Busta

Busta (lat. bustum, tal. busto) je sochárske znázornenie hornej časti človeka (hlava, ramená a hruď), či už vo voľnej priestorovej plastike, alebo v reliéfnom, plošnejšom podaní.

Dáva vyniknúť individualite stvárneného jedinca. Býva vytvorená spravidla z mramoru, bronzu, alebo z iného trvanlivého materiálu, prípadne aj z dreva.

Dejiny

Pôvodne termín pre poprsie, podobizeň zomrelého na náhrobkoch. Typ sochárskeho polofigurálneho portrétu. Isté náznaky k buste nachádzame už v egyptskom a gréckom sochárstve. Najvýznamnejšie podnety však poskytovalo etruské umenie portrétnych hláv a polofigúr na náhrobkoch a neskoršie plastiky rímskeho obdobia vychádzajúce z rímskeho kultu predkov. Figurálne relikviáre a konzolové figúry stredoveku (v neskororománskom a gotickom období) boli ďalšou etapou vo vývoji tohoto typu, pričom osobitné miesto patrí v tejto súvislosti triforiovým (trojdielne arkádové okno) parléřovským bustám v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade (1375-85).

Antické umenie busty našlo znovu uplatnenie v talianskej renesancii (Donatello, Michelangelo, Cellini a iní). Nové dramatickejšie podoby nadobudlo portrétne umenie a poňatie busty v baroku (Bernini, Algardi, Coyzevox, Houdon, Schlütter, Permoser a iní.). Pozoruhodný je cyklus charakterových hláv bratislavského sochára F. X. Messerschmidta (po roku 1777). Veľký rozvoj umenia portrétu a busty nastáva v 19. a 20. storočí.

Zaujímavosti

Najväčšiou bustou na svete je pamätník Karla Marxa v nemeckom meste Chemnitz s výškou 7,1m.

Busty na Slovensku

Busta Milana Hodžu na Námestí SNP v Sučanoch
Busta Aničky Jurkovičovej v Aleji národných dejateľov pri Matici slovenskej v Martine
Busta Emila Belluša v Piešťanoch
Busta Jána Papánka v Brezovej pod Bradlom
Busta generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Hrádku
Busta Samuela Zocha na Župnom námestí v Bratislave
Busta Jiřího Krohu na Mierovom námestí v Novej Dubnici
Busta Karola Brančíka v Trenčíne

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Busta