Cafu

Cafu
Osobné údaje
Celé meno	Marcos Evangelista de Moraes
Dátum narodenia	7.6.19707. jún 1970 (54 rokov)
Miesto narodenia	São Paulo, Brazília
Výška	178 cm
Pozícia	Pravý obranca
Mládežnícke kluby
1988-1990	São Paulo
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
1989-1994 1994-1995 1995 1996-1997 1997-2003 2003-2008	São Paulo Juventude Real Zaragoza Palmeiras AS Rím AC Miláno		115 (7) 0 (0) 16 (0) 35 (0) 163 (5) 102 (3)
Národné mužstvo2
1990-2006	Brazília		156 (1)
1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 3. októbru 2007. 2 Zápasy a góly v reprezentácii k 1. júlu 2006.  Futbalový portál  Biografický portál

Marcos Evangelista de Moraes (* 7. jún 1970, São Paulo), známejší ako Cafu, je bývalý brazílsky futbalista. Je dvojnásobný majster sveta vo futbale, hrával v Brazílii, Zaragoze a predovšetkým v talianskej Serie A za AS Rím a AC Miláno.

Cafu hrával na poste pravého krajného obrancu. Za brazílske národné mužstvo odohral 156 zápasov, v rokoch 1994 a 2002 získal v jeho drese titul majstra sveta.

Hráčska kariéra

Ako jeden zo siedmich detí sa narodil vo favele v São Paule. Keď mal sedem rokov navštevoval futbalovú akadémiu a dostal sa do juniorských tímov Nacional, Portuguesa a Itaquaquecetuba AC. Tiež hral dva roky futsal.

V roku 1988 sa stal členom juniorského tímu klubu São Paulo FC a hneď vyhral mládežnícky turnaj Copa São Paulo. Nasledujúcu sezónu strávil väčšinu iba na lavičke. V tom čase mu tréner Telê Santana odporučil aby sa presunul zo zálohy na krídlo. Neskôr sa stal členom prvého tímu, s ktorým vyhral viaceré turnaje, vrátane Copa Libertadores dvakrát po sebe v rokoch 1992 a 1993. V roku 1994 získal ocenenie Juhoamerický futbalista roka.

Cafu začal ročník 1995 v brazílskom tíme Juventude, ale skončil ju v španielskom klube Real Zaragoza, s ktorým neskôr získal Pohár víťazov pohárov UEFA. Po krátkom pobyte v klube Palmeiras sa vrátil Cafu späť do Európy, prestúpil do klubu AS Rím, s ktorým neskôr dosiahol viaceré úspechy. V roku 2001 s ním vyhral scudetto. Práve počas pôsobenia v tomto klube dostal prezývku Il Pendolino (Expresný vlak).

Aj napriek účasti vo finále talianskeho pohára Coppa Italia v roku 2003 za Rím, Cafu sa rozhodol prestúpiť do klubu AC Miláno. Neprestúpil nakoniec do japonského klubu Yokohama F. Marinos. S AC Miláno vyhral jeho druhé Scudetto v roku 2004 a zahral si v jeho prvom finále Ligy majstrov v roku 2005. V roku 2007 vyhral s Rossoneri Ligu majstrov. Po sezóne 2007-08 sa rozhodol ukončiť svoju kariéru.

V decembri 2008 sprebehli špekulácie, ktoré ho spájali s pôsobením v anglickom okresnom klube Garforth Town.

Reprezentačná kariéra

Tréner brazílskej reprezentácie Paulo Roberto Falcão ho prvýkrát postavil do prípravného zápasu 12. septembra 1990 so Španielskom, v ktorého drese nastúpili napr. Butragueño či Zubizarreta. Brazília prehrala 0:3. Ďalší rok bol nominovaný na juhoamerický turnaj Copa America, ale neneastúpil ani do jedného zápasu. Na ďalšom turnaji Copa America v roku 1993 už bol v základe v troch zápasoch zo štyroch, Brazília ale proti Argentíne v osemfinále neuspela po penaltovom rozstrele.

MS 1994

Tréner Carlos Alberto Parreira a jeho asistent Mario Zagallo ho nominovali na svetový šampionát, ktorý sa v roku 1994 konal v USA. Brazílske mužstvo bolo domácimi médiami podceňované a kritizované za opustenie tradičného futbalu, ktorým sa Brazília zvyčajne prezentovala. Cafú stál po boku hviezd akými boli Romário, Bebeto, Leonardo alebo Branco . V obrane tím spoliehal na zónové bránenie. V skupine Brazília zdolala Rusko 2:0, Kamerun 3:0, sa Švédskom sa hralo nerozhodne 1:1. Cafú strávil zápasy skupiny iba na lavičke náhradníkov.

Osemfinále proti domácim Spojeným štátom bolo ťažkú previerkou, tesne pred polčasom bol navyše vylúčený Leonardo. Cafú prišiel na ihrisko v 69. minúte za Zinha a o tri minúty neskôr strelil jediný gól zápasu Bebeto. Proti Holandsku premárnila Brazília dvojgólový náskok, ale Romário strhol výhru na ich stranu. Cafú dorazil na ihrisko v samotnom závere na niekoľko desiatok sekúnd. Po semifinálovom víťazstve nad Švédmi 1: 0 sa Brazília vo finále stretla s Talianskom . Cafú nastúpil do hry vo 35. minúte, keď sa zranil Jorginho a bol tak u výhry 3:2 na penalty, sám ale penaltu nekopal.

