Sedemročná vojna (1756 – 1763)

Sedemročná vojna
Bitka pri Palásí (23. jún 1757); bitka pri Carrillone (6. - 8. júl 1758); Bitka pri Zorndorfe (25. august 1758); Bitka pri Kunersdorfe (12. august 1759)
Dátum 17. máj 1756 – 15. február 1763 (6 rokov, 8 mesiacov, 4 týždne a 1 deň) Miesto Európa, Severná Amerika, Karibik, Južná Amerika, Afrika, Indický polostrov, Filipíny Výsledok * Žiadne územné zmeny v Európe Prevod koloniálneho majetku medzi Veľkou Britániou, Francúzskom, Portugalskom a Španielskom Francúzsko a Španielsko vracajú dobyté koloniálne územia Veľkej Británii a Portugalsku Francúzsko prenechá Veľkej Británii svoje severoamerické územia východne od rieky Mississippi, ostrovy Svätý Vincent, Tobago, Dominika a Grenada a Severné Circary v Indii Francúzsko prenecháva Louisianu a jej severoamerické územie na západ od rieky Mississippi Španielsku Španielsko prenecháva Floridu a Manilu Veľkej Británii Mughalská ríša prenecháva Bengálsko Veľkej Británii
Protivníci
Prusko Spojené kráľovstvo Portugalsko Hannoversko	Rakúsko Francúzsko Ruská ríša Švédsko Španielsko Sasko Rímsko-nemecká ríša
Straty
~180 000 mužov ~20 000 mužov	~140 000 mužov ~70 000 mužov ~138 000 mužov ~3 000 mužov
Historický portál

Sedemročná vojna (1756 – 1763) je všeobecne považovaná za prvý globálny konflikt v histórii a bola bojom o svetovú nadvládu medzi Veľkou Britániou a Francúzskom. V Európe konflikt vznikol z problémov, ktoré zostali nevyriešené vojnou o rakúske dedičstvo (1740 – 1748), pričom Prusko sa snažilo o väčšiu dominanciu. Dlhotrvajúce koloniálne súperenie, ktoré postavilo Britániu proti Francúzsku a Španielsku v Severnej Amerike a na karibských ostrovoch, bolo vybojované vo veľkom meradle s následnými výsledkami. V Európe vypukla vojna pre územné spory medzi Pruskom a Rakúskom, ktoré chcelo získať späť Sliezsko po tom, čo ho v predchádzajúcej vojne dobylo Prusko. Británia, Francúzsko a Španielsko bojovali v Európe aj v zámorí s pozemnými armádami a námornými silami, zatiaľ čo Prusko sa snažilo o územnú expanziu v Európe a upevnenie svojej moci.

V rámci preskupenia tradičných spojenectiev, známych ako diplomatická revolúcia (1756), sa Prusko stalo súčasťou koalície vedenej Britániou, ktorej súčasťou bol aj dlhoročný pruský konkurent Hannover. Rakúsko zároveň ukončilo stáročné konflikty spojenectvom s Francúzskom spolu so Saskom, Švédskom a Ruskom. Španielsko sa formálne pripojilo k Francúzsku v roku 1762. Španielsko sa neúspešne pokúsilo napadnúť britského spojenca Portugalsko a zaútočilo svojimi silami, ktoré čelili britským jednotkám v Pyrenejach. Menšie nemecké štáty sa buď pripojili k sedemročnej vojne, alebo dodávali žoldnierov stranám zapojených do konfliktu.

Anglo-francúzsky konflikt o ich kolónie v Severnej Amerike sa začal v roku 1754 v tom, čo sa v Spojených štátoch stalo známym ako francúzska a indiánska vojna, deväťročná vojna, ktorá ukončila prítomnosť Francúzska ako pozemnej veľmoci. Bola to „najdôležitejšia udalosť, ktorá sa odohrala v Severnej Amerike v osemnástom storočí“ pred americkou vojnou za nezávislosť. Španielsko vstúpilo do vojny v roku 1761 a pripojilo sa k Francúzsku v tretej rodinnej dohode medzi dvoma bourbonskými monarchiami. V Európe sa rozsiahly konflikt, ktorý pritiahol väčšinu európskych mocností, sústreďoval na túžbu Rakúska (dlhodobo politické centrum Svätej ríše rímskej nemeckého národa) získať Sliezsko od Pruska. Hubertusburgský mier ukončila vojnu medzi Saskom, Rakúskom a Pruskom v roku 1763. Británia začala svoj vzostup ako prevládajúca svetová koloniálna a námorná veľmoc. Nadvláda Francúzska v Európe bola na istý čas stlmená až do Francúzskej revolúcie a nástupu Napoleona Bonaparteho. Prusko potvrdilo svoje postavenie veľmoci a vyzvalo Rakúsko o dominanciu v rámci nemeckých štátov, čím zmenilo európsku rovnováhu síl.

