Burgenland
Burgenland | |||
spolková krajina | |||
|
|||
Štát | Rakúsko | ||
---|---|---|---|
Najväčšie mesto | Eisenstadt | ||
Hlavné mesto | Eisenstadt | ||
Najvyšší bod | Geschriebenstein | ||
- výška | 884 m n. m. | ||
Rozloha | 3 965,46 km² (396 546 ha) | ||
Obyvateľstvo | 294 436 (1.01.2020) | ||
Hustota | 74,25 obyv./km² | ||
Krajinský hajtman | Hans Peter Doskozil (SPÖ) | ||
ISO 3166-2 | AT-1 | ||
Členenie | - | ||
Okresy | 2 štatutárne mestá 7 okresov (Bezirk) | ||
Obce | 171 | ||
- z toho mestá | 13 | ||
- z toho trhové obce | 59 | ||
Webová stránka: www.bgld.gv.at | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Burgenland[1][2] (slovenský normovaný názov; zriedkavé názvy: Burgenlandsko[3][4], Hradsko[5]:222; nem. Burgenland, chorv. Gradišće, slovin. Gradiščanska, maď. Várvidék, Őrvidék) je najvýchodnejšia a najmenej zaľudnená rakúska spolková krajina.[6]
Územie Burgenlandu historicky patrilo do Uhorska (resp. od konca roka 1918 do Maďarska) a nebolo v ňom nijako zvlášť vyčlenené. Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Rakúska ako nová spolková krajina.
Burgenland hraničí na severe s mestom Bratislava, na východe s Rábsko-mošonsko-šopronskou župou a Vašskou župou (obe v Maďarsku), na juhu niekoľko kilometrov s dvoma slovinskými obcami Kuzma a Rogašovci a zo západnej strany s rakúskymi spolkovými krajinami Štajersko a Dolné Rakúsko. Burgenland je členom európskeho regiónu Centrope.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov „Burgenland“ (teda „Krajina hradov") vychádza zo skutočnosti, že krajinu tvoria časti troch niekdajších uhorských žúp, z ktorých všetky mali v názve „Burg“. Kuriózny je fakt, že ani jeden z troch hradov, ktoré mu dali meno, sa nenachádza na území dnešného Burgenlandu. Všetky ležia na maďarskom území; ide o mestá Wieselburg (Mošon), Ödenburg (Šopron) a Eisenburg (Vasvár).
Začiatkom roku 1919 si Rakúsko nárokovalo aj časti župy Pressburg (Bratislavskej župy) pre Burgenland. Preto bol v júni 1919 navrhnutý názov „Vierburgenland“ („Krajina štyroch hradov"). V polovici augusta 1919 sa však na mierových rokovaniach dohodlo, že Pressburg bude pridelený Československu. Rakúsky kancelár Karl Renner zo Saint-Germain preto odporučil zmeniť názov na „Dreiburgenland“, čiže "Krajina troch hradov".[7][8]
Názov „Burgenland“ údajne prvýkrát navrhol Gregor Meidlinger z Frauenkirchenu 6. septembra 1919 po rozhovore nemecko-maďarskej delegácie s kancelárom Karlom Rennerom.[9] Tento názov sa začal bežne používať najneskôr spolu s prijatím spolkového ústavného zákona o postavení Burgenlandu ako rovnoprávnej spolkovej krajiny z 25. januára 1921. Ide teda o novotvar, ktorý v doslovnom preklade znamená „krajina hradov".
