Budhizmus v popkultúre (manga a anime)

Budhizmus v pop-kultúre (manga a anime) je označenie pre vplyv ideológie budhizmu, či jeho elementy využívané v anime. Anime môže byť označenie pre animovaný film alebo seriál, a je dominantnou súčasťou populárnej kultúry Japonska, ktoré väčšinou vzniká z najprv nakreslenej mangy v špecifickom japonskom štýle. V západnom povedomí je anime určené skôr pre mladšiu vekovú kategóriu – deti a teenagerov. V Japonsku sa manga a anime rozšírili všade, do všetkých kútov, a pre všetky vekové kategórie, nakoľko anime nezahŕňa iba jeden žáner, ale patrí tu aj žáner náučných seriálov/filmov, detektívok, hororov, alebo dokonca hentai (pornografia v mange/anime), a iné.

Budhizmus v Japonsku

Budhizmus sa dostal do Japonska v priebehu šiesteho storočia (presnejšie medzi 538 – 552 po Kr.; obdobie Asuka – jap. 飛鳥時代 – Asuka Jidai) z Kórey (do ktorej sa doniesol z Číny), vďaka kórejským imigrantom praktizujúcim budhizmus v Japonsku. Svoju podporu budhizmus oficiálne od vlády získal až za čias panovania cisára Jomei-a (jap. 用明天皇 – Yomei-Tenno). Niektoré šľachtické klany spočiatku odmietali budhizmus, no nedokázali jeho vplyv zastaviť. Pre zvýšenie celkovej civilizovanosti Japonska sa niektorí mnísi a študenti rozhodli vycestovať do Číny pre lepšie vzdelanie v doktrínach budhizmu. Hlavnú zásluhu za rozšírenie budhizmu po ostrovoch Japonska má na svedomí princ Šotoku (jap. 聖徳太子 – Shōtoku Taishi), ktorý prišiel s novou konštitúciou, v ktorej zdôraznil princípy budhizmu, ale aj konfuciánstva. Okrem toho postavil aj viac než 40 budhistických chrámov a kláštorov, medzi ktoré patria napríklad chrámy Šitennou-dži (jap. 四天王寺 – Shitennō-ji) v Osake, Hórjú-dži (jap. 法隆寺 – Hōryū-ji) v Ikaruge, či Houkou-dži (jap. 方広寺 – Hōkō-ji) v Kjóte.

Dá sa povedať, že pôvodné japonské animistické náboženstvo, šintoizmus, začalo s budhizmom koexistovať. Vzájomne sa dopĺňali, hlavne v posmrtnej otázke, nakoľko šintoizmus posmrtný život neopisoval, no budhizmus dodal Japoncom predstavu.

Budhizmus v mange/anime

Na základe značného vplyvu budhizmu v Japonsku sa začala využívať budhistická ideológia aj v tvorbe mangy, a to dokonca do takej miery, že začali vznikať mangy a animované filmy aj seriály, ktoré sa sústreďujú výlučne na tému budhizmu. K takýmto patrí napríklad:

• Buddha (1972 – 1983); neskôr vyšlo aj niekoľko filmov
• Buddha: The Great Departure (jap. 手塚治虫のブッダ 赤い砂漠よ！美しく – Tezuka Osamu no Budda: Akai Sabaku yo! Utsukushiku) (2011)
• Buddha 2: (jap. BUDDHA2 手塚治虫のブッダ 終りなき旅 – Tezuka Osamu no Buddha: Owarinaki Tabi) (2014)
• The Book of the Dead (jap. 死者の書 – Shisha no Sho) (2005)