Zhrnutie

To, čo sa stalo známym ako sedemročná vojna (1756 – 1763), sa začalo ako konflikt medzi Veľkou Britániou a Francúzskom v roku 1754, keď sa Briti snažili expandovať na územie, ktoré si nárokovali Francúzi v Severnej Amerike. Vojna sa stala známou ako francúzska a indiánska vojna, pričom Briti aj Francúzi a ich príslušní indiánski spojenci bojovali o kontrolu nad územím. Nepriateľstvo sa vystupňovalo, keď britské vojsko a domorodé vojsko Mingov (vedené 22-ročným podplukovníkom Georgeom Washingtonom a náčelníkom Tanacharisonom) prepadli malé francúzske vojsko v bitke pri Jumonville Glen dňa 28. mája 1754. Konflikt explodoval cez koloniálne hranice a rozšíril sa na Britániu zmocnením stoviek francúzskych obchodných lodí na mori.

Prusko, rastúca mocnosť, zápasilo s Rakúskom o nadvládu v rámci Svätej ríše rímskej aj mimo nej v strednej Európe. V roku 1756 si štyri najväčšie mocnosti „vymenili partnerov“, takže Veľká Británia a Prusko sa spojili proti Francúzsku a Rakúsku. Prusko si uvedomilo, že vojna sa blíži, preventívne zaútočilo na Sasko a rýchlo ho ovládlo. Výsledok vyvolal rozruch v celej Európe. Kvôli spojenectvu Rakúska s Francúzskom s cieľom získať späť Sliezsko, o ktoré Rakúsko prišlo vo vojne o rakúske dedičstvo, vytvorilo Prusko spojenectvo s Britániou. Neochotne, dodržiavaním cisárskeho snemu Svätej ríše rímskej, ktorá 17. januára 1757 vyhlásila Prusku vojnu, sa väčšina štátov ríše pridala na rakúsku stranu.

Príčiny vojny

Po vojne o rakúske dedičstvo, ktorá sa skončila Drážďanským mierom (1745) sa Mária Terézia vzdala nároku na Bavorsko a Sliezsko. Avšak v skutočnosti chcela iba dostať čas na vybudovanie novej armády a hľadala nové spojenectvá. Mala veľký úspech a utvorila spojenectvo s bývalými nepriateľmi Francúzskom a Ruskom.

Prusko sa ocitlo v ohrození s jediným spojencom a to s Veľkou Britániou. Navzájom sa tieto dve veľmoci dopĺňali, nakoľko Prusko malo vybudovanú vynikajúce pozemné vojsko a Veľká Británia mala pravdepodobne najlepšie loďstvo medzi veľmocami.

"Väčšina štátov má vlastné vojsko, no pruské vojsko má vlastný štát."

Druhý dôvod bolo vzájomné súperenie Anglicka a Francúzska a ich kolónií.

Stručný priebeh

Po vojne o rakúske dedičstvo, ktorá sa skončila Drážďanským mierom (1745) sa Mária Terézia vzdala nároku na Bavorsko a Sliezsko. Avšak nikdy sa nevzdala snahy opätovne získať Sliezsko, a tak sa začala pripravovať na znovuzískanie strateného Sliezska. Jej zámer vytušil Fridrich II., ktorý chcel znásobiť svoju moc, spojil sa s Anglickom a v roku 1756 vpadol na územie Saska, ďalej postupoval na územie severného Česka, ale v bitke pri Kolíne roku 1757 ho Rakúšania porazili. V tej dobe proti nemu vzniklo spojenectvo Francúzska, Ruska a dokonca mu vyhlásil ríšsku vojnu aj nemecký snem. Toho istého roku porazil Fridrich II. početne silnejšie rakúske vojská pri Leuthene. Napriek tejto prehre, Rakúsku pomohli jeho spojenci Rusko a Francúzsko, ktorí napadli Východné Prusko, kde mu spôsobili veľké porážky v bitke pri Zorndorfe a Kunersdorfe. Spojenecké vojská následne vtrhli do samotného Pruska, obsadili dokonca i Berlín. Vtedy sa však situácia začala otáčať. Rusi po smrti cárovnej Alžbety opustili koalíciu, keď na cársky trón nastúpil Peter III., ktorý obdivoval Fridricha. Francúzi so spojencami boli porazení v Indii a Severnej Amerike.

Vojna sa skončila, keď sa obidve bojujúce strany vyčerpali. V konečnom dôsledku Prusko neprehralo a mohlo neskôr pokračovať v podmaňovaní si susedov. Rakúsko sa muselo definitívne vzdať Sliezska. Vojna okrem iného odhalila aj celkovú zaostalosť krajiny, kde vládla Mária Terézia, ktorá sa preto pustila do postupných reforiem. Vojna sa skončila podpísaním Parížskeho mieru a Hubertsburským mierom z roku 1763, ktoré len potvrdili vtedajší stav v Európe a postavenie Veľkej Británie ako primárnej koloniálnej veľmoci. Francúzsko až na malé enklávy stratilo svoje severoamerické a indické územia, čo bol najvýznamnejší výsledok vojny.