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Okolo roku 400 pred Kr. sa na území dnešného Burgenlandu usadili Kelti. Približne v čase Kristovho narodenia sa Burgenland stal súčasťou starovekej Rímskej ríše; jeho územie patrilo do provincie Panónia. Rímska nadvláda sa skončila v roku 378, územie potom osídlili Ostrogóti. Huni tu vládli v rokoch 433 až 453. V roku 454 sa v oblasti Neziderského jazera narodil budúci ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký. Následne sídlili na tomto území Longobardi a Avari (600-800). Koncom 8. storočia porazil franský kráľ Karol Veľký Avarov a krajina bola začlenená do Franskej ríše. [10] Územie dnešného Burgenlandu teda bolo približne od 9. storočia súčasťou Východofranskej ríše.[11] V roku 907 Maďari dobyli krajinu a toto územie sa stalo súčasťou Uhorska.[12]
Až do 20. storočia územie Burgenlandu patrilo k Uhorsku a je tak jedinou časťou Rakúska, ktorá nikdy nebola súčasťou Svätej ríše rímskej, Rakúskeho arcivojvodstva ani Predlitavska. Hranica Burgenlandu so zvyškom Rakúska zodpovedá práve niekdajšej rakúsko-uhorskej hranici.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si novovzniknutý štát Nemecké Rakúsko okrem iného nárokoval aj nemecky hovoriacu časť západného Uhorska. V St. Germainskej zmluve uzavretej medzi Rakúskom a víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny bola oblasť v roku 1919 pridelená Rakúsku; Maďarsko sa muselo zaviazať k jej odstúpeniu v Trianonskej zmluve z roku 1920.
Rakúsko si toto územie oficiálne nárokovalo najneskôr v lete 1919, ale de iure sa jeho súčasťou stalo až v júli 1920 (teda keď nadobudla účinnosť Saintgermainská zmluva zo septembra 1919), prípadne v lete 1921 (kedy nadobudla účinnosť Trianonská zmluva a bolo dohodnuté odovzdanie územia). De facto sa súčasťou Rakúska stalo až v novembri 1921, kedy bolo územie po mnohých rakúsko-maďarských bojoch fyzicky obsadené Rakúskom. V Šoproni (pôvodne plánovanom hlavnom meste Burgenlandu) a okolí sa však v decembri 1921 konalo referendum, na základe ktorého mesto s okolím zostalo v Maďarsku. Definitívna úprava hranice Burgenlandu, t.j. úprava jej podrobností do ich súčasnej podoby, bola zrealizovaná v roku 1923.[13][14][15]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Burgenland má rozlohu 3 965,20 km² a štátnu hranicu dlhú 397 km, ktorú zdieľa prevažne s Maďarskom, ale v malom rozsahu aj so Slovinskom a Slovenskom. Takmer 40 000 ha Burgenlandu (takmer 10 % z celkovej plochy) patrí Esterházyho nadácii; čo z neho robí najväčšieho súkromného vlastníka pôdy v Burgenlande a jedného z najväčších v Rakúsku.
Najvyšším pohorím Burgenlandu je 884 m vysoký Gewrittenstein (maď. Írott-kő), cez vrchol ktorého prechádza štátna hranica. Najnižším bodom je Hedwighof v obci Apetlon s výškou 114 m, čo je zároveň najnižší bod v celom Rakúsku.
Neziderské jazero, ktoré je charakteristické pre severnú časť Burgenlandu, je v závislosti od použitej definície najväčšie alebo druhé najväčšie jazero v Rakúsku (po Bodamskom jazere). V Burgenlande je množstvo minerálnych a termálnych prameňov.
Zemepisný stred Burgenlandu (súradnice: ♁ 47° 28′ 41,2″ N , 16° 34′ 17,8″ E ) sa nachádza v Unterpullendorfe (obec Frankenau-Unterpullendorf) a geografi Burgenlandu ho označili tzv. „Centrálnym kameňom“ z Paulibergu.
Z hľadiska krajiny sa Burgenland delí na tri regióny, Severný Burgenland, Stredný Burgenland a Južný Burgenland.[16]
Nachádza sa tu Národný park Neziderské jazero – Seewinkel, ktorý tvorí rakúsku časť kultúrnej krajiny Fertő/Neusiedler See zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Administratívne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Burgenland pozostáva zo 171 nezávislých obcí a je rozdelený do siedmich politických okresov a dvoch slobodných miest Eisenstadt a Rust. Burgenland mal v roku 2019 najnižší priemerný počet obyvateľov na obec zo všetkých rakúskych spolkových krajín s priemerom len 1716 obyvateľov na obec. Celé Rakúsko malo v roku 2019 v priemere 4227 obyvateľov na jednu obec.
