Britská východoindická spoločnosť

Britská východoindická spoločnosť
Právna forma	akciová spoločnosť
Odvetvie	medzinárodný obchod a obchod s otrokmi
Založená	31. december 1600
Zakladateľ	John Watts, George White
Sídlo	Londýn, Spojené kráľovstvo
Pôvod	Spojené kráľovstvo
Produkcia	bavlna, hodváb, indigo, cukor a soľ
Zánik	1. jún 1874

Britská Východoindická spoločnosť (angl. East India Trading Company, angl. Honourable East India Company, angl. Company Bahadur alebo angl. John Company), bola jedna z prvých akciových spoločností na svete (prvá bola hol. Vereenigde Oost-Indische Compagnie, Nizozemská východoindická spoločnosť). Fungovala od roku 1600 do roku 1874 a svoje sídlo mala v anglickom Londýne. Spoločnosť sa zaoberala hlavne obchodom s bavlnou, hodvábom, indigom, dusičnanmi, čajom a taktiež s ópiom. Špecifikom bolo, že aj keď bola súkromnou spoločnosťou, popri svojich ekonomických záujmoch reprezentovala aj záujmy britského impéria a dala britskému kolonializmu špecifický ráz.

História

Do roku 1700

Spoločnosť vznikla ako reakcia na svojho nizozemského protivníka. Zakladacia charta bola vydaná 31. decembra 1600 kráľovnou Alžbetou I., avšak bola časovo obmedzená, musela sa teda po niekoľkých rokoch opäť obnovovať. Táto listina zaručovala monopol, spoločnosť mohla dokonca zhabať taký tovar, ktorý jej podľa monopolu výhradne patril. Na čele spoločnosti stal guvernér a rada 24 prezidentov s jednoročným mandátom. Každý riaditeľ bol na čele určitej komisie, ktoré zodpovedali za jednotlivé činnosti spoločnosti. Dňa 31. mája 1609 kráľ Jakub I. vyhlásil Alžbetinu chartu za „večnú“, avšak vyhradil si právo raz za tri roky listinu pozmeniť.

Aj keď obchod s korením v Indonézii bol v rukách Portugalčanov a Holanďanov, Briti hľadali svoje základne na menej frekventovaných miestach, predovšetkým v Prednej Indii. Svoje faktórie a základne založili pri pobreží Červeného mora a v Maskate, Surate a Mačilípatname v Indii. Prenikli aj na Ostrovy korenia (Moluky) a dokonca zriadili faktóriu v japonskom Hirade, odkiaľ boli ale v roku 1623 vyhnaní.

Na prelome 20. a 30. rokov začalo pre spoločnosť obdobie vážnej krízy. Mórova epidémia v Anglicku v roku 1625, po nej nasledujúca hospodárska recesia a zúriaca tridsaťročná vojna na kontinente značne sťažila financovanie spoločnosti. Situácii nepomohli ani vojny a hladomor v indickom Gudžaráte ani zvyšujúca sa holandská konkurencia (bežne dochádzalo k pirátskym prepadom a bojom medzi východoindickými spoločnosťami). Naviac ešte musela bojovať s vnútornou konkurenciou v podobe utvárajúcej sa Škótskej Východoindickej spoločnosti, ktorú musela nakoniec tá britská vyplatiť ako u kráľa (pôžička £20 000 ), tak aj u zakladateľa ŠVIS Jamesa Cunninghama. Spoločnosť musela uzavrieť niektoré faktórie, úplne sa stiahla z Moluk. Najväčšia pohroma však prišla počas občianskej vojny v Anglicku. Akcionári spoločnosti sa rozdelili na republikánov a royalistov, naviac ich lode boli použité v bitkách pohnevaných strán. V roku 1653 Oliver Cromwell dokonca zastavil platnosť charty spoločnosti. Tá bola obnovená v roku 1657 za „pôžičku“ £50 000.

Po reštaurácii kráľovskej moci v Británii sa situácia menila k lepšiemu. Pomohol jej nepriateľský vzťah s Cromwellom a pár „pôžičiek“ kráľovi (£3 000) a jeho bratovi (£1 000). Ďalšou vzpruhou pre spoločnosť bol tzv. Zákon o plavbe (1651), ktorý vylučoval Holanďanov z obchodu s Anglickom. Naviac získala rozsiahle práva, čo sa týka styku s ázijskými štátmi. Spoločnosť mohla vyhlasovať vojnu a uzatvárať mier s domorodými vládcami, spravovať územia okolo svojich pevností a súdiť a trestať miestne obyvateľstvo. Taktiež mohla raziť mince (1676), len pre použitie v Oriente. Začala tedy raziť rupie, picey a pagody. Tým získala takmer úplnú hospodársku nezávislosť od panovníka. Dôležitú rolu hralo priradenie korunnej provincie na ostrove Bombaj (veno kráľovnej Kataríny z Braganzy) do jej rúk.

Po roku 1700

Bombaj sa čoskoro stal centrom obchodu s Indiou a východzím bodom pre podmanenie si celého subkontinentu. Pod vedením manažérov a zároveň vojenských veliteľov, ako bol Robert Clive, spoločnosť počas sedemročnej vojny postupne ovládla celú Indiu a položila základy tamojšej britskej koloniálnej nadvlády. Na tomto území spoločnosť pôsobila takmer storočie, až do svojho zániku.

Súčasnosť

V dôsledku povstania z roku 1857 a podľa ustanovenia Zákona o vláde Indie z roku 1858 britská vláda spoločnosť znárodnila a prevzala jej indický majetok, administratívne právomoci a stroje a jej ozbrojené sily. Dňa 1. januára 1874 bola spoločnosť oficiálne rozpustená. Obchodné meno však naďalej existovalo pod ministerstvom financií. V roku 1974 bola spoločnosť odkúpená súkromnými investormi a zamerala sa na obchod s kávou a čajom. V roku 2010 sa stal majiteľom britský obchodník indického pôvodu, Sanjiv Mehta. Spoločnosť má sídlo v Londýne.

Odkazy vo filmoch

Východoindická spoločnosť sa objavila aj v niektorých súčasných filmoch. Ako príklad by mohla poslúžiť séria filmov Piráti z Karibiku, konkrétne jej druhý (Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža) a tretí (Piráti z Karibiku: Na konci sveta) diel.

Literatúra

• Zrození impéria. Východoindická společnost a britský stát (1600-1773). Praha : Dokořán, 2003. ISBN 80-86569-21-7.
• WANNER, Michal. Die englische Ostindische Gesellschaft als ein Phänomen der Außenpolitik 1765–1769 [online]. . S. 211–236. Dostupné online. ISBN 80-85899-49-3.
• WANNER, Michal. Die englische Ostindische Gesellschaft und die Untersuchungen von 1767 [online]. . S. 89–110. Dostupné online. ISBN 80-85899-73-6.
• WANNER, Michal. Britisch-französische Beziehungen und indische Krise 1768–1774 [PDF]. . S. 45–60. Dostupné online. ISBN 80-7308-016-8.

Pozri aj

• Britská India
• Bengálsky hladomor 1770
• India pod vládou východoindickej spoločnosti

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Britská východoindická spoločnosť

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Britská Východoindická společnost na českej Wikipédii.

Britský portál