Preskočiť na obsah

Bucchero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Etruský stĺpikový bucchero kratér, zdobený reliéfom, cca 550-525 pred Kr., Museo archeologico nazionale, Florencia

Bucchero (z tal.) je názov špecifického typu kovovolesklej čiernej keramiky rozmanitých tvarov, vyrábanej najmä v Etrúrii a v časti iónskeho Grécka v 7. až 5. storočí pred Kr. (možno už v 8. stor. pred Kr.[1]), zdobených reliéfom alebo rytím, zriedka maľbou.[2][3]

Pôvod slova „bucchero“ v skutočnosti nemá nič spoločné so samotnou starovekou keramikou ani s technológiou použitou na jej výrobu. Toto slovo pochádza zo španielskeho búcaro alebo portugalského pucaro, čo je výraz pre typ hlinenej nádoby známej z Južnej Ameriky (bola dovážaná v 19. storočí z Peru[4]). Tieto nádoby s lesklým čiernym povrchom boli imitované a reprodukované v Portugalsku a stali sa známymi i v Taliansku a ich podobnosť s rastúcim počtom objavenej podobnej etruskej čiernej keramiky viedlo k prijatiu talianskej verzie slova „bucchero“ pre názov etruskej čiernej keramiky. Taliansky termín sa potom začal používať na označenie keramiky vyrábanej touto technológiou v Etrúrii, ako aj vo východnom Stredomorí.[5]

Vedci sa domnievajú, že najstaršie nádoby typu bucchero sa vyvinuli z keramických nádob vyrábaných hrnčiarmi predetruskej villanovskej kultúry. Sú tu totiž veľké podobnosti medzi niektorými kovovými tvarmi nádob z tohto obdobia, ktoré mohli ovplyvniť vývoj raného bucchera. Tzv. proto-bucchero nazývajú archeológovia „buccheroidné impasto“. V buccheroidnom impaste sa nádoby vypálili v čiastočne redukčnej atmosfére, čím sa vytvoril čierny alebo čiernohnedý povrch, ale svetlejšie jadro (boli vypaľované pri teplote 600-700°C[6] za podmienok podobných tým, aké boli v milieroch na výrobu dreveného uhlia[4]). Tieto nádoby sa väčšinou tvorili ručne z horšie vypracovanej hliny (používali sa väčšinou ako kuchynská keramika pri varení[6]).[7]

Etruský luxusný bucchero askos (krčah na víno), cca 660 – 650 pred Kr., Museo Gregoriano Etrusco - Musei Vaticani

Obvyklá klasifikácia rozoznáva jemné bucchero sotile (prevažne rané, zo 7. storočia pred Kr.), klasické bucchero zo 6. storočia pred Kr. a neskoré bucchero pesante zdobené vysokým reliéfom.[4] Najstaršie nádoby typu bucchero, z druhej štvrtiny siedmeho storočia pred Kr. (okolo roku 675 pred Kr.[8]), sú najlepšie a možno sú aj zväčša produktom jedinej dielne. Steny nádob sú tenké (ako pri proto-korintských) a povrch čierny s vysokým leskom,[9] majú často jemne vtlačenú, vrúbkovanú alebo modelovanú výzdobu.[7] Toto najjemnejšie a tvarovo najvyváženejšie rané bucchero (tvarované na hrnčiarskom kruhu[7]) bolo vyrábané v južnej Etrúrii, hlavne v Caere (a jeho okolí, asi 40 km severozápadne od Ríma[7]), ale významné boli i dielne vo Vejách a v Tarquiniach. [4] Do hliny sa pridával uhlík, nádoby sa už vypaľovali pri vyššej teplote (tušovo čierny odtieň sa dosahoval výberom hliny, technikou vypaľovania[2] a možno aj od množstva uhlíka pridaného do hliny[10]). Intenzívne leštenie (hladkým kameňom, čo je často viditeľné pri podrobnom skúmaní[7]) a umývanie organickým mydlom pred vypaľovaním malo zabezpečiť lesklý povrch pripomínajúci kovovú nádobu.[8] Napríklad veľmi jemné kotylai, ktoré majú tvar proto-korintských kotylai (dokonca majú podobné dekoratívne lúčové motívy vyryté okolo základne) boli často nájdené so strieborným povlakom (listovým striebrom[11]), aby lepšie imitovali drahé kovové originály.[7] Tvary nádob tiež napodobňovali väčšinou kovové nádoby, ale niektoré aj grécke keramické formy (presnejšie korintské), najbežnejšími boli kalich (kylix), kantharos, kyathos, kanvice - oinochoé proto-korintského tvaru a amfora. Ťažšie a menej tvarovo vyvážené bucchero bolo vyrábané v strednej Etrúrii v miestách Vulci, Orvieto a v okolí Bolsenského jazera.[4] Po roku 650 pred Kr. so zvyšujúcou produkciou kvalita bucchera klesala, povrch sa stal matnejším, steny nádob hrubli, výzdoba bola vzácnejšia a menej prepracovaná.[9]