Názov | Rozloha (km²) | Počet obyvateľov (2022) [17] |
Evidenčné číslo vozidiel |
---|---|---|---|
Neusiedl am See | 1038,64 | 60,806 | ND |
Eisenstadt-okolie | 453,14 | 44,257 | EU |
Eisenstadt | 42,88 | 15,240 | E |
Rust | 20,01 | 1,984 | E |
Mattersburg | 237,83 | 40,593 | MA |
Oberpullendorf | 701,44 | 37,524 | OP |
Oberwart | 732,58 | 54,353 | OW |
Güssing | 485,34 | 25,668 | GS |
Jennersdorf | 253,34 | 17,158 | JE |
Ekonomika a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Cez Burgenland vedú diaľnice A2, A3, A4, A6, spolková cesta B50 (B 50) a rýchlostná cesta S31. Vďaka nim je región prepojený s nabližšími rakúskymi veľkomestami Graz a Viedeň.[18]
Spojenie železnicou zabezpečujú železničné trate Raaberbahn, Pannoniabahn, Neusiedler Seebahn a čiastočne používaná Pinkatalbahn.[19] Do roku 2022 premávali vlaky aj po trati Südburgenländische Regionalbahn.[20][21]
V Burgenlande existuje niekoľko regionálnych autobusových liniek (hlavne poštové autobusy ÖBB a autobusy zo Südburgu), ktoré patria do systému integrovanej dopravy Verkehrsverbund Ost-Region (VOR). Okrem toho bola v roku 2021 založená spoločnosť Verkehrsbetriebe Burgenland s cieľom zlepšiť infraštruktúru verejnej dopravy v južnom Burgenlande.[22]
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Kvôli nedostatku alternatív v regióne dominovalo poľnohospodárstvo. Ako ekonomicky zaostalá spolková krajina Rakúska bol Burgenland v roku 1995 vyhlásený za 1. cieľovú oblasť Európskej únie[23] a dostával dotácie do roku 2013. Stále existuje rozdiel medzi severom a juhom v ekonomickej sile. Približne 23 000 obyvateľov Burgenlandu dochádza za prácou do Viedne denne alebo týždenne.
Burgenland sa poľnohospodárstvom vyznačuje dodnes. Spolu s Dolným Rakúskom je najvýznamnejšou vinohradníckou oblasťou Rakúska. V celej spolkovej krajine sa pestuje 11 284 hektárov viniča (stav k 30.11.2022).[24] Delí sa na tieto vinohradnícke oblasti:
- Neusiedlersee (6,675 ha)
- Leithaberg (3,097 ha)
- Rust (412 ha)
- Rosalia (297 ha)
- Mittelburgenland (2,104 ha)
- Eisenberg (515 ha)
Okrem krajinského hlavného mesta Eisenstadt sú dôležitými hospodárskymi lokalitami aj obchodné strediská Kittsee, Parndorf/Neusiedl am See, Müllendorf a Heiligenkreuz. Medzi popredné spoločnosti v Burgenlande patria Unger Stahlbau, Melecs, Leier International a Becom Electronics. Burgenland je európskym priekopníkom v oblasti veternej energie. V roku 2000 približne tri percentá elektriny vyrobenej v krajine pochádzali z veterných turbín, v roku 2011 to bola už polovica. V roku 2013 bola krajina z hľadiska elektriny sebestačná, keďže 100 percent elektriny spotrebovanej v regióne bolo dodaných z obnoviteľných energií.[25]
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]V minulosti tu pôsobili významní klasickí hudobníci Franz Liszt a Joseph Haydn.[26]
Kultúrne podujatia sa konajú hlavne v lete, ako napr. Festival komornej hudby Lockenhaus, Festival pri jazere v obci Mörbisch, operný festival v rímskom kameňolome St. Margarethen, zámocké hry v Kobersdorfe, zámocké hry, muzikál a kultúrne leto v Güssingu, letný festival v Jennersdorfe či európske sympózium Kaisersteinbruchs. Nádvorie Táborského hradu s dvojposchodovými arkádami sa v lete využíva na operné predstavenia a množstvo iných podujatí.[27]
Vďaka prítomnosti viacerých menšín sú ľudové zvyky v Burgenlande obzvlášť pestré. Konajú sa tu aj kultúrne podujatia ako chorvátske či maďarské domáce večery, ktoré organizujú práve menšiny.
Pamätihodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Esterháziho palác: Barokový palác, ktorý bol od 17. storočia vo vlastníctve šľachtického rodu Esterházy; najvýznamnejšia stavba hlavného mesta krajiny Eisenstadtu.