MS 1998

Na majstrovstvách sveta 1998 vo Francúzsku bol Cafú pravým obrancom základnej jedenástky kouča Zagalla, zatiaľ čo na ľavej strane hral Roberto Carlos. V mužstve boli tiež hviezdy ako Ronaldo, Rivaldo, Dunga či Sampaio. Brazília v úvode porazila Škótsko 2:1. Na skorý brazílsky gól Sampaia pred polčasom odpovedal z penalty Škót John Collins. V 73. minúte vypálil Cafú z voleja do 39-ročného škótskeho brankára Jima Leightona, od ktorého hrudi sa lopta odrazila k Tomovi Boydovi, ktorý nestačil zareagovať a od neho odrazená lopta zamierila do bránky.

Vo štvrťfinále Cafú nastúpil do zápasu s Dánskom. Brazílčania ho nakoniec vyhrali 3:2, Cafú však v 81. minúte dostal druhú žltú kartu na turnaji (za zdržiavanie za stavu 3:2) a do semifinále preto nemohol nastúpiť. Semifinále tak bolo šancou pre Zé Carlosa, obrancu bez jediného štartu v národnom tíme. Brazília na penalty postúpila cez Holandsko a dostala sa do finále proti domácemu Francúzsku. Francúzsko ale v kľúčovom zápase Brazílii jednoznačne zdolalo. Cafú sa takmer vôbec nedostával do prienikov, aj vďaka malej podpore zo strany Leonarda . Francúzsko zvíťazilo 3: 0.

MS 2002

Na svojom treťom MS viedol Brazíliu ako kapitán. V úvode čakal na mužstvo vedené koučom Luisom Scolarim zápas proti Turecku. Turci sa ešte pred polčasom dostali do vedenia, keď Cafú nezabránil Hasanovi Sasovi skórovať. Góly Ronalda a Rivalda ale otočili zápas na stranu Brazílčanov. V druhom zápase proti národnému tímu Číny sa púšťal do ofenzívy a mal aj možnosť skórovať, nakoniec si ale len pripísal asistenciu na gól Ronalda v 55. minúte na konečných 4:0. V treťom zápase proti Kostarike Brazília prestrieľala súpera 5:2, Cafú v závere zápasu dostal žltú kartu za faul na Kostaričana Stevena Bryca. Neskôr Cafú doviedol Brazíliu k osemfinálovej výhre nad Belgickom 2:0. Vo štvrťfinále sa vedenia ujalo Anglicko gólom Owena, Rivaldo ale pred prestávkou vyrovnal a Ronaldinho v 50. minúte skóroval z priameho kopu, než bol o pár minút neskôr vylúčený. Po zápase uviedol, že mu s prekonaním brankára Seamana pomohol radou Cafú. V semifinále hrala Brazília opäť proti Turecku . Cafú patril spolu s Rivaldom k najlepším hráčom svojho mužstva a svojimi výpady zamestnával tureckého ľavého krajného obrancu Erguna Penbeho. Na začiatku zápasu skoro poslal Brazílii do vedenia a jeho spolupráca s Klebersonom robila Turecku ťažkosti. O postupe do finále rozhodol jediným gólom Ronaldo. Cafú odohral celý finálový zápas, rovnako ako odohral bez striedania všetkých šesť predchádzajúcich zápasov turnaja. Brazília po dvoch góloch Ronalda vyhrala a kapitán Cafú ako prvý dvihol trofej majstra sveta.

Reprezentačné zápasy

Brazílska futbalová reprezentácia
rok	zápasy	góly
1990	3	0
1991	9	0
1992	2	0
1993	12	0
1994	7	1
1995	5	0
1996	3	0
1997	20	0
1998	12	2
1999	12	0
2000	10	2
2001	6	0
2002	12	0
2003	7	0
2004	9	0
2005	8	0
2006	5	0
Celkom	142	5

Úspechy

Klubové

• 4 × víťaz ligy provincie Paulista ( 1989, 1991, 1992, 1996 )
• 1 × víťaz brazílskej ligy ( 1991 )
• 2 × víťaz talianskej ligy ( 2000/01, 2003/04 )
• 2 × víťaz talianskeho superpohára ( 2001, 2004 )
• 1 × víťaz Ligy majstrov ( 2006/07 )
• 1 × víťaz Pohára PVP ( 1994/95 )
• 2 × víťaz európskeho superpohára ( 2003, 2007 )
• 2 × víťaz Pohára osloboditeľov ( 1992, 1993 )
• 2 × víťaz Recopa Sudamericana ( 1993, 1994 )
• 1 × víťaz Supercoppa Sudamericana ( 1993 )
• 1 × víťaz Pohára Conmbolu ( 1994 )
• 1 × víťaz Majstrovstvá sveta klubov ( 2007 )
• 2 × víťaz Interkontinentálneho pohára ( 1992, 1993 )

Reprezentačné

• 4 × na MS ( 1994 - zlato, 1998 - striebro, 2002 - zlato, 2006 )
• 4 × na CA ( 1991 - striebro, 1993, 1997 - zlato, 1999 - zlato )
• 1 × na Pohár konfederácií FIFA ( 1997 - zlato )

Individuálne

• 2 × Bola de Prata (1992, 1993)
• 1 × Juhoamerický futbalista roka (1994)
• All Stars Team UEFA (2004, 2005)
• All Stars Team FIFPro (2005)
• Zlatá lopta - najlepší tím (2020)

Vyznamenania

• Rad Rio Branco ( 4. 2. 2008 )

Osobný život

S manželkou vychovával tri deti. V roku 2019 ale zažil tragédiu, keď jeho tridsaťročný najstarší syn Danilo pri rekreačnom športovaní utrpel infarkt a na jeho následky zomrel.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cafu na českej Wikipédii.