Boeing CST-100 Starliner

CST-100 Starliner sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) počas skúšobného letu Boeing Orbital Flight Test 2

Boeing CST-100 Starliner (Crew Space Transportation-100) je znovupoužiteľná kozmická loď vyvinutá spoločnosťou Boeing v rámci programu NASA Commercial Crew Program. Hlavnou úlohou kozmickej lode Starliner je doprava astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kam má podľa kontraktu vykonať 2 až 6 pilotovaných letov, prípadne súkromnej vesmírnej stanice, ktorej príkladom je navrhovaná stanica spoločnosti Bigelow Aerospace.

Starliner navonok vyzerá podobne ako Orion MPCV, kozmická loď vyvíjaná pre NASA spoločnosťou Lockheed Martin. Samotná kapsula má priemer maximálne 4,56 m, čo je o trochu viac než mal veliteľský modul Apolla a menej ako Orion. Loď môže niesť až sedemčlennú posádku, ale kvôli obmedzenej kapacite amerického segmentu ISS bude dopravovať skôr štvorčlennú posádku a obmedzené množstvo zásob. Na obežnej dráhe bude môcť zostať pripojená ku stanici sedem mesiacov, pričom je koncipovaná ako znovupoužiteľná so životnosťou 10 letov.

V prvej fáze programu Commercial Crew, v roku 2010, dostal Boeing od NASA 18 miliónov dolárov na predbežný návrh lode. V druhej fáze, v roku 2011, Boeing získal 93 miliónov na ďalší vývoj. Okrem CST-100 má NASA k dispozícii aj kozmickú loď Dragon 2 konkurenčnej spoločnosti SpaceX.

CST-100 je prispôsobená na vynášanie rôznymi nosičmi, a síce nosnými raketami Atlas V, Delta IV (tie však už nelietajú) a Falcon 9. Pre prvý štart zvolil Boeing raketu Atlas V, ktorá vyniesla loď do kozmu aj pri druhom a treťom lete.

Testovacie lety

Prvý let

Nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Starliner k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), označovaný ako Boeing Orbital Flight Test, úspešne odštartoval 20. decembra 2019. Testovať sa malo priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď mala zostať pripojená ku stanici 7 dní. Starlineru sa však nepodaril plánovaný zážih motora potrebný pre usadenie na obežnej dráhe a stretnutie s ISS. NASA a Boeing nakoniec rozhodli o predčasnom návrate lode po 2 dňoch letu. Následne sa odskúšal úplný návrat do atmosféry, pristátie na pevnine a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom. Počas celého skúšobného letu sa sledoval aj systém podpory života.

Druhý let

Spoločnosť Boeing 6. apríla 2020 oznámila, že nepilotovaný skúšobný let Orbital Flight Test zopakuje, aby dokončila všetky úlohy letových skúšok a vyhodnotila výkon druhej lode Starliner. NASA návrh Boeingu akceptovala, pričom druhý nepilotovaný skúšobný let Boeing Orbital Flight Test 2 bol predbežne naplánovaný na 30. júla 2021. Napokon štartovala až nasledujúci rok, 19. mája 2022. Počas misie sa neobjavil nijaký zásadný problém. 21. mája sa loď úspešne spojila s ISS. V ten istý deň do lode vstúpila posádka a začala prekladať náklad, ktorý Starliner na stanicu priviezol. Potom sa loď od stanice odpojila a 26. mája v automatickom režime pristála na White Sands Missile Range Facility v Novom Mexiku.

Tretí let

Pilotovaný skúšobný let k ISS, označovaný ako Boeing Crewed Flight Test, po mnohých odkladoch odštartoval 5. júna 2024. Podľa pôvodných plánov mal trvať 2 týždne alebo až 6 mesiacov. Na prvý pilotovaný letu Starlineru k ISS mali podľa neaktuálnych plánov vyštartovať traja astronauti, Barry Wilmore, Nicole Mannová a Michael Fincke. Napokon bola jeho posádka zmenšená na dvoch členov, ktorými sú Barry Wilmore a Sunita Williamsová. Starliner sa tak stal iba desiatym typom kozmickej lode, ktorá kedy viezla ľudskú posádku a jednou z len dvoch amerických pilotovaných kozmických lodí vyvinutých v treťom tisícročí. Nasledujúceho dňa po štarte prišla informácia o úniku hélia z pohonného systému Starlineru. Dva z troch únikov sa podarilo stabilizovať a Starliner sa pripojil k ISS.

Kabína Starlinera po pristátí v Novom Mexiku

Motorčeky lode po pripojení podstúpili sériu testov, ktorá prebiehala do 28. júla. Práca motorčekov bola normálna, hoci bol zaevidovaný ďalší únik hélia z nich. Pre problémy s funkciou motorčekov zostala posádka Starlinera, Sunita Williamsová a Barry Wilmore, stále na palube ISS, hoci podľa pôvodných plánov mali stráviť na stanici iba pár dní a potom pristáť. V dôsledku problémov so Starlinerom sa NASA dohodla so SpaceX na odklade štartu pilotovanej misie Crew-9. Odklad bol o viac než mesiac, až na 24. septembra. NASA začala zvažovať, že by návrat Barryho Wilmora a Sunity Williamsovej, prebehol v Crew Dragone. 24. augusta a priebehu tlačovej konferencie NASA oznámila, že kozmická loď Boeing CST-100 Starliner sa zo svojho prvého pilotovaného letu vrátí bez posádky. Po skúškach jej problematických motorov sa totiž nepodarilo s istotou dokázať, že loď je bezpečná. Jej dvojčlennú posádku privezie na Zem kozmická loď Crew Dragon, ktorá má štartovať 24. septembra s dvojčlennou posádkou namiesto klasickej štvorčlennej. Návrat Crew Dragonu prebehne vo februári 2025. Starliner sa mal vrátiť v automatickom režime, s čím sa pri tejto misii nepočítalo, a preto prebiehali prípravy jeho softvérového vybavenia. 29. augusta NASA oznámila, že Starliner sa odpojí od ISS a bez posádky pristane dňa 6. septembra. Kontrola pripravenosti lode bola dokončená. V súlade s týmto plánom Starliner odpojil od ISS sa a nasledujúceho dňa na padákoch pristál v oblasti White Sands v USA. Počas všetkých fáz pristávania loď fungovala podľa očakávaní.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boeing CST-100 Starliner

Externé odkazy

Kozmonautický portál

• Oficiálna stránka (po anglicky)