- Zámok Halbturn: Barokovú budovu postavil Johann Lukas von Hildebrandt začiatkom 18. storočia a slúžila ako poľovnícke a letné sídlo cisárskej rodiny.
- Zámok Kobersdorf: Franz Graf Kery postavil v 17. storočí na mieste niekdajšieho vodného hradu neskororenesančné krídlo. Od roku 1972 sa tu konajú Zámocké hry Kobersdorf.
- Zámok Rotenturm: postavený v 60. rokoch 19. storočia ako sídlo grófskej rodiny Erdödyovcov, mal po roku 1924 rôznych majiteľov a chátral. Od roku 2008 je v súkromnom vlastníctve a prešiel kompletnou rekonštrukciou. Plesové sály sa využívajú na rôzne podujatia a kaplnka v rámci hradu sa dá využiť na svadobné obrady.
- Hrad Forchtenstein: Neskorostredoveká stavba bola bývalým sídlom pánov z Forchtensteinu. V roku 1450 šľachtický rod vymrel pre nedostatok mužských potomkov a hrad bol 170 rokov vo vlastníctve Habsburgovcov. Mikuláš Esterházi dostal zámok od cisára Ferdinanda II. v roku 1622 a rozšíril dnes už schátraný zámok na pevnosť.
- Hrad Lockenhaus: Hrad na kopci z 13. storočia sa nachádza v pohorí Günser na skalnom výbežku na Günsbachu. V roku 1968 získal areál hradu Paul Anton Keller s manželkou a zrekonštruovali hrad, ktorý bol v zlom stave.[28]
- Zámok Schlaining: Po rozsiahlych rekonštrukciách je zámok z 13. storočia domovom Mierového inštitútu a rôznych výstav.
- Zámok Güssing: Postavený v roku 1157 je najstarším hradným komplexom v Burgenlande a od roku 1524 je vo vlastníctve rodiny Batthyány. V roku 1459 získal hrad historický význam, keď sa na ňom zišli nespokojní magnáti a cisár Fridrich III. zvolený za uhorského kráľa.
- Zámok Bernstein: Najvyššie položený zámok v Burgenlande je vo vlastníctve rodiny Almásy od roku 1892 a v súčasnosti je prevádzkovaný ako hotel a reštaurácia.
- Zrúcanina hradu Landsee: Bývalá pevnosť bola len niekoľko stoviek metrov východne od hranice medzi rakúskymi územiami Svätej ríše rímskej a Uhorským kráľovstvom. Zrúcanina hradu je obľúbeným cieľom uprostred prírodného parku Landseer Berge.[29]
- Bergkirche: nazývaný aj „Haydnkirche"; v 17. storočí bol plánovaný ako pútnický kostol, po desaťročiach prerušenia výstavby bol dokončený až v roku 1803. Od roku 1932 je v kostole rakva skladateľa Josepha Haydna (1732–1809).[30]
- Dóm sv. Martina: Bývalý farský kostol je od roku 1960 katedrálou Eisenstadtskej diecézy.
- Bazilika Frauenkirchen: Po rozsiahlom zničení v dôsledku druhého tureckého obliehania Viedne (1683) bol barokový pútnický kostol od základov prestavaný a v roku 1990 bol pápežom Jánom Pavlom II. povýšený na baziliku minor.
- Bazilika Maria Loretto: Po väčšom zničení Turkami v roku 1683 bol kostol prestavaný kniežaťom Pavlom Esterházym a v roku 1707 znovu vysvätený.[31]
- Maják Podersdorf: Maják sa nachádza v malom neziderskom prístave Podersdorf am See. Približne dvanásť metrov vysoká veža bola postavená ako orientačný bod a na výstrahu pred búrkami pre nadšencov vodných športov, ale je aj obľúbeným fotomotívom.
Flóra a fauna
[upraviť | upraviť zdroj]V Sandecku (Seewinkel) v Burgenlande žijú vzácne biele osly.[32] Žijú tu aj kone Przewalského, maďarský stepný dobytok, mangalice a vodné byvoly. Ohrozeným druhom je aj hraboš močiarny.[33]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy štátov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2019-05-15, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Burgenland. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 386.
