Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
Umelecká predstava o pristávaní sondy Phoenix na Marse
Phoenix je robotická sonda, ktorá skúmala povrch planéty Mars od mája do novembra 2008. Vedci riadiaci Phoenix používali nástroje na palube sondy, aby zistili, či sú prírodné podmienky na Marse vhodné pre mikroskopický život. Sonda tiež skúmala históriu vody. Jej údaje potvrdili, že v polárnych oblastiach Marsu sa pod niekoľkocentrimetrovou vrstvou prachu nachádza vodný ľad. Sonda zaznamenala aj sneženie na Marse (hoci vločky nedosahovali povrch).
Zariadenie bolo vypustené 4. augusta2007 pomocou rakety Delta II. Pristátie na Marse prebehlo 25. mája2008. Phoenix pristál na severnej polárnej čiapočke Marsu v oblasti bohatej na ľad. Disponoval robotickou rukou schopnou odberu vzoriek zmrznutej pôdy, ktorú potom analyzoval. S prichádzajúcou zimou na Marse a so znižujúcou sa výškou slnka klesalo množstvo elektrickej energie, ktoré boli solárne panely schopné vyrobiť, až sa napokon 2. novembra 2008 sonda definitívne odmlčala.
Sonda Lucy minula vo vzdialenosti zhruba 960 km planétku 52246 Donaldjohanson. Podľa záberov získaných z preletu ide o kontaktnú dvojplanétku s maximálnou dĺžkou okolo 8 km. Pre sondu Lucy išlo už o druhý prelet okolo planétky (pri prvom minula planétku Dinkinesh) na ceste k jej hlavnému cieľu, ktorými sú Trójania Jupitera.[1]
Kozmická loď Sojuz MS-26 s trojčlennou posádkou pristála v Kazachstane. Posádka bola mužská, tvorili ju dvaja Rusi a jeden Američan. Ich oddelením sa od ISS predchádzajúceho dňa skončila na stanici Expedícia 72 a začala sa Expedícia 73.[2]
Kozmická loď Sojuz MS-27 s trojčlennou posádkou odštartovala a už tri hodiny po štarte sa pripojila k ISS. Posádka sa pridala k členom Expedície 73.[3]
Sonda Juno dvakrát prešla do bezpečnostného módu. Počas svojej predchádzajúcej činnosti od roku 2016 pritom vstúpila pred týmto dňom do bezpečnostného módu iba dvakrát. K aprílovým výpadkom došlo pravdepodobne z dôvodu preletu sondy cez Jupiterove radiačné pásy.[4]
Kozmická loď Crew Dragon pristála v závere súkromnej misie Fram2. Išlo o prvé pristátie do Tichého oceánu od pristátia lodí Apollo-Sojuz pred zhruba 50 rokmi.[5]
Štart rakety Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na súkromnú misiu Fram2. Išlo o prvý pilotovaný let v histórii kozmonautiky na polárnu obežnú dráhu. Posádkou je štvorica neprofesionálnych astronautov.[5]
NASA oznámila, že modul kozmickej lode Cygnus, ktorá slúži na zásobovanie ISS, je neschopný letu. Utrpel poškodenie pri poškodení zásobovacieho kontajnera pri prevoze na Floridu, odkiaľ mal odštartovať. Hľadajú sa možnosti, ako náklad tejto kozmickej lode dopraviť na stanicu.[6]
Centrálny stupeň rakety SLS bol pred misiou Artemis 2 spojený s dvojicou motorov SRB a usadený na mobilnú vypúšťaciu plošinu. Nasledujúcim krokom predštartovných príprav bude nasadenie adaptéra na pripojenie kozmickej lode Orion.[7]
Slnečná sonda Parker Solar Probe vykonala svoj 23. prelet okolo Slnka, ktorý bol podobne tesný ako jej posledný prelet. Niekoľko dní pred preletom aj po ňom nebolo možné so sondou komunikovať.[8]
Kozmická loď Crew Dragon zakončila misiu Crew-9 pristátím v mori v blízkosti Floridy. Priviezla na Zem štyroch členov posádky Expedície 72. Medzi nimi boli aj Barry Wilmore a Sunita Williamsová, ktorí sa členmi Expedície 72 stali neplánovane potom, ako im nebolo dovolené vrátiť sa v kozmickej lodi Starliner, v ktorej minulý rok na ISS prileteli.[9]
Pristávací modul Blue Ghost 1 ukončil svoju činnosť na povrchu Mesiaca. Stalo sa tak z dôvodu západu Slnka v jeho lokalite, ale dokázal ešte fungovať aj päť hodín potom. S 351 hodinami práce tak získal rekord v dĺžke funkcie súkromného mesačného landera na povrchu Mesiaca.[10] Nasnímal aj zatmenie Slnka Zemou, čiže z nášho pohľadu zatmenie Mesiaca.[11]
Po dvojdňovom odklade odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na misiu Crew-10. Na ISS dopraví štyroch členov posádky, dvoch mužov a dve ženy.[12] Nasledujúceho dňa sa kozmická loď úspešne spojila so stanicou.[13]
Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli1967. V marci1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.
Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
.jpg)
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
