Bukové vrchy (Bükk)

	Bukové vrchy; (Bükk)
	Pohorie
Štát	Maďarsko
Župa	Hevešská župa Boršodsko-abovsko-; zemplínska župa
Najvyšší bod	Szilvási-kő
- výška	961 m n. m.
Geologické zloženie	krasové pohorie
Orogenéza/vrásnenie	Severomaďarské ; stredohorie
	Geografický portál

Bukové vrchy (maď. Bükk) je krasové a vápencové pohorie v Hevešskej župe a Boršodskej-abovskej-zemplínskej župe v Maďarsku. Má rozlohu skoro 100 000 ha a je najväčšou súvislou lesnou oblasťou v Maďarsku. Veľkú časť od roku 1977 zaberá Národný park (Bükki Nemzeti Park). Je to jediné pohorie v Severomaďarskom stredohorí, ktoré nie je sopečného pôvodu. Najvyšší bod pohoria a zároveň tretí najvyšší vrch Maďarska je Szilvási-kő s výškou 961 m n. m.

Bukové vrchy sa nachádzajú medzi Jágrom a Miškovcom. Pohorie dostalo svoj názov podľa rozsiahlych porastov buka lesného.

Najvyššie vrchy

Vrchol Istállós-kő (959 m n. m.) bol dlho považovaný za najvyšší vrch Bukových vrchov. Podľa neoficiálnych meraní z roku 2014 je však vrchol Kettős-bérc vyšší – 961 m n.m. Meranie prebiehalo pomocou technológie na báze GPS, takže možnosť chyby je na rozdiel od starej triangulačnej metódy veľmi minimálna. Len čo to preukážu oficiálne merania, Kettős-bérc sa premenuje na Szilvási-kö.

Ďalšie vrcholy: Bálvány (956 m.n.m.) a Tar-kő (949 m n.m.) a ďalších cca. 50 vrcholov sa týči nad 900 metrov, z toho 11 nad 950 – 959 m. V zozname 100 najvyšších maďarských vrchov má absolútnu väčšinu pohorie Bukové vrchy, keďže v zozname má 59 vrcholov.

Jaskyne

Známych je tu viac ako 1 100 jaskýň, z ktorých viaceré je možné navštíviť bez akéhokoľvek školenia. Slávne jaskynné kúpele v Miskolctapolca sú napájané termálnym prameňom. 52 jaskýň je vysoko chránených. Nachádza sa tu niekoľko jaskýň obývaných pravekými ľuďmi, v ktorých sa našli významné nálezy. V Bukových vrchoch sa nachádza najhlbšia jaskyňa Maďarska, 274 metrov hlboká jaskyňa Bányász. Najdlhšou jaskyňou je jaskyňa István-lápai, ktorá je 5. najdlhšou jaskyňou v Maďarsku.

Geológia

Pohorie Bukové vrchy geologicky tvorí samostatnú jednotku označovanú ako bükkikum, zaraďovanú k väčšiemu celku kompozitnej jednotky Pelso. Samotné bükkikum tvoria tri príkrovy, spodný bukkský parautochtón (príkrov Nagyfennsík) a nad ním ležiace príkrovy Kissfennsík a Mónosbél-Szarvaskő.^[1] Pohorie tvoria vrchnopaleozoické klastiká a hlavne triasové, menej jurské karbonáty (vápence, dolomity). Príkrov Mónosbél-Szarvaskő obsahuje relikty subdukčnej melanže s ofiolitmi (bazalty, dolerity a gabrá) ako aj sedimentami (ílovce, pieskovce).

Referencie

↑ Haas, J. (ed.), Hámor, G., Jámbor, Á., Kovács, S., Nagymarosy, A. a Szederkényi, T., 2013: Geology of Hungary. Springer, Berlin-Heidelberg, 224 s.

Externé odkazy

Bukové vrchy – informácie o Bukových vrchoch vrátane fotografií

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bükk-vidék na maďarskej Wikipédii.

[1] Haas, J. (ed.), Hámor, G., Jámbor, Á., Kovács, S., Nagymarosy, A. a Szederkényi, T., 2013: Geology of Hungary. Springer, Berlin-Heidelberg, 224 s.

[1]