Budhizmus v Narutovi

Naruto logo

Naruto (jap. ナルト – Naruto) je jedno z najpopulárnejších anime, nielen v Japonsku, ale signifikantne prerazilo aj na západ. Jeho autorom je manga umelec Masaši Kišimoto (jap. 岸本 斉史 – Kishimoto Masashi), ktorý sa Narutom preslávil a predal viac, než 250 miliónov kópií mangy (4. najvyšší predaj všetkých máng sveta). Naruto spadá do tejto témy napriek tomu, že je z omnoho väčšej časti založené na šintoistickej mytológii, a príbeh tvoria životy nindžov (nindža, alebo šinobi – špeciálne vycvičený japonský špión, či vrah). V Narutovi je možno objaviť mnoho budhistických elementov, no objavujú sa aj iné náboženské prvky, napríklad hinduizmu, džinizmu, a jedna konkrétna postava v anime (Hidan) vyznáva dokonca fiktívne náboženstvo „džašinizmus“ (jap. ジャシン教 – Jashinkyō. V krátkosti – džašinizmus je odvodené z japonského slova „džašin“, (jap. ジャシン – Jashin; dosl.: skazené srdce/zlý boh), ktoré označuje samotného fiktívneho boha Džašina. Existujú názory, že toto náboženstvo je skutočné a vzniklo ešte veľmi dávno, pred inými svetovo-známymi náboženstvami, no bolo neskôr silne potlačené budhizmom, kresťanstvom a i.; no neexistuje žiaden dôveryhodný zdroj poskytujúci informácie o tom, že náboženstvo skutočne existovalo. Navyše, vyznávači tohto náboženstva tvrdia, že je akýmsi mixom budhizmu a taoizmu, čo sa vylučuje, nakoľko budhizmus prichádza z Indie, a taoizmus z Číny, ktoré sa dostávajú do Japonska až oveľa neskôr od údajného vzniku džašinizmu. Z džašinizmu sa takisto budhizmus ani taoizmus nemohli odvodiť, pretože tieto dva náboženské smery nepochádzajú z Japonska, a neexistujú žiadne záznamy o skoršom vplyve džašinizmu v iných krajinách; jedná sa teda len o konšpirácie a džašinizmus tak ostáva iba fiktívnym náboženstvom.

Manga aj anime Naruta sú rozdelené do 2 hlavných sérií (tie sa neskôr delia na kapitoly po približne 20 epizód/dielov):

1. Naruto (220 epizód)
2. Naruto Šippúden (500 epizód) – príbeh sa odohráva o 3 roky neskôr po prvej časti.

+nasledovateľom má byť seriál Boruto (Narutov syn), no autorom už nie je Kišimoto, hoci sa podieľa na spolupráci.

Najočividnejším vplyvom budhizmu v Narutovi je Pein šiestich ciest (jap. ペイン六道 – Pein Rikudō). Pein je v Narutovi vodca zločineckej organizácie Akacuki (jap. 暁 – Akatsuki), ktorá po svete zbiera chvostových démonov a zhromažďuje financie pod zámienkou dosiahnutia svetového mieru; je tak jeden z prominentných antagonistov. Pein označuje až šesť postáv (preto šiestich ciest), no v skutočnosti majú iba jednú myseľ. Každá postava z Peinov je pomenovaná po budhistických šiestich sférach reinkarnácie. Budhizmus uvádza šesť sfér, či šesť ríš, pričom do jednej z nich máme podľa jeho ideológie po smrti poputovať. Do ktorej sféry sa po smrti reinkarnujeme nám určuje karma. Týchto šesť sfér tvoria:

1. Deva (boh) – podľa budhizmu najvyššia zo sfér, život v nej je jednoduchý a bezstarostný; po prežití života v tejto sfére zvyčajne nasleduje nirvána, ktorú predtým nedosiahli, pretože boli pravdepodobne stále naviazaní na svetské pôžitky; nezažívajú takmer žiadne utrpenie
2. Asura (poloboh) – polobohovia sú v tejto sfére, pretože viedli dovtedy dobrý život s dobrými úmyslami, no stále boli naviazaní na svetské pôžitky, závideli iným, boli neúprimní, a pod.; polobohovia môžu byť aj zlí, vtedy sa označujú ako „monštrá“; ich utrpenie môže spôsobovať závisť bohom v sfére Deva
3. Manussa (človek) – prvá najnižšia sféra, z ktorej človek dokáže priamo dosiahnuť nirvánu; ľudia majú vyváženú mieru utrpenia – je ho dostatok pre motiváciu na únik z tejto sféry, konaním dobrých skutkov sa človek môže dostať do jednej z vyšších sfér, no funguje to aj opačne – zlé skutky = reinkarnácia do nižších sfér, z ktorých je ťažšie dostať sa do vyšších
4. Tiryagyoni (zviera) – zvieratá a ľudia, napriek dvom rozdielnym sféram, sa môžu vzájomne vidieť, tak ako Devy a Asury; do tejto sféry sa dá dostať žitím neusporiadaného života s pesimistickým zmýšľaním, a všeobecne zlým zaobchádzaním s inými
5. Preta (duch) – v tejto sfére sú duchovia, alebo hladní duchovia, ktorí pociťujú silnú potrebu jesť a piť, no nikdy si potrebu nemôžu uspokojiť; ide o druhú najhoršiu sféru, ktorá reprezentuje „miernejšie peklo“
6. Naraka (peklo) – duša sa ocitne v pekle (narozdiel od kresťanstva nejde o večné peklo), ak v predošlom živote bola naplnená silným hnevom a nenávisťou, je možné sa z tejto sféry dostať, no trvá to roky a duša počas nich trpí – tým sa vyváži akumulovaná zlá karma

Štyri postavy z Peina šiestich ciest si v mange dokonca zachovali svoje pôvodné mená zo sanskritu – Deva, Asura, Preta a Naraka, pričom Deva pôsobil ako vodca ostatných. Znovu paralela s budhizmom, kde Deva predstavuje najlepšiu sféru pre život.

