Burnley FC
| Burnley | |||
| Celý názov | Burnley Football Club | ||
|---|---|---|---|
| Prezývka | The Clarets | ||
| Založený | 1882 | ||
| Štadión | Turf Moor, Burnley | ||
| Kapacita | 21 944 | ||
| Majiteľ |  ALK Capital LLC | ||
| Predseda |  Alan Pace | ||
| Tréner |  Vincent Kompany | ||
| Liga | EFL Championship | ||
| 2023/24 | Premier League 2023/24 19. miesto (zostup) | ||
| |||
Burnley Football Club je anglický futbalový klub so sídlom v Burnley, Lancashire, ktorý súťaží v EFL Championship – druhej najvyššej úrovni anglického futbalu. Klub bol dvakrát majstrom Anglicka, v rokoch 1920/21 a 1959/60, raz vyhralo FA Cup, v sezóne 1913/14, a dvakrát vyhralo FA Charity Shield (dnes FA Community Shield) v rokoch 1960 a 1973.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatky a prvé trofeje (1882–1946)
[upraviť | upraviť zdroj]Klub bol založený 18. mája 1882 členmi rugbyového tímu Burnley Rovers, ktorí hlasovali za prechod k futbalovému zväzu, keďže niekoľko ďalších športových klubov v tejto oblasti zmenilo svoje zameranie na futbal. Klub bol jedným z prvých, ktorý sa stal profesionálom klubom (v roku 1883) a následne vyvíjal tlak na futbalovú asociáciu, aby povolila platy profesionálnym hráčom. Klub prvýkrát vstúpil do FA Cupu v sezóne 1885/86 a bol jedným z 12 zakladajúcich členov futbalovej ligy v rokoch 1888-89.
Prípona „Rovers“ bola o niekoľko dní neskôr vypustená. Klub vyhral svoje prvý pohár v roku 1883: Dr Dean's Cup, vyraďovaciu súťaž medzi amatérskymi klubmi v oblasti Burnley.[1]
Do konca roka sa klub stal profesionálnym a podpísal zmluvu s mnohými škótskymi hráčmi. Burnley odmietlo vstúpiť do Futbalovej asociácie (FA) a jej súťaže – FA Cupu. Bolo to z dôvodu, že asociácia zakázala účasť profesionálnych hráčov. V roku 1884 viedol klub Burnley skupinu 35 ďalších klubov pri formovaní odštiepenej Britskej futbalovej asociácie (BFA), aby sa odtrhli od FA. FA zmenila svoje pravidlá v roku 1885, čo umožnilo vstup profesionálnych hráčov a Burnley sa prvýkrát objavilo v FA Cupe v sezóne 1885/86. [2]
V októbri 1886 sa štadión Turf Moor stal prvým profesionálnym štadiónom, ktoré navštívil člen kráľovskej rodiny, keď sa princ Albert Victor zúčastnil priateľského stretnutia medzi Burnley a Bolton Wanderers.[3] Klub bol medzi dvanástimi zakladateľmi futbalovej ligy v sezóne 1888/89 a jedným zo šiestich so sídlom v Lancashire. V druhom zápase sa William Tait stal prvým hráčom, ktorý dosiahol ligový hetrik, keď jeho tri góly zabezpečili Burnley prvé víťazstvo v súťaži. V sezóne 1889/90 získali svoj prvý Lancashire Cup, keď vo finále porazili miestnych rivalov Blackburn Rovers.
V sezóne 1912/13 klub postúpil do prvej úrovne. V nasledujúcej sezóne získalo Burnley prvý veľký pohár, keď porazilo Liverpool vo finále FA Cupu v roku 1914.[4] Tím skončil v sezóne 1919/20 v lige na druhom mieste - 9 bodov za West Bromwich Albion [5] a v sezóne 1920/21 klub vyhral svoj prvý titul v prvej divízii.[6] Burnley prehralo úvodné tri zápasy, ale v nasledujúcich 30 ligových zápasoch zostalo neporazené, čím vytvorilo anglický rekord. O deväť sezón neskôr tím zostúpil do druhej divízie.[7] V druhej divízií sa klub trápil a v sezóne 1931/1932 sa vyhli ďalšiemu zostupu len o dva body.[8] Sezóny od 1932 až do vypuknutia druhej svetovej vojny boli charakterizované umiestnením v strede tabuľky v druhej divízií.
