Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
Astronaut Robert L. Stewart, člen misie STS-41-B, testuje manévrovaciu jednotku MMU, ktorá mu umožnila vzdialiť sa od raketoplánu až na 93 metrov bez istiaceho lana.
Mercury-Redstone 3 (alebo podľa lode Freedom 7) bol prvý americký pilotovaný kozmický let, ktorý sa uskutočnil 5. mája1961 a vyniesol do vesmíru prvého Američana, ktorým sa stal Alan Shepard. Zároveň išlo o prvý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci programu Mercury. Hlavným cieľom programu bolo vyslať človeka na nízku obežnú dráhu Zeme a bezpečne ho vrátiť späť. Shepardova misia bola 15-minútový suborbitálny let, ktorého hlavným cieľom bolo preukázať schopnosť astronauta odolať vysokému preťaženiu pri štarte a návrate do atmosféry. Počas letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. Niekedy sa uvádza, že prvým Američanom vo vesmíre bol John Glenn, keďže Shepard letel iba po balistickej dráhe a nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Glenn.
Shepardov let bol z technického hľadiska úspechom, hoci nadšenie z tohto počinu utlmila skutočnosť, že len tri týždne pred Shepardovým letom sa prvým človekom vo vesmíre a tiež na obežnej dráhe Zeme stal sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin, ktorý 12. apríla 1961 v kozmickej lodi Vostok 1 jedenkrát obletel Zem a úspešne pristál.
...najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená Europa Clipper, ktorá má s roztvorenými slnečnými panelmi dĺžku 30,5 metra?
...keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na ISS s označením Node-3, vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala?
...raketa Proton dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice Proton?
...podľa pôvodného plánu pri prvom pristátí Apolla na povrchu Mesiaca mal na mesačný povrch vystúpiť iba jeden astronaut a druhý mal zostať v lunárnom module monitorovať jeho systémy?
...zo sondy Mars 2MV-4 No.1 sa kvôli primalej nosnosti rakety pred štartom vymontovali všetky vedecké prístroje?
Kozmická loď Starship s raketou Superheavy podstúpili šiestu letovú skúšku. Jej priebeh mal byť podobný prechádzajúcemu letu. Pristátie stupňa Superheavy na jej rampe medzi ramená Mechanzilla však bolo z bližšie neurčených príčin v priebehu letu odvolané. Stupeň Superheavy namiesto toho hladko dosadol na hladinu Mexického zálivu. Loď Starship, ktorá bola v tomto lete testovaná až na hranice odolnosti, napriek predpokladom prežila zostup atmosférou a aj ona hladko pristála na vodnej hladine.[1][2]
Slnečná sonda Parker Solar Probe urobila posledný zo svojich gravitačných manévrov pri Venuši. Vďaka nemu sa 24. decembra tohto roku priblíži na rekordne nízku vzdialenosť, len 6,1 miliónov kilometrov od Slnka. Počas priblíženia k planéte na ňu vedci namierili jej prístroj WISPR. Na ich prekvapenie prístroj dovidel cez oblaky až na venušský povrch.[3]
Z kozmodrómu Ťiou-čchüan v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko odštartovala kozmická loď Šen-čou 19 s trojčlennou posádkou smerujúcou k Čínskej vesmírnej stanici, ku ktorej sa úspešne pripojila po šiestich hodinách letu. Súčasťou posádky je aj prvá čínska kozmická inžinierka Wang Chao-ce z novej generácie čínskych kozmonautov narodených v roku 1990.[4]
Kozmická loď Dragon pristála po misii Crew-8 v Mexickom zálive so štvorčlennou posádkou na palube. Dva dni pred pristátím sa oddelila od ISS.[5] Loď Dragon 2 celkove strávila vo vesmíre až 235 dní, čo je rekord v dĺžke pobytu akejkoľvek pilotovanej lode na obežnej dráhe. Pod dĺžku tejto misie sa čiastočne podpísali aj problémy s loďou Starliner.[6]
Spoločnosť Intelsat oznámila, že jej telekomunikačný satelit Intelsat 33e sa vo vesmíre rozpadol. Stalo sa tak po siedmich rokoch jeho služby, pričom plánovaná životnosť bola 15 rokov. Počet detekovaných fragmentov bol v tento deň podľa americkej spoločnosti ExoAnalytic Solutions 57 a stále rástol. Príčinu rozpadu družice zistí vyšetrovacia komisia.[7]
