Preskočiť na obsah

Brigitte Irrgangová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brigitte Irrgangová
nemecká mučenica
Brigitte Irrgangová v roku 1954
Brigitte Irrgangová v roku 1954
Narodenie10. február 1943
Handlová, Slovenský štát
Úmrtie29. september 1954 (11 rokov)
Loitz, Nemecko
Odkazy
Webstránkabrigitte-irrgang.de
CommonsSpolupracuj na Commons Brigitte Irrgangová

Brigitte Irrgangová (* 10. február 1943, Handlová – † 29. september 1954, Loitz, Nemecko) bola nemecká mučenica. Na prelome tisícročia, takmer 50 rokov po smrti Brigitte Irrgang, sa jej dostalo cti, že bola prijatá do zoznamu „mučeníkov Kristových“. Ten bol vytvorený na podnet Svätého Otca, pápeža Jána Pavla II. preto, aby ľudia čerpali dôveru a nádej zo spomienok na tieto vzory. Jej životnému príbehu venoval skladateľ Nikolaus Schapfl (* 1963) oratórium BRIGITTE.[1]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]
Brigitte Irrgangová, okolo roku 1954

Brigitte Maria Juliana Irrgang sa narodila v Handlovej na strednom Slovensku, v obci osídlenej Nemcami. Jej otec, Wilhelm Irrgang (1907-1990) pochádzajúci z Gelnice, bol riaditeľ školy v Handlovej a podporoval nadregionálny kultúrny život. Brigittina matka, Jolanta Irrgang Paull (1907-1998), pochádzala zo starousadlíckej handlovskej rodiny. Brigittin rodný dom je škola na námestí, ktorú vybudoval jej otec. Pokrstená bola 14. februára 1943 vo farskom kostole svätej Kataríny. Bola piatym zo šiestich detí a jediným dievčaťom.

Po evakuácii a následnom vyhnaní z vtedajšieho Československa sa rodina v lete 1946 dostala do mestečka Loitz v Prednom Pomoransku. Aj v novom prostredí žila rodina Irrgangová verne jej katolíckemu vierovyznaniu, čo v tamojšej diaspóre znamenalo nielen dlhé chodenie do 12 km vzdialeného kostola, ale najmä nezlomnosť tvárou v tvár režimu NDR a jeho udavačom. Brigitte bola dievča tešiace sa zo života, také „slniečko“.

Brigitta postupne vrastala do miestneho cirkevného spoločenstva. Od leta 1954 sa pripravovala na prijatie sviatosti birmovania. V roku 1952 bola na prvom sv. prijímaní. Za svoju birmovnú patrónku si zvolila Máriu Goretti, ktorá bola niekoľko rokov predtým vyhlásená za svätú. Brigitte Irrgang si vzala túto malú sväticu za svoj vzor. 29. septembra 1954, na sviatok sv. Michala archanjela, - dobré dva týždne pred jej birmovkou- padla Brigitte Irrgang pred školou, len niekoľko metrov od dverí jej rodičovského bytu, za obeť sexuálnemu vrahovi. Celé mesto Loitz prežívalo túto tragédiu. Brigitta Irrgangová bola pochovaná na evanjelickom cintoríne v Kampu v Loitzi. Jednoduchý náhrobný kameň zdobí biblický úryvok z Kázania na vrchu: "Blahoslavení čistého srdca" (Mt 5, 8).

Katolícky kňaz Heinrich Wessels (1906-1994) z Demmína už koncom roka 1954 v správe označil Brigittu Irrgangovú za "mučeníčku čistoty". Nazval ju "malou Máriou Goretti zo severu".V deň jej pohrebu dostal po rokoch márneho úsilia od úradov NDR povolenie postaviť v Loitzi malý katolícky kostol. Na pamiatku Brigitty bola pomenovaná Kaplnka svätej Márie Goretti. Táto kaplnka postavená v roku 1955 bola v roku 2013 opustená. Pamätná tabuľa pred objektom na Schwedenstraße cituje z farskej kroniky a spomína históriu kaplnky a jej vzťah k Brigitte Irrgangovej.

Následky

[upraviť | upraviť zdroj]

Svedectvo viery 20. storočia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na prelome tisícročí, takmer 50 rokov po smrti Brigitty Irrgangovej, bola spolu s približne 700 nemeckými mučeníkmi 20. storočia zaradená do zoznamu "Svedkovia Krista", ktorý bol zostavený na podnet pápeža Jána Pavla II. Ľudia by mali čerpať dôveru a nádej do budúcnosti zo spomienky na tieto vzory, ktoré minulé storočie vytvorilo napriek svojim veľkým temnotám.[2][3] 7. mája 2000 si týchto svedkov viery z celého sveta verejne uctil pápež pri slávnostnom akte v rímskom Koloseu. Neskôr im v Rime na ostrove na rieke Tiber zasvätil kostol San Bartolomeo.

Zachované písomné svedectvá o Brigitte Irrgangovej boli publikované v roku 2003. Tieto písomnosti vrhajú mimoriadne svetlo na jej život a okolnosti jej smrti. Predovšetkým dobové svedectvá Brigittiných učiteľov, kňaza, priateľa a ďalších rodinných priateľov prinášajú dojmy o jej jasnej, srdečnej a zároveň hlboko náboženskej povahe.