Po vojne (1947-1960)
[upraviť | upraviť zdroj]V prvej sezóne v povojnovom futbale získalo Burnley postup do najvyššej divízie a v roku 1947 sa dostalo do finále FA Cupu, ale po predĺžení podľahlo Charltonu Athletic.[9] Obrana tímu dostala prezývku „železná opona“, keďže v 42 ligových zápasoch inkasovala iba 29 gólov.[10]
Klub sa stal jedným z najprogresívnejších za pôsobenia Alana Browna a Boba Lorda. Burnley bolo jedno z prvých, ktorí zriadilo účelové tréningové centrum v Gawthorpe a stalo sa známym pre svoju mládežnícku politiku a systém skautingu, ktorý klubu priniesol mnoho mladých talentov.
Druhý ligový titul a účasť v európskej súťaži (1960-1961)
[upraviť | upraviť zdroj]Burnley si v sezóne 1959/60 zabezpečilo druhý titul v prvej divízii - jeden bod pred Wolverhamptonom Wanderers. [11] Až do posledného zápasu neboli na čele tabuľky. Tím stál na prestupových poplatkoch iba £13 000 libier (ekvivalent £320 000 v roku 2023) £8 000 libier stál McIlroy v roku 1950 a £5 000 libier stal ľavý obranca Alexa Elder v roku 1959. Ostatní hráči pochádzali z ich mládežníckej akadémie. Mesto Burnley sa s 80 000 obyvateľmi stalo jedným z najmenších, ktoré malo anglického šampióna prvej úrovne.
V nasledujúcej sezóne hralo Burnley prvýkrát v európskej súťaži v Európskom pohári 1960-61. V prvom kole porazili bývalých finalistov Stade de Reims, ale vo štvrťfinále vypadli proti Hamburgeru SV. [12]
Premier League a späť v Európe (2009 –)
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2008/2009 Burnley porazilo v play-off Championship klub Sheffield United a po dlhých 33 rokoch sa vrátil naspäť do najvyššej futbalovej divízie. Postupom sa mesto Burnley stalo jedným z najmenších, ktoré hrá v Premier League.
Tím začal sezónu dobre a stal sa prvým novo povýšeným tímom v súťaži, ktorý vyhral prvé štyri domáce zápasy. Coyle však v januári 2010 klub opustil, aby trénoval miestnych rivalov Bolton Wanderers. Nahradil ho bývalý hráč Burnley Brian Laws, ale forma tímu prudko klesla a v jedinej sezóne zostúpili.[13]
Sean Dyche bol vymenovaný za trénera v októbri 2012. [14] Vo svojej prvej úplnej sezóne vo vedení Dyche priviedol Burnley z 2. miesta v Championship späť do Premier League v sezóne 2013/14 s napätým rozpočtom a s malým kádrom.[15] Tím po jednej sezóne zostúpil, ale po návrate v sezóne 2015/16 získal majstrovský titul, keď vyrovnal 93 bodov zo sezóny 2013/14 a sezónu ukončil s 23 ligovými zápasmi bez prehry.
V roku 2017 klub dokončil výstavbu tréningového centra Barnfield, ktoré nahradilo Gawthorpe, pričom Dyche sa podieľal na návrhu tréningového ihriska. Burnley skončilo v sezóne 2017/18 siedme, čo znamenalo kvalifikáciu do Európskej ligy UEFA 2018-19 a návrat do európskeho futbalu po 51 rokoch.[16] Tímu sa nepodarilo postúpiť do skupinovej fázy, keďže ho v play-off kvalifikácie vyradil grécky klub Olympiakos FC.[17]
V decembri 2020 získala americká investičná spoločnosť ALK Capital 84% podiel v Burnley za 170 miliónov libier.[18] Bolo to prvýkrát, čo klub riadil niekto iný ako miestni podnikatelia a priaznivci Burnley. V sezóne 2021/22 Burnley zostúpilo späť do Championship po prehre v poslednom zápasovom kole a skončilo v tabuľke na 18. mieste. [19]
V júni 2022 bol za trénera Burnley vymenovaný Belgičan Vincent Kompany, ktorý sa stal prvým trénerom mimo Britských ostrovov, ktorý trénoval tento klub. Počas prvých mesiacov vo vedení podpísal 16 hráčov – väčšinou mladých a zahraničných – a prestaval tím s obmedzeným rozpočtom. Kompany tiež zaviedol útočný štýl hry založený na držaní lopty. Burnley si zabezpečilo postup späť do Premier League so siedmimi zápasmi k dobru – rekord Championship. [20]
Prezývka a rivalita
[upraviť | upraviť zdroj]Klub je prezývaný "The Clarets" [21] kvôli dominantnej farbe na domácich dresoch. Klubové farby bordová a modrá boli prijaté pred sezónou 1910/1911 na počesť vtedajšieho šampióna futbalovej ligy Aston Villa. Súčasné logo Burnley vychádza z erbu mesta. Tím má dlhodobú rivalitu s klubom Blackburn Rovers. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa nazýva East Lancashire Derby.[22]
Štadión
[upraviť | upraviť zdroj]Viac v článku: Turf Moor
Tím hrá od roku 1883 svoje domáce zápasy na Turf Moor po tom ako sa presťahoval zo svojich pôvodných priestorov v Calder Vale. Je to druhý najdlhšie nepretržite využívaný štadión v anglickom profesionálnom futbale. Pomenovaný je po trénerovi, ktorý s klubom vyhral prvú divíziu v roku 1960.