Kozmická loď SuperheavyStarship dosiahla pri svojom piatom testovacom lete ďalší míľnik. Prvý stupeň, Superheavy, po skončení svojej práce ako prvá raketa v histórii pristál rovno na svoju štartovaciu rampu, kde ho vo vzduchu zachytili mechanické ramená Chopsticks na obslužnej veži. Druhý stupeň, Starship, zase vykonal simulované pristátie na hladinu Indického oceánu.[9]
Najsilnejší hurikán sezóny Milton zasiahol pobrežie USA. Prehnal sa cez Kennedyho kozmické stredisko a spôsobil menšie škody. Z dôvodu hurikánu bol štart európskej sondy Europa Clipper naplánovaný na 10. októbra odložený na 14. októbra.[10]
Z rampy SLC-40 odštartovala raketa Falcon 9 s európskou sondou Hera a dvoma cubesatmi. Štart prebehol podľa očakávaní. Cieľom Hery aj cubesatov je prieskum dvojplanétky Didymos-Dimorphos, na ktorej povrchu by mali v roku 2027 pristáť (Hera na väčšom Dydime, cubesaty na menšom Dimorphe).[11][12]
Kozmická loď Crew Dragon s raketou Falcon 9 odštartovala na misiu Crew-9 k ISS. Na jej palube sa tentoraz nachádzajú iba dvaja členovia posádky, pretože dve miesta musia zostať voľné pre Wilmora a Williamsovú, ktorí kvôli riziku nepristáli vo svojej štartovacej lodi Starliner. Misia je výnimočná aj tým, že ide o prvý pilotovaný štart z rampy SLC-40.[13] Po odpojení druhého stupňa rakety, ktorý do tej doby pracoval normálne, sa na ňom objavila porucha a vstúpil do atmosféry nad iným ako plánovaným miestom.[14]
Z dôvodu nedostatku elektrickej energie na palube sondy Voyager 2 vypli experti jeden z posledných piatich vedeckých prístrojov. Išlo o analyzátor plazmy PLS, prístroj, na základe ktorého údajov odborníci vyhlásili, že v roku 2008 táto sonda opustila heliosféru. Na sesterskej Voyager 1 tento prístroj nefunguje už od roku 1980. Tok plazmy do tohto prístroja bol však od opustenia heliosféry veľmi nízky, aj preto bol vybraný ako najvhodnejší kandidát na vypnutie.[15]
↑ ŽIVĚ A ČESKY: Další měsíc, další Starship. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-11-19. Dostupné online [cit. 2024-11-20].
↑PŘIBYL, Tomáš. Firma SpaceX zrušila zachycení letící rakety Starship mechanickou „godzillou“. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2024-11-19. Dostupné online [cit. 2024-11-20].
↑ Parker Solar Probe naposledy prosvištěla kolem Venuše. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-11-08. Dostupné online [cit. 2024-11-08].
↑DEMIGER, Matúš. Na čínskej vesmírnej stanici Nebeský palác úspešne pristála loď Šen-čou 19. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-10-30. Dostupné online [cit. 2024-10-30]. ISSN1339-844X.
Narodil sa 7. februára1926 v meste Voronež v úradníckej rodine ruskej národnosti. Otec Piotr Pavlovič Feoktistov (1890 – 1984) bol účtovníkom, matka Marija Fiodorovna (1890 – 1957) zdravotnou sestrou, neskôr pokladníčkou sporiteľne. Na začiatku sovietsko-nemeckej vojny rodina stratila jeho staršieho brata Borisa, nezvestného od roku 1941. V lete 1942 dokončil deviatu triedu a dobrovoľne sa prihlásil do armády. Vo vojsku strávil len necelé dva mesiace od 7. júla do 28. augusta 1942. Bol poslaný k prieskumnej jednotke voronežského frontu. Pri šiestej prieskumnej akcii padol do rúk nemeckých jednotiek v oblasti Voroneže. Nemci sa ho rozhodli za špionáž na mieste popraviť. Privliekli ho k zákopu a zasiahli ho z pištole do hlavy. Keďže po páde do zákopu ležal na bruchu, si jeho popravcovia nevšimli, že ešte žije a odišli. Strela mu vnikla do tela v oblasti sánky a vyletela krkom. Feoktistov stratil vedomie, ale po ich odchode sa v noci prebral a ťažko ranený došiel späť k svojej jednotke. Po vyliečení bol z armády prepustený.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