V októbri 2004 oslávilo mesto Loitz 50. výročie Brigittinej smrti spolu s katolíckymi a evanjelickými farnosťami a karpatskými Nemcami z Handlovej a rôznych častí Nemecka. Kázeň na ekumenickej bohoslužbe v protestantskom Kostole svätej Márie mal berlínsky kardinál Georg Sterzinsky. Hlavný príhovor predniesol kolínsky prelát Helmut Moll, ktorý podrobne vysvetlil, prečo bola Brigitta napriek svojmu mladému veku zaradená medzi mučeníkov. Brigittin odkaz formuloval takto: "Ani tento život, ktorý sa skončil mladý, nebol márny, zanechal trvalú stopu a dáva nádej. Brigittin osud je pripomienkou mnohých detí a mladých ľudí, ktorí boli zavraždení podobným spôsobom a v zastúpení vytrháva aj ich zo zabudnutia." Slávnosť sa skončila koncertom členov medzinárodne oceneného speváckeho zboru Permoník z Karvinej (Česko) pod vedením Isy Stojanovej, rodenej Paullová z Handlovej, hlasovej pedagogičky zboru a Brigittinej sesternice.

Brigittino rodisko na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätná tabuľa na Brigittinom rodnom dome v Handlovej.

Pri príležitosti 50. výročia Brigittinej smrti umiestnilo mesto Handlová dvojjazyčnú pamätnú tabuľu na "Škole na kruhu", ktorú založil Brigittin otec a ktorú slávnostne odhalili spolu s farnosťou a Karpatskonemeckou miestnou skupinou.

Dňa 10. februára 2018 sa tu konala oslava 75. narodenín Brigitty za účasti detského speváckeho zboru Permoník. Zúčastnil sa na ňom primátor mesta, ako aj predseda Karpatskonemeckého spolku na Slovensku Ondrej Pöss.[4] Regionálna televízia odvysielala úryvok z osláv.[5]

Oratórium BRIGITTE

[upraviť | upraviť zdroj]

Oratórium BRIGITTE v siedmich scénach pre miešaný zbor, sóla, rozprávača a klavír skomponoval Nikolaus Schapfl k 60. výročiu smrti Brigitty Irrgangovej a venoval ho jej mladíckemu umučeniu. Nikolaus Schapfl napísal libreto v spolupráci s Petrom H. Irrgangom.

Oratórium malo premiéru 11. augusta 2017 v evanjelickom kostole svätej Márie v Loitzi v podaní speváckeho zboru Permoník, Karviná, pod vedením Martiny Juríkovej.[6] Priamy prenos a DVD pripravila katolícka televízia EWTN-TV.[7] Ďalšie premiéry nasledovali v Greifswalde a v Berlíne.

Vtedajší starosta mesta Loitz Michael Sack opisuje význam oratória takto: "Aj z temných udalostí môže vychádzať svetlo a nádej. Je to perspektíva, ktorá presahuje hranice nášho mesta a zároveň je zameraná do budúcnosti."

Pomník Brigitty v Loitzi

[upraviť | upraviť zdroj]
Pomník Brigitty Irrgangovej v Loitzi

V tesnej blízkosti miesta, kde Brigitta žila so svojou rodinou, kde chodila do školy a hrala sa s ostatnými deťmi, kde nakoniec musela položiť svoj život, vzniklo pamätné miesto. Tento pamätník nestojí priamo na mieste zločinu, ale kúsok od neho pri malom moste a zvyškoch starých mestských hradieb. Nepripomína sa hrozný zločin, ale Brigitttin život v Loitzi ako mladej spoluobčianky, na ktorej radosť zo života a charizmu sa v Loitzi spomína dodnes.

Krištáľová guľa s vyrytým diamantom

Dielo navrhol a realizoval kamenársky majster Joachim Feilhaber (1946-2013), Jarmen. Malé červené dlažobné kocky a sú položené v tvare kríža. V priesečníku ramien kríža sa týči guľa z červeno-antracitovej halmstadskej žuly. Guľa je vyrezaná smerom k slnku a škole. Do brúseného povrchu je vložená sklenená guľa, do ktorej boli laserovou technológiou vyryté kontúry diamantu. Svetelné lúče sa v ňom lámu a fascinujú pozorovateľa.

Na rezanom povrchu žulovej gule je tento nápis:

"Birgitta Irrgangová: znamenie nádeje, svedok viery, svetlo v našom temnom svete. Narodená 10. februára 1943 v Handlovej (Slovensko), v roku 1946 vyhnaná do Predpomoranska, od roku 1949 bytom v Loitzi, žiačka školy v Diesterwegu, násilná smrť 29. septembra 1954. Svojou radosťou zo života a láskavou ochotou si získala srdcia obyvateľov Loitzu. Obľúbili sme si ju v jej jasnosti, odvahe a dobrosrdečnosti."

Charakter miesta dotvárajú lavičky a stoličky z rovnakej žuly, ktoré podnecujú k nutkavému sedeniu, pozeraniu, premýšľaniu a rozprávaniu.

