Rafael Podmanický do hradu Hrušov, vyhlásil, že postaví svoj hrad na „Berzencze“ a to i svojim poddaným aj prikázal. Preto konvent píše rade mesta Nová Baňa, aby dali pozor (Haiczl, s. 75). K realizácii zámeru asi nedošlo, lebo podľa uznesenia vojenskej porady z 14. 5. 1563 mali byť stráže proti tureckým vpádom stavané aj ku hradom Teplica a na „miesto starého hradu nad Breznicou“, odkiaľ vidno do Žarnovice a do Svätého Beňadika (G.-M., s. 459). Vtedy tu už boli asi len ruiny hradu, ktoré mohli čiastočne slúžiť na ubytovanie jednej z vojenských stráží. Hrad znovu vystupuje v r. 1577 v staronovom spore ostrihomského arcibiskupa so svätobeňadickým opátstvom o obec Breznicu, kedy sa stal vlastníctvom ostrihomského arcibiskupa (G.- M., s. 464). V r. 1647, keď Turci v obci podpálili domy i kostol, sa hrad nespomína (G.-M., s. 459, Bornemisza, s. 140). Ján Bornemisza bez udania zdroja informácie tvrdí, že v r. 1660 hrad ešte stál. Bol síce poškodený, ale k bývaniu ešte súci. Súpis pamiatok uvádza, že hrad pretrvával do začiatku 18. storočia a že ho po r. 1711 ani nezbúrali. Vtedy však už asi bol hrad v ruinách. Neskôr boli kamene používané na stavbu domov v obci, čo výrazne urýchlilo proces zániku objektu.

Exteriér

Architektúra hradu bola podriadená tvaru brala orientovaného v smere SZ-JV. Stavitelia zvolili miesto výstavby hradu v juhovýchodnej časti skalného ostrohu. Prístupová cesta viedla po južnom úbočí skaly, prekonávala strmý svah a potom cez plošinu v šijovej priekope do predpolia a odtiaľ do horného hradu. Deštruované murivo v blízkosti čela hradu umožňuje vysloviť predpoklad, že by mohol byť zvyškom hranolovej veže s obrannou aj obytnou funkciou. Asi 20 metrov od veže sa pravdepodobne nachádzal obytný palác nepravidelného pôdorysu. JV stenu paláca tvorila na prízemí skala a priechodom cez ňu bolo možné dostať sa do dvorčeka, ktorý ohraničoval priestor za palácom. Obranu tejto časti hradu posilňovali ešte dva pásy valov a priekopa vysekaná do skaly. Smerom na juhozápad od dvorčeka sa zachoval zvyšok hranolovej bašty flankujúcej juhozápadnú stranu horného hradu. Severozápadným smerom od horného hradu sa tiahne jazykovitý skalný výbežok, na ktorom sú badateľné umelé zásahy. Na SZ konci tohoto predhradia sa nachádza priekopa s dlhšou osou orientovanou kolmo na predhradie. Ďalší jazykovitý výbežok sa tiahne JZ smerom, bol opevnený múrom s valcovou baštou na konci výbežku. Bašta kontrolovala vstup do hradu. JZ smerom od valcovej bašty sa na nižšej výškovej úrovni tiahne jazykovitý výbežok, sú na ňom badateľné umelé zásahy vo forme dlhých, trikrát priečne delených paralelných valov ohraničujúcich úzky priestor výbežku. Celý systém sa tiahne až na koniec výbežku, kde končí vo forme plošinky. Ochranu tohoto útvaru na západnej strane ešte posilňoval teraz už nevýrazný val.

V okolí hradu Breznica sa nachádzajú ešte dva objekty: hrádok na Sokolej skale a strážna veža v polohe Pustý hrad.

Súčasný stav

Dnes je viditeľná dispozícia hradu v teréne, na základe ktorej vznikol predchádzajúci popis. Relikt prístupovej cesty sa čiastočne zachoval v ohybe pod severozápadným predhradím, ďalej fragment muriva severovýchodnej steny, priľahlého severného nárožia a deštruované JV murivo - tie tvorili vežu. Zachoval sa aj prízemný fragment muriva dĺžky 720 cm, ktorý je asi zvyškom hranolovej bašty a viditeľné sú aj valy.

Prístup

ŽSR, SAD Tekovská Breznica. Najlepšie sa dostanete na hrad priamo z obce smerom na Priesil. Značka ide cez polohu Hrádok (440 m n. m.), na ktorej stojí hrad.

Okolie

Priamo v okolí hradu Breznica je hrádok Sokolia skala a strážna veža. Okolité pamiatky: hrady Rudno, Žarnovica, Sitno, Hronský Beňadik a Levice.

V okolí máte možnosť za jeden deň navštíviť 4 objekty: štart v Rudne nad Hronom, potom na Uhliská a cez Priesil ďalej na hrad Breznica. V jeho okolí leží hrádok Sokolia skala a po prechode do miestnej časti Tekovskej Breznice nazývanej Luchtov (mimo TZCH), môžete navštíviť aj spomínanú strážnu vežu nad Hronom (369 m n. m.). Mapa: VKÚ Harmanec č. 138 - Štiavnické vrchy.

Zaujímavosti

Obec Tekovská Breznica (215 m n. m.) leží v údolí Hrona 7 km na JZ od Novej Bane. V r. 1273 ju prisúdil pápežský legát ako spornú obec opátstvu v Hronskom Beňadiku. V r. 1776 patrila banskobystrickému biskupstvu, v obci bola od stredoveku fara, ktorá neskôr zanikla. Katolícky kostol Narodenia P. Márie bol postavený v r. 1647 s použitím zvyškov predošlej stavby stredovekého kostola vypáleného Turkami. V r. 1777 nákladne renovovaný, v r. 1856 zničený požiarom, renovovaný, v r. 1912-13 prestavaný. Pôvodne jednoloďový s polygonálnym uzáverom, rozšírený prestavbou. V lodi české placky - v uzávere lunetová klenba. Predstavaná veža krytá nízkym ihlancom.

Snahou autorov tejto štúdie bolo poskytnúť základné informácie o skupine zaujímavých zaniknutých hradov na strednom Pohroní, ktoré získali počas terénnych prieskumov v sezónach 1998 a 1999. Keďže na týchto hradoch okrem Rudna nad Hronom neprebehli archeologické výskumy, sú uvedené informácie úmerné zachovalosti a čitateľnosti ich terénnych zvyškov a teda vôbec nie nemenné. Účelom bolo taktiež upozorniť na existenciu tejto významnej skupiny hradov, ktorá si zaslúži adekvátnu pozornosť odborníkov a dokazuje, že slovné spojenie „zaniknutý hrad“ netreba brať nikdy doslovne a vždy sa presvedčiť o skutočnom stave tej-ktorej lokality. Podrobným výskumom týchto hradov v stredoslovenskej banskej oblasti by sa získal oveľa komplexnejší pohľad na stredoveké osídlenie tohoto regiónu a v neposlednej miere by to výrazne prospelo poznaniu stredovekej profánnej architektúry na Slovensku.