Okrem toho, Pein ovláda špeciálnu očnú techniku Rinegan (jap. 輪廻眼 – Rinnegan; dosl.: „oko samsary“). Samsara je termín označujúci cyklickú existenciu a cyklický koncept smrti a znovuzrodenia. Nagato, tvorca Peinov šiestich ciest mal schopnosť oživiť mŕtvych, a Naraka zo šiestich ciest, dokázal obnoviť poškodené telá zvyšných sfér počas boja a navrátiť im „život“.

Druhým veľmi očividným vplyvom je samotné pomenovanie dvoch významných bratov nindžov – Indra a Ašura (jap. 大筒木アシュラ – Ōtsutsuki Ashura). Bratia proti sebe bojovali kvôli moci – Indra sa cítil ohrozený a závidel Ašurovu moc. Polobohovia (asura) môžu byť v budhistickom koncepte vykresľovaní negatívnejšie. Ašura v Narutovi reprezentuje polobohov (asura) z budhistického konceptu. Napriek tomu zohráva Ašura v Narutovi paradoxne kladnú rolu. Indra závidí mladšiemu bratovi jeho schopnosti, napriek tomu, že má reprezentovať bohov (Deva).

Symboly klanu Sendžu a budhistickej vadžry

Vadžra (budhizmus) je viacúčelový budhistický meditačný alebo rituálny predmet, a jej primárnou úlohou je eliminovať nevedomosť a príčinu nášho utrpenia, no dá sa použiť aj ako zbraň (spodný predmet na obr.2). Ako symbol má predstavovať nezničiteľnosť a neodolateľnú silu. V japonskej histórii existovali rody, ktoré sa nazývali „klany“. Klany sa vyskytujú aj v Narutovi – ide o klany nindžov, pričom každý z nich ma isté schopnosti špecifické pre daný klan (nindžom sa v pop-kultúre často prideľujú okrem bojových umení aj nadprirodzené schopnosti). Už v prvej sérií Naruta (epizódy 1-220) sa objavuje horný symbol (Obr.2), ktorý reprezentuje klan Sendžu (jap. Senju). V rámci príbehu Naruta, ide o najsilnejší klan nindžov, pre ktorý bola špecifická schopnosť – voľná manipulácia dreva. Element dreva v Narutovi spadá pod špeciálnu kategóriu manipulácie elementov spojením elementu vody a zeme (ide o vrodenú schopnosť) – táto informácia je dôležitá pre pochopenie spojitosti medzi klanom Sendžu a vadžrou. Symbol reprezentujúci klan Sendžu má podobu s vadžrou a majú aj spoločnú symboliku.

Vadžra a klan Sendžu tvoria dve paralely:

• Klan Sendžu (Naruto) – najsilnejší klan, bratia Haširama (jap. 千手柱間 – Senju Hashirama) a Tobirama sa stávajú vodcovia Dediny ukrytej v listoch, a sú prezentovaní ako dvaja najsilnejší muži, ktorí vdýchli život do predtým neobývanej holej zeme, a vytvorili tak dedinu vďaka svojim schopnostiam používať element dreva, vody a zeme; postavili budovy, vytvorili rieky a stromy
  • Vadžra (budhizmus) – zbraň (reprezentuje silu), symbol nezničiteľnosti a neodolateľnej sily

• Klan Sendžu (Naruto) – náväznosť na tvorbu dediny, do ktorej priniesli prosperitu a postarali sa o bezpečnosť dedinčanov, chránili ich pred nepriateľom
  • Vadžra (budhizmus) – symbol pevnosti, duchovnej sily

Ďalším prvkom je zjav postáv a bytostí v Narutovi. Pri Narutovej aktivácii módu Asura Kurama, získa jeho deväť-chvostový démon tri tváre a šesť rúk. Jedna z postáv z Peinovych šiestich ciest (Asura) má takisto tri tváre a šesť rúk. Asura je v budhizme poloboh, alebo titan a je typicky vykresľovaný s tromi hlavami a štyrmi, šiestimi alebo ôsmimi rukami.