Pre druhú polovicu 7. storočia pred Kr. je charakteristický „vejárovitý“ dekor. Od konca 7. storočia pred Kr. sa rozšírili figurálne aplikácie naväzujúce na sošky daidalského štýlu, nazvaného podľa mýtického sochára (predovšetkým v Caere) a figurálny vytláčaný dekor (bucchero a cilindretto), vyrábaný v Tarquiniach, Orviete a Chiusi (reliéfna výzdoba s rastlinnými a zvieracími, často s fantastickými prvkami tvorí pásy na tele nádoby i na jej hrdle[2]). V dielňach vo Vulci sa zhotovilo mnoho plastických aplikácii, dielne vo Vetulonii sa silne inšpirovali nádobami bucchero pesante z dielní v Chiusi. Kampánske bucchero bolo menej kvalitné ako bucchero z Etrúrie a bolo vyrábané iba pre miestnu spotrebu, zatiaľ čo obdobná produkcia z južnej Etrúrie sa hojne vyvážala do severnej Itálie, do dnešného južného Francúzska a Španielska, do Kartága, do gréckych miest južnej Itálie a do materského Grécka. Zdá sa ale, že v starovekom gréckom svete boli etruské nádoby typu bucchero skôr kuriozitou než predmetom bežného obchodu.[11] Hlavná doba exportu bucchera spadá do poslednej tretiny 7. a prvej polovice 6. storočia pred Kr. Vedľa čierneho bucchera bolo vyrábané v 6. a 5. storočí pred Kr. aj bucchero svetlošedé a dokonca aj červené.[4] Koncom 5. storočia pred Kr. už nádoby typu bucchero nemohli obstáť vo veľkej konkurencii s dovážanou dokonalejšou gréckou keramikou a ich výroba postupne zanikla (určitá menšia výroba väčšinou malých bucchero misiek a tanierov pokračovala až do 4. storočia pred Kr.[9])[2]

Nedávne štúdie preukázali, že vtlačená alebo vrúbkovaná výzdoba na mnohých nádobách bucchero bola vylepšená aplikáciou kriedového okra alebo rumelkou (vďaka čomu bola ich výzdoba oveľa čitateľnejšia). Na niekoľkých nádobách bucchero sottile, častejšie však na nádobách bucchero pesante sú viditeľné stopy farby, najmä bielej a červenej.[7] Vo východnom časti starovekého Grécka tiež objavili niekoľko farebných bucchero nádob (najmä fragmentov), a to s ornamentami namaľovanými na tmavom podklade bielou, fialovou a niekedy modrou alebo zelenou farbou (maľovanou po vypálení). Datujú ich približne do tretej štvrtiny šiesteho storočia pred Kr.[9]

