Butatót

Butatót (poslovenčený tvar) alebo buta tót (maďarský tvar) je pejoratívne označenie Slováka v maďarčine. Používalo sa hlavne v minulosti. Doslova znamená hlúpy Slovák alebo sprostý Slovák.

V Slovenskom národnom korpuse sa toto slovné spojenie a jeho varianty vyskytuje 12 krát. Vyskytuje sa aj v slovenskej literatúre, príkladom je báseň Václava Chlumeckého Enšpengera Drevorubač Slovák:

Ja som Slovák,

buta tót ma volajú.

Zato, že som veľký dobrák,

že môj jazyk neznajú,

zato že tak ťažko robím,

v halene a krpcoch chodím,

tak som buta tót.

Počkajte len páni zlatí,

počkajte len huncúti,

veď sa ešte ten svet prevráti,

nebude vám po chuti.

Keď sa všetci spojíme,

potom vám len povieme,

kto je buta tót.

V roku 1921 bola táto báseň predmetom poslaneckej interpelácie, keďže banskobystrický cenzor ju takmer celú scenzuroval.

Ani po druhej svetovej vojne sa v Maďarsku „sa asi za rok od podpísania prímeria nestačil vytratiť tradičný urážlivý postoj označujúci príslušníkov slovenskej menšiny hanlivým prívlastkom ‚buta Tót‘.“ Napr. v (vtedy) stále bežnej nadávke: „Buta Tót, buta paraszt, magyar kenyeret zabálsz“ čo znamená „Sprostý Slovák, sprostý sedliak, žerieš maďarský chlieb.“

Slovné spojenie sa vyskytovalo v maďarskej klasickej literatúre, napríklad u Móra Jókaia.

Pozri aj

• tót
• čobol

Externé odkazy

• Miroslava Ivanová:Buta tót