Burkov vrch
| Burkov vrch | |
| vrch | |
._Moravskoslezsk%C3%A9_Beskydy.JPG) Kaplnka na hrebeni, 2km od Burkovho vrchu
| |
| Štáty |  Slovensko,  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský, Moravsko-sliezsky |
| Okresy | Čadca, Frýdek-Místek |
| Obce | Olešná, Horní Lomná |
| Pohorie | Moravsko-sliezske Beskydy |
| Podcelok | Zadné hory Lysohorská hornatina |
| Povodia | Kysuca, Olše |
| Nadmorská výška | 1 031,7 m n. m. |
| Súradnice | 49°29′46″S 18°38′21″V / 49,4962°S 18,6392°V |
| Najľahší výstup | po  a  červenej z Klokočova cez Čuboňov
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Burkov vrch (čes. Burkův vrch; 1 031,7 m n. m.[1][2]) je vrch v pohorí Moravsko-sliezske Beskydy. Leží na slovensko-českej hranici, nad obcou Klokočov, približne 12 km severozápadne od mesta Čadca.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severozápadnom okraji slovenskej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zadné hory (na Slovensku) a Lysohorská hornatina (v Česku).[4] Vrch leží na slovensko-českej hranici, na pomedzí Žilinského a Moravsko-sliezskeho kraja a okresov Čadca a Frýdek-Místek. Zasahuje na katastrálne územie obce Olešná[5] a Horní Lomná.[6] Najbližšími sídlami sú severne ležiaca obec Horní Lomná a juhozápadne situovaný Hrubý Buk, miestna časť obce Klokočov. Južným smerom sa nachádza obec Olešná a juhovýchodne osady obce Raková.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Burkov vrch je súčasťou hraničného hrebeňa, ktorý vedie z Veľkého Polomu (1 067 m n. m.) západným smerom na Malý Polom (1 060 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Polana (851 m n. m.) a Čerčok (800 m n. m.), východne susedí Muřinkový vrch (975 m n. m.) a Veľký Polom, južným smerom Hlinené (875 m n. m.) a západným Tyňok (935 m n. m.), Uhorská (1 028 m n. m.), Čuboňov (1 014 m n. m.) a Malý Polom.[2] Hrebeňom vedie rozvodie Čierneho a Baltského mora; južné časti hrebeňa odvodňuje potok Olešnianka do Kysuce v povodí Váhu, voda zo severných svahov odteká riečkou Lomná do Olše v povodí Odry.[3] Vrchol severným smerom traverzuje hrebeňový značený chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Samotný vrchol pokrýva súvislý les, no na svahoch je viacero odlesnených miest, umožňujúcich obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je vidieť okolité Moravsko-sliezske Beskydy, Turzovskú vrchovinu, Javorníky, pri vhodných podmienkach aj Malú Fatru, Oravskú Maguru, Oravské, Kysucké a Sliezske Beskydy.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Značená hrebeňovka vrchol obchádza severným smerom, no krátkym odbočením umožňuje prístup naň.
- po
červenej turistickej značke hlavným hrebeňom:
- od západu z rázc. Biely Kríž cez Malý Polom
- od východu z obce Mosty u Jablunkova cez Veľký Polom
- po
žltej značke z obce Horní Lomná cez Muřinkový vrch - po
modrej značke:
- z rázc. Klokočovské skálie cez Uhorskú
- z rázc. Korcháňovci (Raková) cez Veľký Polom
- po
zelenej značke z rázc. Vrchpredmier (Klokočov) cez Uhorskú[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 4.
- ↑ a b Javorníky – Čadca. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-12]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-12]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-03-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-12]. Dostupné online.