  • Typická etruská bucchero amfora so stuhovými rúčkami, cca 560 pred Kr., v druhej polovici 6. stor. pred Kr. sa podľa jej tvaru v dielni hrnčiara Nikosthena zhotovil tvar tzv. Nikosthenovej amfory.[9]
    Typická etruská bucchero amfora so stuhovými rúčkami, cca 560 pred Kr., v druhej polovici 6. stor. pred Kr. sa podľa jej tvaru v dielni hrnčiara Nikosthena zhotovil tvar tzv. Nikosthenovej amfory.[9]
  • Etruské (z Caere) bucchero oinochoé s trojlístkovou výlevkou z konca 7. stor. pred Kr., má úzky krk, ktorý sa smerom nahor zužuje (má proto-korintský tvar)[9]
    Etruské (z Caere) bucchero oinochoé s trojlístkovou výlevkou z konca 7. stor. pred Kr., má úzky krk, ktorý sa smerom nahor zužuje (má proto-korintský tvar)[9]
  • Etruské buchero oinochoé s guľovitým telom zo 6. stor. pred Kr. (ich výroba trvala od konca 7. do konca 6. stor. pred Kr.[9])
    Etruské buchero oinochoé s guľovitým telom zo 6. stor. pred Kr. (ich výroba trvala od konca 7. do konca 6. stor. pred Kr.[9])
  • Etruský bucchero kantharos s vysokými vzpriamenými rúčkami (bol obľúbený od poslednej štvrtiny 7. do polovice 6. stor. pred Kr.[9])
    Etruský bucchero kantharos s vysokými vzpriamenými rúčkami (bol obľúbený od poslednej štvrtiny 7. do polovice 6. stor. pred Kr.[9])
  • Etruský bucchero kyathos, cca 690 – 650 pred Kr. (vyrábali ho od polovice 7. do začiatku 5. stor. pred Kr., mal mnoho podôb [9])
    Etruský bucchero kyathos, cca 690 – 650 pred Kr. (vyrábali ho od polovice 7. do začiatku 5. stor. pred Kr., mal mnoho podôb [9])
  • Etruské figurálne bucchero (obľúbené od konca 7. stor. pred Kr.[9])
    Etruské figurálne bucchero (obľúbené od konca 7. stor. pred Kr.[9])
  • Etruský bucchero „vysokonohý” kalich (holmos) s reliéfnou výzdobou, zo začiatku 6. stor. pred Kr.
    Etruský bucchero „vysokonohý” kalich (holmos) s reliéfnou výzdobou, zo začiatku 6. stor. pred Kr.
  • Etruský bucchero dinos (hrubostenný) zo 6. stor. pred Kr.
    Etruský bucchero dinos (hrubostenný) zo 6. stor. pred Kr.
  • Etruský bucchero pyxis zo 7. stor. pred Kr.
    Etruský bucchero pyxis zo 7. stor. pred Kr.
  • Etruská bucchero situla s reliéfnou výzdobou mýtických zvierat, cca 650 – 630 pred Kr.
    Etruská bucchero situla s reliéfnou výzdobou mýtických zvierat, cca 650 – 630 pred Kr.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Miroslav Štěpánek. Ilustrovaný encyklopedický slovník. Praha : Academia, 1980. S. 293.
  2. ↑ a b c d Bohuslav Novotný. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 65-007-86. S. 131.
  3. ↑ Oldřich J. Blažíček, Jiří Kropáček. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 1991. ISBN 978-80-2070-246-3. S. 35.
  4. ↑ a b c d e f Jan Bouzek. Etruskové: jiní než všechny ostatní národy. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2003. ISBN 978-80-2460-516-6. S. 129-130.
  5. ↑ Elizabeth P. Baughan, Lisa C. Pieraccini. Etruria and Anatolia. Cambridge : Cambridge University Press, 2023. ISBN 978-10-0915-102-3. S. 89.
  6. ↑ a b Argo. Ljubljana : Narodni muzej v Ljubljani, 2000. S. 62.
  7. ↑ a b c d e f g Jean MacIntosh Turfa. The Etruscan World. London : Routledge, 2014. ISBN 978-11-3405-523-4. S. 974.
  8. ↑ a b Lucy Shipley. Experiencing Etruscan Pots: Ceramics, Bodies and Images in Etruria. Oxford : Archaeopress Publishing Ltd, 2015. ISBN 978-17-8491-057-0. S. 41.
  9. ↑ a b c d e f g h i j R M Cook **Decd**, R. M. Cook. Greek Painted Pottery. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3563-684-5. S. 144-145.
  10. ↑ R M Cook **Decd**, R. M. Cook. Greek Painted Pottery. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3563-684-5. S. 144.
  11. ↑ a b R M Cook **Decd**, R. M. Cook. Greek Painted Pottery. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3563-684-5. S. 146-147.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bucchero
Portal Umelecký portál

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bucchero&oldid=7956795“