Preskočiť na obsah

Burnsova teória transakčného a transformačného štýlu vedenia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Burnsova teória transakčného a transformačného štýlu vedenia z roku 1978 je teória štýlu vedenia, ktorá patrí medzi teórie nového vedenia. Táto teória rozlišuje dva štýly vedenia - transformačný štýl a transakčný štýl vedenia.

Transformačný štýl vedenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Nadriadený motivuje podriadených, aby pracovali na vyšších cieľoch skôr sebaaktualizáciou ako bezprostrednou odmenou. Štýl je teda postavený na uspokojovaní vyšších potrieb pracovníkov.

Nadriadený mení (transformuje) podriadených aj organizačnú štruktúru, a to dvoma spôsobmi:

  • pozdvihnutím úrovne uvedomenia si významu a hodnoty výsledkov práce a ciest na ich dosiahnutie,
  • pôsobením na ľudí, aby svoje osobné záujmy preorientovali na záujmy tímu.

Nadriadený takéto vedenie uskutočňuje nasledujúcimi prostriedkami:

  • Charizma: Vzťah medzi nadriadeným a podriadeným založený na charizme má intenzívne emocionálne zložky, ako sú oddanosť, bázeň a slepá viera, nespochybňovaná dôvera v nadriadeného. Charizmatickí vedúci vykresľujú svojim podriadeným atraktívnu víziu stavu, ku ktorému dovedie organizáciu ich úsilie.
  • Inšpiratívne vedenie je vedenie inšpirujúce podriadených emocionálnymi prostriedkami. Inšpiratívne konajúci vedúci stimuluje medzi podriadenými nadšenie pre prácu.
  • Individualizovaná úcta: Nadriadený vystupuje ako benevolentný otec svojich podriadených (prejavuje im individualizovanú úctu). Má sklon k priateľskému, neformálnemu a dôvernému konaniu. Zaoberá sa každým podriadeným individuálne. Formami individualizovanej úcty sú ocenenie dobre vykonanej práce či prideľovanie mimoriadnej úlohy podriadenému, ktorá povzbudí jeho sebadôveru a dá mu príležitosť na učenie.
  • Intelektuálna stimulácia znamená rozvoj podriadených a zmenu ich osobnosti (zmena chápania problémov, myslenia, hodnôt).

Transakčný štýl vedenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Nadriadený motivuje svojich podriadených poskytovaním odmeny za vykonané úlohy. Základom tohto vedenia je transakcia, čiže vzájomná výmena medzi nadriadeným a podriadeným – nadriadený poskytuje odmenu, podriadený poskytuje svoj talent, skúsenosti a úsilie. Nadriadený takéto vedenie uskutočňuje nasledujúcimi prostriedkami:

  • Podmienená odmena: Spočíva v súhlasnom názore nadriadeného a podriadeného na to, čo má podriadený urobiť, aby bol odmenený alebo aby sa vyhol postihu. Má dve formy: buď pochvala za dobre vykonanú prácu, alebo odporúčané zvýšenie platu či povýšenie.
  • Riadenie výnimkou: Pri takomto riadení nadriadený spravidla nezasahuje do priebehu plnenia úloh (teda deleguje zodpovednosť na podriadeného), zasahuje iba vo výnimočných situáciách, keď sa objaví problém alebo keď pracovníci nedosahujú požadované štandardy.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]