Brigitte Irrgang v rozhovore

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2011 bola založená organizácia Spolok priateľov Brigitte-Irrgang so sídlom v Loitzi. Jej predsedom bol až do svojej smrti bývalý starosta mesta Loitz Johannes Winter, ktorého starý otec, superintendant Carl Winter, svojho času otvoril kostol svätej Márie, kde sa konalo katolícke rekviem ako súčasť pohrebu Brigitty.

Spolok priateľov venoval svoje iniciatívy Brigittinej pamiatke. Spočiatku sa objavil smútok a zdesenie nad zločinom, ktorého obeťou sa Brigitta stala. Od prvej verejnej prednášky o Brigitte v septembri 2001 na ostrove Rujana sa pozornosť vždy sústredila na Brigittino posolstvo pre dobré spolužitie ľudí s rôznymi svetonázormi. Nálada sa zmenila. "S takýmito ľuďmi by som chcel budovať budúcnosť - v cirkvi i vo svete," vyznal sa po desiatich rokoch biskupský vikár, berlínsky prelát Dr. Stefan Dybowski. Brigittu odporúčal ako príťažlivý vzor kresťanského svedectva v sekularizovanej spoločnosti.

Na Svetových dňoch mládeže 2005 v Kolíne nad Rýnom prejavilo veľa mladých ľudí záujem dozvedieť sa o Brigitte. Letáky o nej poskytovali informácie v ôsmich jazykoch.

Prelát Helmut Moll predstavil 10. apríla 2019 v Demmine siedme vydanie dvojzväzkového nemeckého martyrológia 20. storočia. Predložil zoznam so "žiadosťou o začatie procesu blahorečenia Brigitty Irrgangovej". Odvtedy sa k tejto žiadosti pripojilo mnoho ľudí svojimi podpismi. Kolínska arcidiecéza udelila 4. marca 2020 povolenie na tlač a súkromné používanie modlitebného lístka o Brigitte Irrgangovej.

Literatúra v nemeckom jazyku

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Brigitte Irrgang. In: Zeugen für Christus. Das deutsche Martyrologium des 20. Jahrhunderts. Hrsg. v. Helmut Moll im Auftrag der Deutschen Bischofskonferenz. Band 2, Paderborn München Wien Zürich 1999, 7. Überarbeitete und aktualisierte Auflage 2019, S. 1264–1268.
  • Leonie Rust-Garam (Hrsg.): Um den Preis ihres Lebens. Brigitte Irrgang - Zeugin des Glaubens. Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken, Stuttgart 2003, ISBN 3-00-011596-X.
  • Festschrift zu Brigitte Irrgangs 50. Todestag, hrsg. vom Bürgermeister von Loitz u. a., Loitz 02.10.2004 • Helmut Moll: „Martyrium und Wahrheit. Zeugen Christi im 20. Jahrhundert.“ Gustav-Siewerth-Akademie, Weilheim-Bierbronnen 2009 (4. Auflage)
  • Helmut Moll, Der Wahrheit Zeugnis gegeben – Das Reinheitsmartyrium der Schülerin Brigitte Irrgang, Brigitte-Irrgang-Freundeskreis 2019
  • Helmut Moll, Lieber sterben als sündigen. Birgitta Irrgang – Die pommersche Maria Goretti – eine Martyrerin des 20. Jahrhunderts, in: OR (D) 29 (26. März 1999)
  • Pressemeldung Nr. PRD99-072 der Pressestelle der Deutschen Bischofskonferenz vom 18. November 1999 (Statement von Bischof Karl Lehmann)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ "BRIGITTE". Ein Loitzer Oratorium in sieben Szenen. In: nikolausschapfl.com. Nikolaus Schapfl, z 11. Decembra 2021 (mit Hörbeispielen und Interviews).
  2. ↑ Apostolisches Schreiben Tertio millennio adveniente des heiligen Papstes Johannes Paul II. (10. November 1994), Nr. 37, in: AAS 87 (1995) 29f, zitiert nach VAS 119,33.
  3. ↑ Johannes Paul II., Ecclesia in Europa Nr. 13
  4. ↑ Im Gespräch mit dem Vorsitzenden des KDVs, Dr. Ondrej Pöss. In: Karpatenblatt. Karpatendeutscher Verein, 8. November 2020, stiahnuté 20. Decembra 2021.
  5. ↑ Záznam z regionálnej TV Prievidza 10.2.2018: Martýrka z Handlovej. v: rtvprievidza.sk. Regionálna televízia Prievidza, stiahnuté 20. Decembra 2021.
  6. ↑ Dominika Škrabalová: Oratorium Brigitte se dočkalo světové premiéry v německém Loitzu. Permonik.com. Permoník Choir Karviná, stiahnuté 20. Decembra 2021.
  7. ↑ EWTN.TV vysiela premiéru oratória "Brigita" z kostola svätého Mariena v Loitzi. In: ewtn.de. EWTN.TV gGmbH, 7. August 2017, stiahnuté 20. Decembra 2021.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Brigitte_Irrgangová&oldid=7648939“