- ↑ Knihovnik, 1968, roč. 13, s. 204. Dostupné online [cit. 2023-09-03].
- ↑ TASR. Burgenlandsko chce zabezpečiť elektrinu z vetra. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-08-09. Dostupné online [cit. 2020-02-15]. ISSN 1335-4418.
- ↑ NOVOTNÁ, Mária. Halštadské žiarové pohrebisko v Mužle. Slovenská archeológia (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1956, roč. IV, čís. 2, s. 213 – 223. Dostupné online [cit. 2023-09-03].
- ↑ Bevölkerung zu Jahres-/Quartalsanfang [online]. STATISTIK AUSTRIA, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ 100 Jahre Burgenland So kam das Burgenland zu seinen heutigen Namen [online]. meinbezirk.at, 2021-01-08, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
- ↑ KASTNER, Hugo. Von Aachen bis Zypern (geografische Namen und ihre Herkunft ; Anekdoten, Fakten und Vergleiche ; mehr als 3500 Namen aus aller Welt). [s.l.] : Schlütersche, 2007. 496 s. ISBN 978-3-89994-124-1.
- ↑ Die Entstehung des Landesnamens "Burgenland" [online]. burgenland.at, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
- ↑ FLOIGER, Michael. Romanen, Hunnen und Germanen - Die Völkerwanderung [online]. atlas-burgenland.at, [cit. 2023-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Encyklopedický ústav SAV.. Malá slovenská encyklopédia. [s.l.] : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 107.
- ↑ HASSALL, Arthur. A Handbook of European History 476-1871 (Chronologically Arranged). [s.l.] : Macmillan and Company, 1897. 383 s.
- ↑ Burgenland [online]. aeiou.at, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
- ↑ FLOIGER, Michael. atlas-burgenland.at - Der Anschluss an Österreich [online]. atlas-burgenland.at, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
- ↑ VARES, Mari. The Question of Western Hungary/Burgenland, 1918 - 1923 (A Territorial Question in the Context of National and International Policy). [s.l.] : Univ., 2008. 328 s. Dostupné online. ISBN 978-951-39-3074-5.
- ↑ Geographie und Topographie des Burgenlandes [online]. burgenland.at, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ statistik.at, [cit. 2023-06-16]. Dostupné online.
- ↑ WIDDER, Roland. Burgenland (vom Grenzland im Osten zum Tor in den Westen). [s.l.] : Böhlau Verlag Wien, 2000. 613 s. ISBN 978-3-205-98786-4.
- ↑ Zittern im Südburgenland um die nahe Zukunft der Pinkatalbahn [online]. derstandard.at, 2022-01-25, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
- ↑ FENZ, Carina. Land kauft jetzt die Bahnstrecke [online]. bvz.at, 2021-01-28, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
- ↑ ONLINE, Wiener Zeitung. Firmenbuch, Änderungen und Zusätze [online]. wienerzeitung.at, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
- ↑ Verkehrsbetriebe Burgenland [online]. verkehrsbetriebe-burgenland.at, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
- ↑ EU Commission Brochure. Burgenland in der EU [online]. aei.pitt.edu, 1996, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
- ↑ Rebfläche in Österreich nach Weinbauregionen 2022 [online]. de.statista.com, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
- ↑ Infrastruktur : Größter Windpark Österreichs geht in Betrieb [online]. solidbau.at, 2014-08-24, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
- ↑ Heimat bist du großer Töne [online]. kleinezeitung.at, 2021-11-07, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Schloss Tabor wird zum Opernhaus - oesterreich.ORF.at [online]. bglv1.orf.at, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- ↑ BLAŽEJ, Ján. Ako uživiť hrad. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2014-09-02. Dostupné online [cit. 2023-07-06].
- ↑ Burgruine: [online]. landseeaktiv.at, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
- ↑ DK Travel. DK Eyewitness Travel Guide Austria. [s.l.] : Dorling Kindersley Ltd, 2016. 380 s. ISBN 978-0-241-26322-8. S. 158.
- ↑ Basilika Maria Loretto [online]. basilika-loretto.at, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
- ↑ barockesel.at, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Bedrohte Sumpfwühlmäuse [online]. burgenland.orf.at, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burgenland
- Wikislovník ponúka heslo Burgenland
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Burgenland na nemeckej Wikipédii.