V roku 1886 sa Turf Moor stal prvým futbalovým ihriskom, ktoré navštívil člen kráľovskej rodiny, keď sa princ Albert Victor zúčastnil priateľského zápasu medzi Burnley a Bolton Wanderers.
Tituly
[upraviť | upraviť zdroj]
Anglická liga (2x)
_Trophy.png)
1921, 1960
FA Cup (1x)
1914
FA Community Shield (1x)
1973
Zostava
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ The Story Of The Dr Dean Trophy - News - Burnley Football Club [online]. web.archive.org, 2020-08-06, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.
- ↑ BUTLER, Bryon. The Official History of The Football Association. [s.l.] : Queen Anne Press, 1991. ISBN 0-356-19145-1. S. 30.
- ↑ The Story Of The Dr Dean Trophy - News - Burnley Football Club [online]. web.archive.org, 2020-08-06, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.
- ↑ MACFARLANE, Andy. 1914 FA Cup Final: Burnley 1 Hold On Against Liverpool 0 [online]. History Of Soccer, 2022-08-23, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ English Football Stats - English League Tables - 1919/20 - Tiers 1 - 2 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ English Football Stats - English League Tables - 1920/21 - Tiers 1 - 3 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ English Football Stats - English League Tables - 1929/30 - Tiers 1 - 3 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ English Football Stats - English League Tables - 1931/32 - Tiers 1 - 3 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ 1947 FA Cup Final (partially found footage of football match; 1947) - The Lost Media Wiki [online]. lostmediawiki.com, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ English Football Stats - English League Tables - 1946/47 - Tiers 1 - 3 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ English Football Stats - English League Tables - 1959/60 - Tiers 1 - 4 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Hamburger SV - Burnley FC, Mar 15, 1961 - European Champion Clubs' Cup - Match sheet [online]. www.transfermarkt.com, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 2009-2010 Premier League Table [online]. thefishy.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Burnley appoint Dyche as manager. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-06-23]. (po anglicky)
- ↑ 2013-2014 Championship League Table [online]. thefishy.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Burnley 1-2 Bournemouth - BBC Sport [online]. web.archive.org, 2020-12-23, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2020-12-23 z originálu.
- ↑ Burnley 1-1 Olympiakos (2-4 on agg) - BBC Sport [online]. web.archive.org, 2019-08-31, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2019-08-31 z originálu.
- ↑ Burnley chairman Alan Pace reported to be in market for takeover at Serie A club Spezia - LancsLive [online]. web.archive.org, 2021-03-07, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2021-03-07 z originálu.
- ↑ Burnley relegated from Premier League after defeat by Newcastle as Leeds survive on final day | The Independent [online]. web.archive.org, 2022-07-28, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2022-07-28 z originálu.
- ↑ Famous faces react after Burnley win promotion to the Premier League | Lancashire Telegraph [online]. web.archive.org, 2023-04-08, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2023-04-08 z originálu.
- ↑ Does Burnley FC have a nickname? [online]. thefootballlovers.com, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. Archivované 2023-06-23 z originálu.
- ↑ History of the Blackburn Rovers v Burnley derby: part one [online]. Lancashire Telegraph, 2009-10-07, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burnley FC
