Kamerling
.svg)
Kamerling[1] alebo camerlengo[1] je jedným z najvyšších hodnostárov pápežskej kúrie. V čase pápežskej sedisvakancie sa kamerling stáva hlavou rímskokatolíckej cirkvi i štátu Vatikán. Aktuálnym kamerlingom je od 14.2.2019 kardinál Kevin Joseph Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život.[2] Pôvodne existoval aj zvláštny komorník kardinálskeho kolégia.
Právomoci
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti pápeža camerlengo tradičným rituálom za pomoci strieborného kladivka overuje pápežovo úmrtie. Potom musí o jeho úmrtí upovedomiť kardinála štátneho sekretára a kardinála vikára. Vystavuje oficiálny pápežov úmrtný list a odoberie mu rybársky prsteň, ktorý je potom na zasadnutí kolégia kardinálov rozlámaný (teoreticky na toľko dielov, koľko je prítomných kardinálov). Bezprostredne po pápežovej smrti musí nechať zapečatiť pápežovu pracovňu aj jeho súkromné izby. Je tiež zodpovedný za organizáciu pápežovho pohrebu a za prípravu a priebeh nového konkláve. V čase sedisvakancie preberá vedenie cirkvi, ostatní členovia pápežskej kúrie okamihom pápežovho úmrtia (poprípade rezignácie) strácajú svoje funkcie.
Znak
[upraviť | upraviť zdroj]Symbolom kamerlinga je červeno-zlatý pavilón – slnečník (umbraculum, padiglione), ktorý camerlengo v čase sedisvakancie spolu s kľúčmi svätého Petra podkladá nad svoj osobný znak. Tento znak býva razený tiež na reverze mincí, bolo tomu tak aj na vatikánskych eurominciach pri sedisvakancii roku 2005. Umbraculum spolu s kľúčmi bez štítu sa stáva znakom Svätej stolice.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Úrad pápežského komorníka bol ustanovený v 11. storočí k správe pápežského majetku. V čase pápežovej neprítomnosti v Ríme býval kamerling poverovaný zastupovaním pápeža. Pozícia regenta v dobe sedisvakancie v dnešnej podobe sa datuje od roku 1521. V 19. storočí boli pri reforme pápežskej kúrie obmedzené právomoci v čase pápežskej vlády, majetkovo-správne právomoci prešli na novo zriadené úrady.
Len dvaja kamerlingovia v histórii boli zvolení za pápeža, boli to Gioacchino Pecce – Lev XIII. v roku 1878 a Eugenio Pacelli – Pius XII. v roku 1939. Cencio Savelli – Honorius III. a Rinaldo Conti di Segni – Alexander IV. boli tiež kamerlingami, avšak v čase voľby pápeža už nie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b kamerling. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník I. A-K. 1. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. 352 s. ISBN 80-7162-620-1. S. 267.
- ↑ RINUNCE E NOMINE [online]. . [http:// http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/14/0129/00261.html Dostupné online.] (taliansky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Camerlengo na českej Wikipédii.